Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2017 | Archív výstav

Plstené inšpiráciePlstené inšpirácie

Tradičné ľudové umenie aktualizované súčasnými trendami v podaní Mgr. Evy Pokornej

1.7. 2017 – 29.9.2017
Pohronské múzeum, Nová Baňa

 

Ovčia vlna je naozaj veľmi inšpiratívny materiál a dá sa z nej vyrobiť veľa krásnych dekorácií, pričom práca s ňou je o to príjemnejšia, že sa jedná o materiál čisto prírodný. Na výstave „Plstené inšpirácie“ sú predstavené práce Mgr. Evy Pokornej, konkrétne plstené obrazy, priestorové objekty či úžitkové predmety. Zastúpené sú i šité bábiky, ktorých základom je bábika „Tilda“ odetá v krojoch z oblastí Skalica, Tekov, Važec, Čičmany, Malá Lehota.
Prvý kontakt s plstením mala autorka v roku 2007, ale intenzívnejšie sa tejto technike venuje od roku 2010, kedy absolvovala kurz plstenia v Maďarsku pod vedením zahraničných lektorov. Najvýraznejšie inovácie v tvorbe sú spojené s vlastným chovom oviec, kedy začala experimentovať s nepranou vlnou, ktorú do svojich prác zakomponovala, čím vznikali zaujímavé štruktúry. Na začiatku boli veci úžitkového umenia, neskôr začala experimentovať s priestorovými objektami, najzaujímavejšie výrobky vznikali práve po absolvovaní kurzu v Maďarsku. Na počiatku tvorby stála kolegyňa PaedDr. Angelika Vaneková, ktorá autorku nasmerovala. Výstava „Plstené inšpirácie“ je autorkinou prvou autorskou výstavou v tejto technike. Okrem plstenia sa autorka venuje aj maľbe olejovými farbami.
Plstenie je vlastne spracovávanie zvieracej srsti (psích, králičích chlpov, ovčej vlny atď.), ktorej vlákna sa do seba mechanickým namáhaním zapletajú, a tým sa plstí - teda z nadýchaného chumáčika vznikne tvrdý pevný materiál. K tomuto spracovaniu dochádza dvomi možnými spôsobmi plstením za mokra (kedy sa používa voda a mydlo)
alebo plstením za sucha.
Doklady o používaní plsti, materiálu z ubíjanej a váľanej srsti zvierat sú u starovekých národov bohaté. Už v 4. storočí pred n. l. sa plsť spomína v Číne, prastaré je zhotovovanie a používanie plsti u kočovných kmeňov strednej Ázie. Z plsti sa tu zhotovovali nielen odevné súčiastky, ale aj rozmerné prikrývky, pokrovce a celé stany. Výroba plsti sa neobmedzila len na oblasti Ázie. Jej používanie sa rozšírilo i medzi pastiermi Bulharska a Maďarska, ako aj v niektorých regiónoch Slovenska. U nás sa spomínanou technikou zhotovovali na východnom Slovensku váľanky – vlnená zimná obuv.

 

 

Modré dedičstvoModré dedičstvo
Modrotlač v minulosti a dnes

1.7. 2017 – 29.9.2017
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Pohronské múzeum si pre návštevníkov na letnú sezónu pripravilo zaujímavú výstavu „Modré dedičstvo“. Na výstave sú prezentované historické zbierky Trenčianskeho múzea, Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Pohronského múzea. Súčasnú tvorbu zastupuje tvorba Petra Trnku, Mateja Rabadu a zručných umelkýň, prezentujúcich sa cez stránku SASHE. Predstaví sa na nej jedinečný spôsob farbenia látok, ktorého aktuálnosť pretrvala až dodnes. Na území Slovenska sa modrotlač udomácnila koncom 18. storočia, keď sa stala bežným artiklom a postupne sa etablovala ako typické oblečenie širokých vrstiev v malých mestách. Do malomestského oblečenia prenikla v čase, keď už pre zámožné vrstvy prestala byť módnym tovarom.
Modrotlač je indigom zafarbený textil s negatívnym jedno alebo viacfarebným vzorom. Vzory vznikali nanášaním vosku na plátno prostredníctvom foriem a následným namáčaním vo farbiacom roztoku. Príslušný biely vzor jasne vynikne na tmavomodrom podklade. Výrobcovia modrotlače najskôr využívali celodrevené modrotlačové formy vyhotovené najčastejšie z hruškového dreva. V neskorších obdobiach sa začali využívať formy s kovovými klinčekmi a plieškami. Výber a obľuba ornamentálnych vzorov modrotlače záviseli od záujmu a potreby jednotlivých krojových oblastí. Najpoužívanejšími vzormi na formách boli stromy, kvety a rastlinné ornamenty.
Dnes je dielní na modrotlač iba pár a remeslo sa zachováva aj vďaka novovzbudenému záujmu o túto techniku. Peter Trnka patrí k piatej generácii v rodine Trnkovcov, ktorá ovláda modrotlač. Dnes experimentuje s farbením v Ivanke pri Dunaji. Jeho dielňa má všetko, čo potrebuje – stôl na potláčanie látky, vaňu na farbenie (kypu), formy a rodinný recept na výrobu farbiacich zmesí. Druhým aktívnym výrobcom modrotlače na Slovensku je Matej Rabada, ktorého dielňa sa nachádza v Párnici na Orave. Hlavným cieľom značky Modrotlač Matej Rabada je obnoviť a rozvíjať modrotlač, tradičnú farbiarsku techniku a neuspokojiť sa len s kopírovaním vzorov z minulosti, ale takisto ju dizajnovo obohacovať a pretvárať do súčasných podôb.
Od roku 2016 sa modrotlač stala jedným z prvkov Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, a teda čakateľom zápisu do Zoznamu UNESCO.