Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2019 | Archív výstav

Desatoro o gajdáchDesatoro o gajdách

14.2. 2019 – 15.4.2019
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Výstava „Desatoro o gajdách“ predstavuje rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok SNM Hudobného múzea. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd. Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná.
Tento nástroj jednoduchej i virtuóznej hry, ktorý rozozvučal ruky pastierov, žobrákov, no i cisárov a kráľov, možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva. Hlas gájd povzbudzoval vojská v bitkách, ozýval sa pri slávnostných príležitostiach, obradoch panstva i prostého dedinského ľudu, v chrámoch, no i najpodradnejších krčmách. Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy (gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a jednoduchou burdónovou píšťalou).V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.
Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov „Gajdošské fašiangy“. Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia. V roku 2019 sa bude konať už 32. ročník podujatia. Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.
Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým umelcom. Pre zložitosť a náročnosť hry sa gajdoši hodnotia ako najlepší ľudoví muzikanti. Toto majstrovstvo sa odovzdáva z generácie na generáciu pre potešenie seba a širokého okruhu poslucháčov.

 

 

Včelárstvo v Novej Bani„Včelárstvo v Novej Bani“

23.11.2018 – 15.2.2019
Pohronské múzeum v Novej Bani

Včelárstvo je neoddeliteľnou časťou národného hospodárstva. Jeho veľký význam spočíva najmä v opeľovaní poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, bobuľovín a lesných kultúr. Okrem opeľovacej činnosti včiel veľkým prínosom je produkcia medu, vosku, včelej materskej kašičky, peľu, propolisu. Tieto produkty majú veľký význam pre výživu ľudí, slúžia ako surovina pre výrobu liečiv, kozmetiky...
Tak, ako sa človek snažil uloviť zver alebo chytiť rybu, tak sa pokúšal ukoristiť včely a ich med. Primitívny včelár pozorovaním zistil, že včely sa počas pokročilej jari roja a hľadajú nový príbytok. Aby nové hniezdo ostalo nablízku, vysekal do vhodného vedľajšieho stromu brť (dutinu), ktorú vyrojené včely obsadzovali. Tento spôsob včelárenia, nazývaný ako brtníctvo, má svoje začiatky už v posledných storočiach pred našim letopočtom a vrchol dosiahol v stredoveku.
Podľa informácií získaných od známeho novobanského pamätníka Štefana Wolfa Slameníkovho v roku 1896 vtedajší richtár menom Póla vydal nariadenie, podľa ktorého gazda, ktorý vlastnil päť hektárov majetku, mohol byť vlastníkom strelnej zbrane – „flintičky“, avšak podmienka bola, že musel na gazdovstve chovať včely. Tu sú počiatky organizovaného včelárenia na novobansku. Okolo roku 1927 sa začína aj v Novej Bani propagovať nástavkový úľ s rozoberateľným včelím dielom, ktorý nahradil kláty a slamené koše, kde včelie dielo nebolo rozoberateľné. Moderné úle si vyžadovali modernejší spôsob včelárenia, na čo bolo treba potrebné vybavenie (medomet, parák na vytápanie vosku...), ktoré bolo drahé. Dňa 20.5. 1928 sa včelári Novej Bane a okolia (Brehy, Hronské Rudno a Veľká Lehota) združili do jedného spolku. Na prvom zasadnutí ich bolo 14. Spolok sa staral aj o osvetu a vzdelávanie, taktiež propagoval zužitkovanie medu v domácnosti.
V súčasnosti sú v Slovenskom zväze včelárov Základnej organizácii Nová Baňa združené: Nová Baňa, Rudno nad Hronom, Brehy, Tekovská Breznica, Orovnica, Hronský Beňadik, Veľká Lehota, Malá Lehota a má okolo 127 členov. Každoročné analýzy medov z novobanského regiónu potvrdzujú jeho vysokú kvalitu a neprítomnosť cudzorodých látok, čím sa zaraďujú medzi kvalitné a ekologicky čisté produkty.
Výstava návštevníkovi ukáže rôzne typy úľov, lisy na vosk, medomet na stáčanie medu, ochranné oblečenie včelára a jeho nástroje. Činnosť včelárskeho spolku dokumentujú dobové aj súčasné fotografie.
Až v novom tisícročí sa úpadok včelárstva pomaly zastavuje a po vstupe Slovenska do Európskej únie vytvorením dotačných programov pre začínajúcich včelárov sa postupne začínajú včeláreniu venovať aj mladí ľudia, členská základňa sa pomaly omladzuje a včelstiev pribúda, hoci získať dotácie je veľmi zložité kvôli byrokracii.