Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2018 | Archív výstav

2018 / 2017 / 2016 / 2015 / 2009-2014

 

Záblesky večnostiZáblesky večnosti

autorská výstava obrazov Jána Suchého

14.10. 2016 – 30.11.2016

Pohronské múzeum, Nová Baňa

Výstava obrazov „Záblesky večnosti“ predstavuje autorské diela Jána Suchého. Autor výstavy je vyučený kuchár, ktorého povolanie napĺňalo a robil ho najlepšie ako vedel. Za čas pracoval a žil v Tatrách v hoteli PERMON a v Bratislave v hoteli DEVÍN. V roku 2002 bol hlavným kuchárom slovenskej výpravy na XIX. zimných olympijských hrách v Salt Lake City v Utahu v USA. V januári 2010 odpadol v čakárni u lekára v Bratislave, život mu zachránila komplikovaná operáciou mozgu. Mesiac strávil v kóme, po prebudení sa musel znova učiť chodiť, čítať a písať a tým sa mu zmenil život od základov. Sestra mu však na Vianoce kúpila prvé plátna a akrylové farby. Tak začal maľovať. Na plátna maľuje svoje pocity a postrehy. Nechce nikoho kopírovať, chce byť jedinečný a odlišný od iných umelcov, o čo sa snaží pri maľovaní každého obrazu.
V roku 2014 mal prvú úspešnú výstavu obrazov v komornej galérii BCPB v Bratislave. V tom istom roku sa konal VIII. ročník medzinárodnej výtvarnej súťaže PERLA DELL ADRIATICO v meste Grottammare v Taliansku, kde mu medzinárodná odborná porota udelila cenu OBJAV ROKA a CERTIFICATE OF AVARD. Bola to prvá účasť na takejto prestížnej výstave a hneď obrovský úspech. Prezentoval sa i na Medzinárodnej výstave MODART ITALIA 2014 v Porto Sant´ Elpidio v Taliansku. Na Slovensku sa v tomto roku zúčastnil regionálnej súťažnej výstavy neprofesionálnych výtvarníkov Jarný salón 2016 v Žiari nad Hronom, z ktorej porota vybrala obraz na krajskú výstavu Výtvarné spektrum do Banskej Bystrice.
Autorova škála maliarskych inšpirácií je naozaj pestrá. Na výstave návštevník uvidí obrazy veselšie, akými sú Pomarančový strom, Jarmok, či obraz Polčas rozpadu, na základe ktorého oslovil autora vysokoškolský profesor a výtvarný teoretik ĽuboslavMoza a zorganizoval jeho prvú výstavu. Medzi smutné obrazy patrí obraz s názvom Bolesť, ktorý znázorňuje boj o život a tiež séria afrických obrazov, v ktorých do zástav jednotlivých krajín zakomponoval utrpenie tamojších obyvateľov. Červená farba na obrazoch predstavuje utrpenie tamojších obyvateľov.

Záblesky večnosti Záblesky večnosti Záblesky večnosti Záblesky večnosti
Záblesky večnosti Záblesky večnosti Záblesky večnosti Záblesky večnosti Záblesky večnosti

 

Remeslo má zlaté dnoRemeslo má zlaté dno

Výber z tradičných novobanských remesiel

2.7. 2016 – 7.10.2016

Pohronské múzeum, Nová Baňa

V Pohronskom múzeu sme pre Vás od 2. júla pripravili výstavu: „Remeslo má zlaté dno“. Uvidíte na nej množstvo dosiaľ nevystavených výrobkov, dokumentov či pracovných nástrojov zo zbierok múzea, doplnených sprievodnou textovou a obrazovou dokumentáciou.
Na území Slovenska sa remeselná výroba od tej poľnohospodárskej definitívne odčlenila v 9. – 12. storočí. Najrozvinutejšími remeslami v tomto období boli kováčstvo, hrnčiarstvo a šperkárstvo. Baníctvo v okolí Novej Bane bolo hlavným predpokladom pre udomácnenie sa remeselníkov, ktorí svojimi výrobkami dopĺňali život vtedajšieho baníckeho obyvateľstva. Boli to najmä kováči, tesári, krajčíri a obuvníci. Prvé remeselnícke priezviská sa v dobových prameňoch objavujú už v 14. storočí, čo dokazuje participovanie remeselníkov na správe vznikajúceho mesta. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1520, kedy novobanská mestská rada potvrdila cechové artikuly kováčom. Neskôr ich nasledovali obuvníci, debnári, hrnčiari, krajčíri, čižmári, klobučníci a zámočníci.

Cechy vznikali všade tam, kde bolo dostatočné zastúpenie predstaviteľov daného remesla. Tvorili ho majstri, ktorí mali právo vykonávať remeslo. Aby sa však remeselník stal členom cechu, musel prejsť základnými výučnými stupňami. Typické rozdelenie remeselníkov od neskorého stredoveku až po 20. storočie bolo na učňov, tovarišov a majstrov.

Výstava „Remeslo má zlaté dno“ prezentuje vybrané novobanské remeslá, ktoré charakterizovali mesto predovšetkým v období 19. až polovice 20. storočia. Príďte sa dozvedieť niečo viac o novobanských kamenároch, kováčoch, čižmároch, obuvníkoch, kožušinároch, hrnčiaroch či kachliaroch. Značný priestor je venovaný tiež domáckemu spracovaniu dreva, šindliarom, ale i menej známym remeselníkom, ako boli povrazníci a kníhviazači.

Remeslo má zlaté dno Remeslo má zlaté dno Remeslo má zlaté dno Remeslo má zlaté dno Remeslo má zlaté dno Remeslo má zlaté dno Remeslo má zlaté dno Remeslo má zlaté dno Remeslo má zlaté dno

 

Dierková komoraDierková Komora

výstava fotografií

8.4. 2016 – 19.6.2016

Pohronské múzeum, Nová Baňa

 

Výstava fotografií Dierková Komora v Pohronskom múzeu v Novej Bani je prvou spoločnou výstavou siedmich autorov z portálu DierkovaKomora.sk. Andrea Ehrenreich, Juraj Klas, Michal Kurota, Jakub Ľudma, Peter Minárik, Ondrej Rychnavský a Jozef Pajerský vo svojich výstavných sériách predstavujú svoj osobitý prístup k tvorbe pomocou camery obscury.
Na to aby vznikla fotografia, nepotrebuje človek najmodernejšie fotoaparáty a vyleštené objektívy. Niekedy k tomu postačí krabica od topánok, škatuľka od zápaliek alebo iná svetlotesná krabička, do ktorej sa urobí maličká dierka. Camera obscura, dierková komora, pinhole. Viaceré pomenovania, rovnaká technika. Technika, pri ktorej na zhotovenie fotografie postačí len dierka a svetlocitlivý materiál. Princíp camery obscury bol známy už pred naším letopočtom, ale svojich fanúšikov má aj dnes. Fotografický prístroj, ktorý namiesto objektívu vykresľuje obraz cez miniatúrnu dierku si môže človek dnes už aj zakúpiť, no mnoho fotografov si vytvára tieto fotoaparáty z objektov každodenného života. V Pohronskom múzeu tak môžete vidieť fotografie zhotovené pomocou krabičky od džúsu, dreveného fotoaparátu alebo digitálnej zrkadlovky bez objektívu.
Andrea Ehrenreich, slovenská architektka žijúca vo Viedni, na svojich farebných fotografiách zostáva verná svojej profesii a architektúra sa premieta aj do jej tvorby. Použitím lomography filmov s rôznymi farebnými odtieňmi vytvára jedinečnú atmosféru fotografovaných scén. Čiastočnou dvojexpozíciou zas dáva divákovi viaceré možnosti interpretácie jej fotografií. Peter Minárik čiernobielymi ultraširokouhlými zábermi predstavuje rôzne pohľady na hlavné mesto Bratislavu. Na výstave tak môžete vidieť napr. obrátenú pyramídu, budovu RTVS. Veľmi aktuálnu tému spracúva Jakub Ľudma z Popradu, žijúci v Berlíne. Už od roku 2009 dokumentuje pomocou dierkovej komory ľudí hľadiacich do rôznych typov obrazoviek. Štúdiu vlastného “ja” vidíme na fotografiách Ondreja Rychnavského z malej dedinky Richnava. Michal Kurota panoramatickými fotografiami ponúka návštevníkom pohľad na svoje rodné mesto Žilinu. Fotografii ako koníčku sa venuje už 15 rokov a je fanúšikom filmovej techniky, veľkoformátových prístrojov a historických fotografických techník. Jeho fotografie vystavené v Pohronskom múzeu sú zhotovené pomocou historickej techniky bromolej transfer. Juraj Klas pomocou pomalej techniky dierkovej komory zachytáva “existenčné zátišia” a tak reaguje na zmeny, ktoré sa dejú v urbanistickom prostredí našich miest. Jozef Pajerský vlastnoručne vyrobenou drevenou krabičkou dlhodobo zobrazuje nájdené prírodné zátišia v okolí rodnej obce Voznica. Na výstave Dierková Komora ponúka pohľady na skelet rozostavanej výhľadne v lokalite Háj pri Novej Bani čím reaguje na ľudské zásahy človeka v prírode.

DierkovaKomora.sk je webový portál, ktorý na svojich stránkach prezentuje tvorbu slovenských fotografov využívajúcich cameru obscuru. Pod jeho hlavičkou sa konalo viacero workshopov, kde si účastníci mohli zostrojiť vlastnú dierkovú komoru a následne si fotografie vyvolať v tmavej komore. Dlhodobým cieľom zakladateľa portálu Jozefa Pajerského je zvyšovanie povedomia o tejto fotografickej technike v spoločnosti a hľadanie nových prístupov k využitiu dierkovej komory v súčasnej fotografii.

Dierková Komora Dierková Komora Dierková Komora Dierková Komora Dierková Komora Dierková Komora Dierková Komora

 

 

Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárovUmenie písania. Po stopách starožitných kalamárov

8.4.2016 – 19.6.2016

Pohronské múzeum, Nová Baňa – Gemersko-malohontské múzeum, Rimavská Sobota
Kurátorky: PhDr. Éva Kerényi, Mgr. Anita Tóthová

 

Výstava „Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov“ prezentuje svet historických kalamárov od novoveku až po 20. storočie. Sú na nej predstavené kalamáre zo zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea, zo zbierkového fondu Pohronského múzea a zo súkromných zbierok. Návštevníci sa budú môcť oboznámiť s históriou kalamárov a s vývojom umenia písania.
Dejiny vývoja kalamárov siahajú až do obdobia staroveku a sú úzko spojené s vývojom písania. Kalamár od svojho počiatku slúžil na úschovu atramentu. Písacie potreby sa menili a prispôsobovali v závislosti od danej doby. Podoba kalamáru tiež podliehala dobovému vkusu a módnosti, preto je aj nositeľom výtvarnej a estetickej hodnoty danej doby.
Počas stáročí sa kalamáre vyrábali z rôznych materiálov a tak je ich materiálová škála nesmierne pestrá: sklo, drevo, hlina, fajansa, porcelán, kamenina, mosadz, kov, liatina, cín, mramor a umelá hmota. Ukážky týchto jednotlivých typov kalamárov budú zastúpené aj na výstave.
Vystavené kalamáre vyrábali remeselníci ručne alebo boli vyhotovené v manufaktúrach a továrňach. Niektoré vznikli aj na území Gemera-Malohontu, napríklad v manufaktúre v Hrnčiarskej Vsi – Pondelku. Ďalšie predstavené nádoby na atrament boli vyrobené v Uhorsku, niektoré dokonca aj v zahraničí. Najstarší kalamár zo zbierok Gemersko-malohontského múzea je tiež zo zahraničnej produkcie a bol vyrobený v druhej polovici 17. storočia.
Popri klasických úžitkových kalamároch, používaných v šľachtických a meštianskych rodinách, budú na výstave prezentované aj jedinečné druhy týchto predmetov, a to ľudové, cestovné, školské nádoby na atrament a tiež suveníry vo forme kalamárov. Vystavené budú okrem iného aj kalamár sochára Istvána Ferenczyho, básnika Mihálya Tompu a rodiny Gömöry.

Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov Umenie písania. Po stopách starožitných kalamárov

 

 

Melancholické obdobieMelancholické obdobie

4.4. – 6.5.2016

Výber netypickej abstraktnej maľby Michala Budinského

 

Výstava Melancholické obdobie ponúka pohľad na netradičnú abstraktnú tvorbu mladého autora Michala Budinského. Vystavené diela vznikli v rokoch 2007-2008. Sú výsledkom inšpirácie farbami, tvarmi, vzájomnými kontrastmi, z ktorých často vznikajú nevídané obrazce.

Autor sám o sebe skromne napísal:
„Michal „Buďo“ Budinský narodený 12.12.1983 bydliskom v Pezinku.
Vyrastal v neúplnej rodine bez súrodencov v rodinnom dome.
Počas detstva si skrátil čas rôzne. Zbieraním známok, modelárstvom z papiera a špajli, či skalkou pred domom.
V puberte to boli sudoku, puzzle, zber kovošrotu na vreckové, práca s drevom a videohry.
Na prahu dospelosti sa okrem iného venoval i obrázkom na tejto výstave .
Spôsob maľby ho veľmi zaujal na jednom tradičnom vinobraní v Pezinku pred vyše dvoma dekádami.
Až po dlhšej dobe mal zdroje i znalosť toto zrealizovať.
Najprv muselo vzniknúť zariadenie, neskôr vtipne nazvané "Raibowcentrifuga".
Na dne dreveného hrantu na štyroch nohách otáčal stolík pre výkres.
Poháňaný vŕtačkou uchytenou na spodku hrantu.
Samotná tvorba bola skôr zábavou ako pokusom o umenie.
Postupným pridávaním farby na roztáčaný výkres či roztočenie výkresu už s farbou vznikali tieto obrázky.
V posledných rokoch stavia z lega historické budovy a dopravné prostriedky, ktorých vystavovanie ho priviedlo i k výstave "Melancholické Obdobie"
Vyučený ako stolár, nábytkár vyrábajúci schodiská z dreva.“

Melancholické obdobie Melancholické obdobie Melancholické obdobie Melancholické obdobie Melancholické obdobie

 

 

Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý KameňPredstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

5.2.2016 - 30.3.2016
Pohronské múzeum, Nová Baňa

 

„Predstavuje sa Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň“ je názov úvodnej výstavy roka 2016. Múzeum sídli od rok 1991 na hrade Modrý Kameň. Svoju špecializáciu na bábkarské kultúry a hračky rozvíja od roku 1994. Múzeum sa vo svojej zbierkotvornej a prezentačnej činnosti zameriava na bábkarské kultúry a hračky, ich históriu a súčasnosť na Slovensku, ale i v zahraničí: tradičné marionety slovenských kočovných bábkarov, rodinné bábkové divadlá s originálnymi dekoráciami, bábky z prvej polovice 20. storočia až po súčasnosť. V zbierke hračiek pochádzajú najstaršie exponáty z konca 19. storočia. Bohato zastúpené sú hračky 20. storočia: bábiky, dopravné hračky, detský nábytok, hlavolamy, zvieratká, hry a iné.
V minulosti sa hračky mestských detí značne líšili od hračiek detí žijúcich na vidieku. Boli vzácne, jedinečné a mnohé z nich pochádzali zo zahraničia. Medzi obľúbené hračky dievčat patrili hlavne bábiky s rôznym príslušenstvom, u chlapcov to boli stavebnice, skladačky, stolové hry, zvukové a mechanické hračky. Ľudové hračky vyrábali dospelí z rôznych dostupných prírodných materiálov (najčastejšie z dreva), alebo si ich zhotovovali deti vlastnoručne. Sem patrili i hračky vyrábané zručnými remeselníkmi a vo výrobných strediskách. Slovenské ľudové hračky sa vyznačujú jednoduchosťou vo svojej podstate, ale bohatou formou a farebnosťou prevedenia podľa regionálnych zvláštností. Nachádzame medzi nimi imitujúce hračky – zmenšené modely pracovných nástrojov a náradí, jarmočné zvukové hračky, handrové bábiky...
Medzi vystavenými drevenými hračkami zo zbierkového fondu Múzea bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň sa nachádzajú aj zmenšené podoby dopravných prostriedkov, strojov a zvieratiek, kyjatické hračky (ich jedinečnosť spočíva v charakteristickom dekóre), bábiky, plyšové medvede, rôzne skladačky, hlavolamy, kamienkové stavebnica ANKER, didaktické hry, bábkové divadlo a iné... Z bábok sú vystavené bábky zo slovenských bábkových divadiel z hier Margita a Besná, Poštárska rozprávka, Hľadač šťastia, Princezná s ozvenou, Ježipero, či Aladinova čarovná lampa...

Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň Predstavuje sa Múzeum bábkarskych kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

 

 

Svet mojimi očamiSvet mojimi očami

5.2.2016 - 30.3.2016
Pohronské múzeum, Nová Baňa – ZUŠ Nová Baňa, ZUŠ Žarnovica

 

Pohronské múzeum v spolupráci so Základnou umeleckou školou Nová Baňa a Základnou umeleckou školou Žarnovica pripravilo pre návštevníkov výstavu „Svet mojimi očami“, ktorá prezentuje žiacke práce technikou maľby na plátno. Žiaci výtvarného odboru ZUŠ Nová Baňa pod vedením Mgr. Ľubice Kormaňákovej a Mgr. Žanety Oklápekovej prichystali pre účel výstavy 47 obrazov a žiaci ZUŠ Žarnovica pod vedením akad. maliarky Zuzany Komendovej a Bc. Veroniky Hladkej 31 obrazov.
Mestská hudobná škola v Novej Bani bola založená v roku 1951. Podnet k zriadeniu dali Jozef Vojčiak, ktorý bol dirigentom Mestského orchestra, spolu s Vojtechom Reusom, huslistom Mestského orchestra. Škola sídlila v budove historickej radnice. Činnosť výtvarného odboru začala v školskom roku 1963/64. Dnes sídli škola vo vlastných priestoroch na Kollárovej ulici. Škola vychováva mnoho nadaných a výrazne talentovaných žiakov, o čom svedčia dlhodobé vynikajúce výsledky školy. Učitelia hudobného a výtvarného odboru odovzdávajú žiakom svoje skúsenosti z vlastnej hudobnej, výtvarnej a literárno-dramatickej tvorby. V školskom roku 2015/2016 navštevuje výtvarný odbor 119 žiakov.
Zásluhou Štefana Mnícha a Gustáva Žarnovičana bol založený v marci 1955 hudobný kurz s učebňou v jednej miestnosti kultúrneho domu v Žarnovici. Takto bol daný základ neskoršej hudobnej škole a dnešnej Základnej umeleckej škole. V školskom roku 1969/1970 zahájil svoju činnosť výtvarný odbor. Poskytuje štúdium v individuálnej a skupinovej forme, od školského roku 2013/2014 v troch umeleckých odboroch: hudobnom, výtvarnom a tanečnom. Od decembra 2013 sa všetky odbory vyučujú v rekonštruovaných priestoroch kultúrneho domu v Žarnovici. V školskom roku 2015/16 navštevuje ZUŠ v Žarnovici 283 žiakov, ktorí sa umelecky vzdelávajú pod vedením kvalifikovaných pedagogických pracovníkov.

Svet mojimi očami Svet mojimi očami Svet mojimi očami Svet mojimi očami Svet mojimi očami Svet mojimi očami Svet mojimi očami Svet mojimi očami

 

Krojové kožúškyKrojové kožúšky

6.11.2015 – 22.1.2016
Pohronské múzeum, Nová Baňa

 

Výstava Krojové kožúšky prináša výber prác v podaní Anny Suchej z Novej Bane. Narodila sa v roku 1959 a už od detstva rada šila – vyšívala. Popri zamestnaní si urobila Strednú odevnú školu. V roku 1980 šila v kožušníctve, kde bol jej majstrom Vojtech Ditte, ktorý predtým šil pre ÚĽUV. Práve pán Ditte ju naučil stehy, ktoré sa používajú pri šití krojových kožúškov. V kožušníctve prešla od šitia čiapok, rôznych výrobkov z kože, kožúškov až po slovenské kožuchy. Po prepustení z kožušníctva v roku 1990 sa zamestnala v DSS Hrabiny, kde pracuje už 25 rokov ako opatrovateľka. Šitie kožúškov jej ostalo ako koníček. Kožuchy či kožúšky vyrába od spracovania kože, farbenia, strihania, šitia, až po ručné šitie a vyšívanie sama podľa predlôh z múzea alebo starších ľudí, ktorí kožúšok zapožičajú. Podľa originálu sa snaží zachovať strih a ornamentálnu výzdobu. Nový kožúšok musí upraviť aj strihovo, aby bol nositeľný aj v súčasnej dobe, pretože dnes sú postavy vyššie, silnejšie, ramenatejšie.
Krojové kožúšky v súčasnej dobe ostávajú vzácne pre tú ktorú dedinu či mesto. Autorka chce zachovať čo najviac kožúškov z rôznych regiónov Slovenska. Na výstave sú predstavené kožúšky z Lendaku, Starej Ľubovne, Balogu, Lovčice-Trubína, Novej Bane, Očovej, Zázrivej, Hriňovej, Pohorelej, Ždiaru, Cerovej, Zvolenskej Slatiny, Heľpy, Detvy či vankúšiky s tradičnými novobanskými ornamentmi...

Krojové kožúšky Krojové kožúšky Krojové kožúšky Krojové kožúšky Krojové kožúšky Krojové kožúšky

 

Farebný svet Antona KvasničkuFarebný svet Antona Kvasničku

6.11.2015 – 22.1.2016
Pohronské múzeum, Nová Baňa

 

Pohronské múzeum Vás srdečne pozýva na výstavu obrazov Antona Kvasničku, ktorá sa otvorila vernisážou dňa 6. 11.2015. Anton Kvasnička sa narodil 25. mája 1916 a svoje detstvo prežil v obci Horná Roveň, kde navštevoval základnú školu, ale aj katolícky spolok. V katolíckom spolku sa naučil hrať na husliach, napriek tomu, že nepoznal noty. Študoval na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici a s baníctvom bol spojený celý jeho pracovný život. Po skončení štúdia absolvoval základnú vojenskú službu a po návrate sa oženil. V ťažkých rokoch po druhej svetovej vojne sa často aj s rodinou sťahoval za prácou. V roku 1960 sa presťahovali do Novej Bane, kde v závode Geologický prieskum pracoval ako bezpečnostný technik, až do odchodu na dôchodok.
Aktívne sa zapájal do spoločenského života. Pre kalváriu na Starých Horách namaľoval Krížovú cestu. V Modre, kde pôsobil ako kostolník, reštauroval poškodené sochy a maľoval antependiá. V Novej Bani bol zapálený filatelista, ako amatérsky fotograf vyrábal svadobné a študentské oznámenia, tablá, vianočné či veľkonočné pohľadnice.
Jeho najväčšou láskou po rodine bolo maľovanie. Rovnako ako pri hre na husle, ani maľbe sa nikdy neučil. Napriek tomu rád maľoval obrazy, hlavne krajinky, obrazy svätých, či zátišia. Jeho obľúbenou technikou bola olejomaľba na plátno. Vážil a ctil si tradície a toto sa snažil naučiť aj svoje deti. Či už je to Veľká noc, Fašiangy alebo vianočné sviatky...
Anton Kvasnička sa dožil 71 rokov. S láskou, ktorú dával rodine sa podeliť nedá, ale s krásou obrazov, ktorými tešil nielen rodinu, priateľov a známych, s týmto sa podeliť dá.

Farebný svet Antona Kvasničku Farebný svet Antona Kvasničku Farebný svet Antona Kvasničku Farebný svet Antona Kvasničku Farebný svet Antona Kvasničku Farebný svet Antona Kvasničku