Expozícia pravekého osídlenia | Expozícia histórie |
Expozícia národopisu | Umeleckohistorická expozícia,
Radná sieň
Novobanské reflexie | Meštiansky interiér |
Insitná drevorezba | Historické
hodiny | Vulkán Pútikov vŕšok | Expozícia sklárstva
SKLÁRSTVO
História výroby skla v Novej Bani siaha až do roku 1630, keď sliezky sklár Michal Ulmb založil skláreň v neďalekej Starej Hute ako vôbec jednu z prvých v Uhorsku. Zameriavala sa predovšetkým na výrobu sklených výrobkov pre potreby baníctva, pričom svoje výrobky vyvážala až do Rakúska a Sedmohradska. Zanikla v roku 1762.
Známa skláreň patriaca rodine Ružičkovej, fungovala od roku 1872 aj v Rudne nad Hronom. Vyrábala všetky druhy dutého skla, vrátane krištáľového brúseného skla, krčmárskeho, lekárskeho skla, petrolejových lámp či stolových servisov. Výroba v nej bola zastavená v roku 1927.
Pre priemysel v Novej Bani mala však nezastupiteľnú úlohu skláreň založená v roku 1907 Jánom Göpfertom. Vyrábalo sa tu úžitkové, lisované, lekárnické i brúsené sklo, ba aj žiarovky. Predstavovala jednu z hlavných možností zamestnania a uplatnenia sa pre obyvateľov zo širokého okolia. Po strastiplnom vývoji bola v roku 1953 ukončená tradičná výroba skla, pričom bola skláreň prebudovaná na závod pre výrobu liateho čadiča a izolačných hmôt.
V Novej Bani po roku 1918 pôsobila aj známa rodina Schwarzovcov, z ktorej bratia Vojtech a Peter si založili v meste brusiareň skla známu pod názvom „Rafinéria skla“. Brusiareň spracovávala čisté úžitkové sklo pre viaceré známe sklárne, ako aj pre súkromné zákazky či predaj. Najtypickejšími vzormi bola výzdoba typu astra, ďatelinka, klasy či vinič. Svoju prevádzku definitívne ukončila 6.10. 1950, kedy bol Peter Schwarz politickými okolnosťami donútený zrieknuť sa živnosti sklenárskej a rytia skla.
