Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2019 | Archív výstav

2019 / 2018 / 2017 / 2016 / 2015 / 2009-2014

 

Desatoro o gajdáchDesatoro o gajdách

14.2. 2019 – 15.4.2019
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Výstava „Desatoro o gajdách“ predstavuje rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok SNM Hudobného múzea. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd. Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná.
Tento nástroj jednoduchej i virtuóznej hry, ktorý rozozvučal ruky pastierov, žobrákov, no i cisárov a kráľov, možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva. Hlas gájd povzbudzoval vojská v bitkách, ozýval sa pri slávnostných príležitostiach, obradoch panstva i prostého dedinského ľudu, v chrámoch, no i najpodradnejších krčmách. Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy (gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a jednoduchou burdónovou píšťalou).V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.
Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov „Gajdošské fašiangy“. Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia. V roku 2019 sa bude konať už 32. ročník podujatia. Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.
Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým umelcom. Pre zložitosť a náročnosť hry sa gajdoši hodnotia ako najlepší ľudoví muzikanti. Toto majstrovstvo sa odovzdáva z generácie na generáciu pre potešenie seba a širokého okruhu poslucháčov.

Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách

 

Včelárstvo v Novej Bani„Včelárstvo v Novej Bani“

23.11.2018 – 15.2.2019
Pohronské múzeum v Novej Bani

Včelárstvo je neoddeliteľnou časťou národného hospodárstva. Jeho veľký význam spočíva najmä v opeľovaní poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, bobuľovín a lesných kultúr. Okrem opeľovacej činnosti včiel veľkým prínosom je produkcia medu, vosku, včelej materskej kašičky, peľu, propolisu. Tieto produkty majú veľký význam pre výživu ľudí, slúžia ako surovina pre výrobu liečiv, kozmetiky...
Tak, ako sa človek snažil uloviť zver alebo chytiť rybu, tak sa pokúšal ukoristiť včely a ich med. Primitívny včelár pozorovaním zistil, že včely sa počas pokročilej jari roja a hľadajú nový príbytok. Aby nové hniezdo ostalo nablízku, vysekal do vhodného vedľajšieho stromu brť (dutinu), ktorú vyrojené včely obsadzovali. Tento spôsob včelárenia, nazývaný ako brtníctvo, má svoje začiatky už v posledných storočiach pred našim letopočtom a vrchol dosiahol v stredoveku.
Podľa informácií získaných od známeho novobanského pamätníka Štefana Wolfa Slameníkovho v roku 1896 vtedajší richtár menom Póla vydal nariadenie, podľa ktorého gazda, ktorý vlastnil päť hektárov majetku, mohol byť vlastníkom strelnej zbrane – „flintičky“, avšak podmienka bola, že musel na gazdovstve chovať včely. Tu sú počiatky organizovaného včelárenia na novobansku. Okolo roku 1927 sa začína aj v Novej Bani propagovať nástavkový úľ s rozoberateľným včelím dielom, ktorý nahradil kláty a slamené koše, kde včelie dielo nebolo rozoberateľné. Moderné úle si vyžadovali modernejší spôsob včelárenia, na čo bolo treba potrebné vybavenie (medomet, parák na vytápanie vosku...), ktoré bolo drahé. Dňa 20.5. 1928 sa včelári Novej Bane a okolia (Brehy, Hronské Rudno a Veľká Lehota) združili do jedného spolku. Na prvom zasadnutí ich bolo 14. Spolok sa staral aj o osvetu a vzdelávanie, taktiež propagoval zužitkovanie medu v domácnosti.
V súčasnosti sú v Slovenskom zväze včelárov Základnej organizácii Nová Baňa združené: Nová Baňa, Rudno nad Hronom, Brehy, Tekovská Breznica, Orovnica, Hronský Beňadik, Veľká Lehota, Malá Lehota a má okolo 127 členov. Každoročné analýzy medov z novobanského regiónu potvrdzujú jeho vysokú kvalitu a neprítomnosť cudzorodých látok, čím sa zaraďujú medzi kvalitné a ekologicky čisté produkty.
Výstava návštevníkovi ukáže rôzne typy úľov, lisy na vosk, medomet na stáčanie medu, ochranné oblečenie včelára a jeho nástroje. Činnosť včelárskeho spolku dokumentujú dobové aj súčasné fotografie.
Až v novom tisícročí sa úpadok včelárstva pomaly zastavuje a po vstupe Slovenska do Európskej únie vytvorením dotačných programov pre začínajúcich včelárov sa postupne začínajú včeláreniu venovať aj mladí ľudia, členská základňa sa pomaly omladzuje a včelstiev pribúda, hoci získať dotácie je veľmi zložité kvôli byrokracii.

Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani

 

Svet macíkov„Svet macíkov“

Výstava najväčšej súkromnej zbierky macíkov v strednej Európe od Anny Szóda z Maďarska
16.11.2018 – 1.2.2019
Pohronské múzeum v Novej Bani

Plyšový macko je jedna z najmilovanejších hračiek, ktorá si získala srdcia už niekoľkých generácií. Zaujímavosťou je, že táto kultová hračka sa zrodila takmer v rovnakom čase na dvoch rôznych miestach.
Postavička plyšového macka bola pomenovaná na počesť amerického prezidenta Theodora Roosevelta po tom, ako odmietol zabiť medveďa počas poľovačky v roku 1902. Jeho sprievodcovia uviazali medveďa okolo stromu a zavolali prezidenta, aby ho zastrelil. Prezident však túto ponuku odmietol, pretože by bolo nešportové zabiť bezbranné zviera takýmto spôsobom. Táto historka inšpirovala vtedajšie médiá a príbeh spracovali formou karikatúry. Obrázok zas inšpiroval brooklynského maloobchodníka Morrisa Michtoma a jeho manželku Rose k výrobe macíka, ktorého nazvali Teddy's bear (Teddyho medvedík). Morris Michtom v roku 1903 získal oficiálne povolenie používať prezidentove meno.
Nezávisle na druhej strane Atlantiku vyrobila v tom istom čase krajčírka Margaret Steiffová vo svojej firme na výrobu hračiek v nemeckom Giengene plyšového medvedíka. Autorom návrhu bol jej synovec Richard, ktorý urobil náčrty medvedíka počas návštevy v zoo. Po prvýkrát ho prezentovali na veľtrhu v Lipsku a hneď získali objednávku na 3 tisíc kusov. Popularita tejto hračky okamžite nabrala bleskový vzostup.
Výstava „Svet macíkov“ je zo súkromnej zbierky Anny Szóda z obce Tokod v Maďarsku. Majiteľka zbierky pracovala ako učiteľka v materskej škole a každodenne bola v kontakte s hračkami. Na dôchodku hry pokračovali s vnukmi a pani Anna začala pracovať v charite. Do daru dostávala aj množstvo plyšových hračiek, predovšetkým macíkov. Začala si ich odkladať až nakoniec mala obdivuhodnú zbierku, o ktorú sa chcela podeliť s ostatnými. Jej myšlienkou je „Aby plyšoví mackovia vyvolávali v ľuďoch spomienky z detstva a spájali rodiny“. Aj dnes je presvedčená, že hlavnou činnosťou detí je hra a vďaka výtvarným hrám sa vyvíja ich osobnosť. Medvedíkov začala zbierať v roku 2001 a dnes má vo svojej zbierke viac ako 2000 rôznych medvedíkov. Na výstavách ich vždy ukáže toľko, koľko dovoľuje priestor. Návštevníci môžu vidieť momenty zo života medvedíkov, na ktorých je vystihnutá hravá nálada malých detí, kreativita a rôzne situácie z každodenného života. Objaví sa napríklad Macko Pú, medvedia nemocnica, mliečny bar, ľadové medvede, svadba... Doplnky tohto podmanivého sveta vytvára Anna v spolupráci so svojím manželom.

Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov