{"id":110,"date":"2017-09-13T04:15:48","date_gmt":"2017-09-13T04:15:48","guid":{"rendered":"http:\/\/demo.archiwp.com\/fresh-version\/?page_id=110"},"modified":"2026-04-13T08:41:45","modified_gmt":"2026-04-13T06:41:45","slug":"about","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/?page_id=110","title":{"rendered":"V\u00fdstavy a podujatia"},"content":{"rendered":"

[vc_row][vc_column][vc_column_text]<\/p>\n

Aktu\u00e1lne v\u00fdstavy<\/a>\u00a0| Pripravovan\u00e9 v\u00fdstavy<\/a> | Arch\u00edv v\u00fdstav<\/a> | Podujatia<\/a><\/h2>\n

[\/vc_column_text][\/vc_column][\/vc_row][vc_row el_id=“AV“][vc_column][vc_text_separator title=“AKTU\u00c1LNE V\u00ddSTAVY“][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1\/4″][vc_column_text]\"\"[\/vc_column_text][vc_video link=“https:\/\/www.youtube.com\/watch?v=YymYThAH8iE“][\/vc_column_inner][vc_column_inner width=“3\/4″][vc_column_text]\u00a0<\/strong>[\/vc_column_text][vc_column_text]\u201eKOCKY BEZ LIMITOV\u201c<\/strong><\/p>\n

17.2. \u2013 28.5.2026<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00fdstava \u201eKOCKY BEZ LIMITOV\u201c je v\u00fdstavou ob\u013e\u00fabenej stavebnice a\u017e celosvetov\u00e9ho fenom\u00e9nu LEGO.<\/p>\n

Ofici\u00e1lna hist\u00f3ria LEGA sa za\u010dala p\u00edsa\u0165 28. janu\u00e1ra 1958, kedy bol zaregistrovan\u00fd patent na mal\u00fa umelohmotn\u00fa tehli\u010dku. T\u00fato my\u0161lienku priniesol d\u00e1nsky tes\u00e1r Ole Kirk Christiansen v roku 1932, ke\u010f vyrobil prv\u00e9 tehli\u010dky stavebnice Lega. O dva roky tento fenom\u00e9n dost\u00e1va aj svoje pomenovanie LEGO. Zna\u010dka firmy, ale i n\u00e1zov hra\u010dky vznikol spojen\u00edm dvoch d\u00e1nskych slov LEg a GOdt, \u010do v preklade znamen\u00e1 dobr\u00e1 hra. Od roku 1964 sa stavaj\u00fa modely pod\u013ea n\u00e1vodu a od roku 1978 s\u00fa u\u017e s\u00fa\u010das\u0165ou stavebnice aj mini fig\u00farky, ktor\u00e9 pozn\u00e1me dodnes. Prostredn\u00edctvom obchodn\u00fdch domov Prior sa v roku 1982 stavebnica za\u010dala pred\u00e1va\u0165 v b\u00fdvalom \u010ceskoslovensku.<\/p>\n

V\u00fdstavu \u201eKocky bez limitov\u201c pre n\u00e1s pripravil slovensk\u00fd funklub LEGA TatraLUG. Vznikol koncom roka 2011 a fungova\u0165 za\u010dal za\u010diatkom roka 2012. Samotn\u00fd n\u00e1zov TatraLUG vznikol spojen\u00edm slov Tatra a LUG. Prv\u00e9 poukazuje na Tatry – symbol Slovenska (v logu fanklubu je Kriv\u00e1\u0148) a druh\u00e9 je medzin\u00e1rodn\u00e1 skratka LEGO fanklubov – LEGO Users Group. TatraLUG teda sp\u00e1ja priaznivcov LEGA z cel\u00e9ho Slovenska. Deje sa tak hlavne na internetovom f\u00f3re\u00a0 www.tatralug.sk, kde si fan\u00fa\u0161ikovia vymie\u0148aj\u00fa n\u00e1zory, rady, fotografie, \u010di pl\u00e1nuj\u00fa akcie. Taktie\u017e sa tu organizuj\u00fa r\u00f4zne s\u00fa\u0165a\u017ee v stavan\u00ed, kde odmenami je – ako inak – LEGO. Hlavnou \u010dinnos\u0165ou fanklubu je organizovanie v\u00fdstav po celom Slovensku.<\/p>\n

U\u00a0n\u00e1s v\u00a0Pohronskom m\u00fazeu n\u00e1v\u0161tevn\u00edk vzhliadne prierez t\u00e9mami LEGO – dior\u00e1ma a stavebnice internej t\u00e9my Ninjago, ktor\u00e1 oslavuje svoje 15. v\u00fdro\u010die (fantazijn\u00fd svet v ktorom skupinka ninjov predstavuj\u00facich z\u00e1kladn\u00e9 elementy bojuje proti zlu ), stavebnice z t\u00e9m Lego Friends a Elves (dobrodru\u017en\u00e9 t\u00e9my pre diev\u010dat\u00e1 zo s\u00fa\u010dasnosti aj fant\u00e1zie s drakmi a elfami), r\u00f4zne rastliny z t\u00e9my Botanicals,\u00a0 vesm\u00edrne t\u00e9my reprezentovan\u00e9 modelmi re\u00e1lnych predl\u00f4h (NASA) ale aj zo sveta fant\u00e1zie (Star Wars), modely vozidiel r\u00f4znych ve\u013ekost\u00ed a t\u00e9m (Icons, Technic, Speed Champions), stavebnice r\u00f4znych t\u00e9m a predl\u00f4h – Disney, Harry Potter, The Beatles.<\/p>\n

\u0160peci\u00e1lne pre na\u0161u v\u00fdstavu bol postaven\u00fd model Potterovho parn\u00e9ho stroja \u010di f\u013ea\u0161e trpezlivosti. Medzi zauj\u00edmav\u00e9 monumenty, ktor\u00e9 s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdstavy patria kl\u00e1\u0161tor v Hronskom Be\u0148adiku, Barbakan a Tih\u00e1nyiovsk\u00fd ka\u0161tie\u013e z Banskej Bystrice, lie\u010debn\u00fd dom Machn\u00e1\u010d, vysiela\u010d Kamz\u00edk. Nielen detsk\u00e9ho n\u00e1v\u0161tevn\u00edka pote\u0161\u00ed \u00a0roz\u013eahl\u00e9 mesto Lego City s r\u00f4znymi \u010das\u0165ami – centrum, pr\u00edstav, z\u00e1bavn\u00fd park, preteky F1, farma s pohybliv\u00fdmi expon\u00e1tmi (vlak \u010di koloto\u010de). S\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdstavy bude op\u00e4\u0165 aj interakt\u00edvny priestor pre n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov s Lego boxami, ktor\u00fd poskytne mo\u017enos\u0165 vyskladania svojho vlastn\u00e9ho modelu pod\u013ea\u00a0 fant\u00e1zie.<\/p>\n

V\u00fdstava bude venovan\u00e1 rodin\u00e1m s de\u0165mi, ale tie\u017e \u0161irok\u00e9mu spektru gener\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 nadchla, alebo e\u0161te len v\u010faka v\u00fdstave Kocky bez limitov nadchne t\u00e1to legend\u00e1rna stavebnica. Od det\u00ed, rodi\u010dov a\u017e po star\u00fdch rodi\u010dov, \u010di jednotlivcov, ktor\u00ed pr\u00eddu nostalgicky zaspom\u00edna\u0165.<\/p>\n

Kocky bez limitov \u2013 celoslovensk\u00e1 v\u00fdstava LEGA sa realizuje s\u00a0finan\u010dnou podporou Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja a\u00a0sponzorom v\u00fdstavy: Knauf Insulation s. r. o., SC Zamkon s. r. o., UNISTAV NB s. r. o., KOVACO spol. s. r. o. a\u00a0Arowana s. r. o.<\/p>\n

Srde\u010dne poz\u00fdvame![\/vc_column_text][\/vc_column_inner][\/vc_row_inner][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1\/4″][\/vc_column_inner][vc_column_inner width=“3\/4″][\/vc_column_inner][\/vc_row_inner][\/vc_column][vc_column][\/vc_column][vc_column][\/vc_column][\/vc_row][vc_row el_id=“archyv“][vc_column][vc_text_separator title=“ARCH\u00cdV V\u00ddSTAV“][\/vc_column][vc_column css_animation=“fadeInUp“][vc_tta_accordion section_title_tag=“h3″ color=“white“ active_section=“0″ collapsible_all=“true“][vc_tta_section title=“Obr\u00e1zok pre Darinku“ tab_id=“1665142981074-5f37ed74-03f9″][vc_column_text]\"\"[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“1864,1865,1866,1867,1862″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Skvosty z m\u00fazea“ tab_id=“1665142981089-a2d1b818-e8df“][vc_column_text]\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]<\/p>\n

Skvosty z m\u00fazea<\/h3>\n

Trvanie v\u00fdstavy 1.7. 2022 \u2013 2.10.2022<\/strong><\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdva na v\u00fdstavu \u201eSkvosty z m\u00fazea\u201c pripraven\u00fa pri pr\u00edle\u017eitosti 70. v\u00fdro\u010dia zalo\u017eenia n\u00e1\u0161ho m\u00fazea.<\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum vzniklo p\u00f4vodne ako Okresn\u00e9 m\u00fazeum 8. augusta 1952 uznesen\u00edm Rady ONV v Novej Bani. Prv\u00fdm spr\u00e1vcom m\u00fazea bol novobansk\u00fd obuvn\u00edk a zberate\u013e staro\u017eitnost\u00ed Anton Sol\u010diansky. Jeho rozsiahla s\u00fakromn\u00e1 zbierka a predmety uchov\u00e1van\u00e9 dovtedy v mestskom arch\u00edve sa stali z\u00e1kladom zbierkov\u00e9ho fondu m\u00fazea. Z p\u00f4vodn\u00fdch nieko\u013eko sto predmetov sa zbierky v m\u00fazeu rozr\u00e1stli na presne 18 861 kusov.<\/p>\n

Od svojho za\u010diatku m\u00fazeum s\u00eddli v budove historickej radnice. Po\u010das jej opravy v rokoch 1967 \u2013 1972 boli predmety z m\u00fazea umiestnen\u00e9 v priestoroch dne\u0161n\u00e9ho Park caf\u00e9, pri\u010dom na ich prezentovanie sl\u00fa\u017eilo v\u00fdkladn\u00e9 okno.
\nDo roku 1972 m\u00fazeum riadili nad\u0161enci hist\u00f3rie a dej\u00edn mesta. N\u00e1stupom Alexandra Zreben\u00e9ho z\u00edskalo m\u00fazeum odborn\u00e9 vedenie. Za\u010dala sa robi\u0165 odborn\u00e1 evidencia predmetov, konali sa r\u00f4znorod\u00e9 v\u00fdstavy, polo\u017eili sa z\u00e1klady odbornej kni\u017enice a fotoarch\u00edvu.<\/p>\n

V roku 1996 bolo m\u00fazeum premenovan\u00e9 a z\u00edskalo dne\u0161n\u00fd n\u00e1zov Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum. Po\u010das rokov do zbierok prib\u00fadali rozli\u010dn\u00e9 artefakty \u2013 k\u00fapou, darom, zberom, prevodom.<\/p>\n

M\u00fazeum pln\u00ed svoje poslanie zachra\u0148ova\u0165, chr\u00e1ni\u0165, uchov\u00e1va\u0165 a prezentova\u0165 doklady hist\u00f3rie, o \u010dom najlep\u0161ie sved\u010d\u00ed n\u00e1\u0161 zbierkov\u00fd fond. Stav zbierkov\u00fdch predmetov je pravidelne kontrolovan\u00fd, s\u00fa o\u0161etrovan\u00e9 a pod\u013ea potreby sa na nich vykon\u00e1vaj\u00fa konzerv\u00e1torsk\u00e9 alebo re\u0161taur\u00e1torsk\u00e9 pr\u00e1ce v z\u00e1ujme ich ochrany pre \u010fal\u0161ie gener\u00e1cie. Pre verejnos\u0165 je spr\u00edstupnen\u00fdch 11 st\u00e1lych expoz\u00edci\u00ed a ka\u017edoro\u010dne usporiadame v priemere 8 v\u00fdstav. Pracovn\u00edci m\u00fazea pripravuj\u00fa pre verejnos\u0165 r\u00f4zne v\u00fdchovno-vzdel\u00e1vacie a kult\u00farno-spolo\u010densk\u00e9 podujatia, ve\u013emi ob\u013e\u00faben\u00e1 je napr\u00edklad Ve\u010dern\u00e1 prehliadka.<\/p>\n

V\u00fdstava Skvosty z m\u00fazea zozn\u00e1mi n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom s muze\u00e1lnymi pojmami ako je akviz\u00edcia, depozit, \u010di samotn\u00fd zbierkov\u00fd predmet. Cez pr\u00edbehy predmetov predstav\u00edme jednotliv\u00e9 s\u00fa\u010dasti m\u00fazejnej pr\u00e1ce, ktor\u00e9 ka\u017edodenne zabezpe\u010duj\u00fa akt\u00edvni zamestnanci. Hlavnou ideou v\u00fdstavy je pribl\u00ed\u017ei\u0165 rozmanit\u00fd zbierkov\u00fd fond, ktor\u00fd budovali gener\u00e1cie m\u00fazejn\u00edkov od roku 1952. Okrem hlavnej zbierkotvornej \u010dinnosti predstav\u00edme \u010dinnos\u0165 konzerv\u00e1torskej dielne \u010di muze\u00e1lnej kni\u017enice.<\/p>\n

Vo v\u00fdstave predstav\u00edme najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed obraz na\u0161ich zbierok v kontraste s najmen\u0161\u00edm, najstar\u0161\u00ed predmet v opozite s najmlad\u0161\u00edm. Progres v technol\u00f3gi\u00e1ch sa prejavil aj v takom detaile ako je forma vedenia Pr\u00edrastkovej knihy, \u010do dokladujeme k\u00f3piou listov z nich. V kontraste s\u00fa napr\u00edklad aj svadobn\u00e9 \u0161aty z \u013eudov\u00e9ho a mestsk\u00e9ho prostredia.<\/p>\n

Rozmanitos\u0165 zbierkov\u00e9ho fondu ilustrujeme cez tematick\u00e9 okruhy, do ktor\u00fdch sa sna\u017e\u00edme vtesna\u0165 jedine\u010dn\u00e9 a netradi\u010dn\u00e9 zbierkov\u00e9 predmety. Napr\u00edklad okruh \u201ePredmet v predmete\u201c je pozoruhodn\u00fd t\u00fdm, \u017ee do zbierok sa prijal jeden predmet, v ktorom re\u0161taur\u00e1torka pri rozobrat\u00ed a o\u0161etrovan\u00ed na\u0161la \u010fal\u0161\u00ed, skryt\u00fd pred zrakom v\u0161etk\u00fdch. Po\u010das prehliadky sa stretnete s okruhmi ako Milit\u00e1rie, Kres\u0165anstvo, Mesto Nov\u00e1 Ba\u0148a alebo Re\u0161taurovanie. V\u00f4bec po prv\u00fd kr\u00e1t bud\u00fa vystaven\u00e9 dvere z mestsk\u00e9ho v\u00e4zenia, ktor\u00e9 sa kedysi nach\u00e1dzalo v budove novobanskej radnice. Bohat\u00fd fond archeol\u00f3gie je tu zast\u00fapen\u00fd l\u00f3tov\u00fdmi z\u00e1va\u017eiami a aj fos\u00edliou zubu nosoro\u017eca srstnat\u00e9ho.<\/p>\n

Na\u0161e \u2013 Va\u0161e m\u00fazeum sa rozv\u00edja. Poprajme si e\u0161te ve\u013ea plodn\u00fdch rokov: ve\u013ea kr\u00e1snych v\u00fdstav, ve\u013ea zauj\u00edmav\u00fdch predn\u00e1\u0161ok, mnoho unik\u00e1tnych nov\u00fdch zbierok, prepracovan\u00e9 a interakt\u00edvne st\u00e1le expoz\u00edcie a hlavne tis\u00edce spokojn\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov.[\/vc_column_text][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1\/4″][\/vc_column_inner][vc_column_inner width=“1\/4″][\/vc_column_inner][vc_column_inner width=“1\/4″][\/vc_column_inner][vc_column_inner width=“1\/4″][\/vc_column_inner][vc_column_inner][vc_gallery interval=“3″ images=“1857,1860,1859,1858,1856,1855″][\/vc_column_inner][\/vc_row_inner][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Moji susedia v Novej Bani“ tab_id=“1669643421551-46ad1fb2-0665″][vc_column_text]\"moji_susedia\"[\/vc_column_text][vc_column_text]\u201eMoji susedia v\u00a0Novej Bani \u201c<\/strong><\/p>\n

27.9. 2022 \u2013 20.11.2022
\nPortr\u00e9ty Novoban\u010dana Vladim\u00edra Tu\u017einsk\u00e9ho<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Autor v\u00fdstavy \u201eMoji susedia v\u00a0Novej Bani\u201c Vladim\u00edr Tu\u017einsk\u00fd sa narodil v Banskej Bystrici 12. marca 1958. Svoje detstvo pre\u017eil so svojimi rodi\u010dmi a dvoma s\u00farodencami na Vini\u010dnom vrchu v Novej Bani, kde absolvoval z\u00e1kladn\u00fa \u0161kolu, po\u010das ktorej nav\u0161tevoval v\u00fdtvarn\u00fd kr\u00fa\u017eok. Svoj talent na kreslenie v tej dobe odpozoroval od star\u00e9ho otca, ktor\u00fd vedel kr\u00e1sne ru\u010dne obr\u00e1ba\u0165 drevo a vy\u0161\u00edva\u0165.<\/p>\n

Po skon\u010den\u00ed z\u00e1kladnej \u0161koly viedli jeho kroky na SU\u0160 v Kremnici \u2013 odbor umeleck\u00fd kov\u00e1\u010d, no o dva roky \u0161kolu opustil z nezi\u0161tn\u00fdch d\u00f4vodov. Potom ho to zavialo na kamen\u00e1rsku u\u010d\u0148ovku v Krupine, ktor\u00fa \u0161\u0165astne ukon\u010dil. Nasledovala dvojro\u010dn\u00e1 z\u00e1kladn\u00e1 vojensk\u00e1 slu\u017eba. Po vojne pracoval ako kamen\u00e1r po celom Slovensku. Pr\u00edle\u017eitostne spolupracoval s r\u00f4znymi soch\u00e1rmi. Jeho cesty sa nesk\u00f4r uberali do gastron\u00f3mie. Dnes je u\u017e d\u00f4chodcom.<\/p>\n

 <\/p>\n

Po\u010das vo\u013en\u00fdch chv\u00ed\u013e r\u00e1d ma\u013euje a kresl\u00ed. Medzi techniky, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edva, patria pastel, akvarel, ceruzka. Dnes u\u017e m\u00e1 aj vn\u00fa\u010dat\u00e1, ktor\u00e9 mo\u017eno zdedia po starkom len to dobr\u00e9. V\u00fdstava \u201eMoji susedia v\u00a0Novej Bani\u201c je tre\u0165ou autorskou v\u00fdstavou v priestoroch Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea.<\/p>\n

Na portr\u00e9toch n\u00e1jdete aj notoricky zn\u00e1me postavy Novej Bane ako hrob\u00e1rku Lojzku, \u010di hudobn\u00edka Mikiho Nov\u00e1ka.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“1854,1853,1852,1851,1850,1849″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Rok vo zvykoch slovensk\u00e9ho \u013eudu“ tab_id=“1676549984353-f11cad96-1b4e“][vc_column_text]\"rok[\/vc_column_text][vc_column_text]\u201eRok vo zvykoch slovensk\u00e9ho \u013eudu \u201c<\/strong>
\n10.10. 2022 \u2013 31.1.2023
\n\u013dudov\u00e9 zvyky a\u00a0trad\u00edcie na Slovensku<\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s
\nsrde\u010dne poz\u00fdva na v\u00fdstavu \u201eRok vo zvykoch slovensk\u00e9ho \u013eudu\u201c, ktor\u00e1 je pripraven\u00e1
\nv\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0n\u00e1rodopisnou \u0160atnicou Matice slovenskej v\u00a0Martine.
\n\u0160atnica Matice slovenskej ako mati\u010dn\u00e1 po\u017ei\u010dov\u0148a krojov a kost\u00fdmov potvrdzuje svoje
\nkvalitn\u00e9 slu\u017eby a pozoruhodn\u00fd obsah desa\u0165ro\u010dia budovan\u00e9ho depozitu v Martine. \u0160atnica, ako
\nsa jej dlho a d\u00f4verne hovor\u00ed na celom Slovensku a tak ju \u010dasto vn\u00edma aj slovensk\u00e9 zahrani\u010die,
\ntoti\u017e pravidelne oblieka \u00fa\u010dinkuj\u00facich komer\u010dn\u00fdch rekl\u00e1m (LIDL), divadeln\u00edkov a ochotn\u00edkov
\n(divadeln\u00e9 sc\u00e9nky Mladej Matice), \u00fa\u010dastn\u00edkov sl\u00e1vnostn\u00fdch sprievodov a kult\u00farno-
\nspolo\u010densk\u00fdch podujat\u00ed po celom Slovensku. Na na\u0161ej v\u00fdstave Rok vo zvykoch slovensk\u00e9ho
\n\u013eudu spolu pribl\u00ed\u017eime n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom zvyky ako Fa\u0161iangy, V\u00edtanie jari, Do\u017einky, Mikul\u00e1\u0161,
\nBetlehemci.
\nAj v dne\u0161nej upon\u00e1h\u013eanej a r\u00fdchlej dobe informa\u010dn\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed n\u00e1s neprest\u00e1vaj\u00fa zauj\u00edma\u0165
\nt\u00e9my spojen\u00e9 s minulos\u0165ou. Ako v minulosti \u013eudia \u017eili, z \u010doho sa te\u0161ili, pred \u010d\u00edm sa ob\u00e1vali
\nalebo nad \u010d\u00edm sm\u00fatili. Plat\u00ed presved\u010denie, \u017ee b\u00e1danie o na\u0161ej minulosti je nevyhnutn\u00e9, ak sa
\nchceme dozvedie\u0165 nie\u010do podstatn\u00e9 o na\u0161ej s\u00fa\u010dasnosti a rozm\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o nej. Je to tak aj v pr\u00edpade
\npozn\u00e1vania slovensk\u00fdch \u013eudov\u00fdch trad\u00edci\u00ed. Mlad\u00ed \u013eudia maj\u00fa st\u00e1le v\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00e1ujem spozn\u00e1va\u0165
\ntrad\u00edcie svojich predkov a tak im prostredn\u00edctvom v\u00fdstavy aspo\u0148 niektor\u00e9 pribl\u00ed\u017eime. Star\u0161\u00ed si
\nzas zaspom\u00ednaj\u00fa na to, ak\u00e9 vesel\u00e9 boli oslavy Fa\u0161iangov, \u010di ako sa oslavovala bohat\u00e1 \u00faroda na
\npoli. Na Slovensku sa tradi\u010dn\u00e9 sp\u00f4soby maskovania i\u00a0masiek zachovali v\u00a0oby\u010dajoch a\u00a0hr\u00e1ch
\nviazan\u00fdch hlavne na obdobie zimn\u00e9ho slnovratu. Masky a\u00a0ma\u0161kary boli s\u00fa\u010das\u0165ou prakt\u00edk,
\nktor\u00fdch prim\u00e1rnym cie\u013eom bolo zaru\u010di\u0165 hospod\u00e1rsky \u00faspech, osobn\u00e9 \u0161\u0165astie a\u00a0ochranu pred
\n\u0161kodliv\u00fdmi silami. Zo zimn\u00e9ho obdobia spome\u0148me obch\u00f4dzky masiek na Luciu a\u00a0na
\nMikul\u00e1\u0161a.<\/p>\n

Jarn\u00fd cyklus obradov\u00fdch hier reprezentuj\u00fa fa\u0161iangov\u00e9 sprievody. \u0160irok\u00e1 paleta post\u00e1v
\nv\u0161etk\u00fdch druhov a r\u00f4znorod\u00fd v\u00fdskyt masiek s\u00fa pr\u00edzna\u010dn\u00e9 pre fa\u0161iangov\u00e9 obch\u00f4dzky. Vo
\nfa\u0161iangov\u00fdch obch\u00f4dzkach bolo mno\u017estvo post\u00e1v, dvoj\u00edc, ktor\u00e9 priamo za\u0165ahovali div\u00e1kov do
\nhry. Najroz\u0161\u00edrenej\u0161ou maskou v\u00a0ka\u017edom k\u00fate Slovenska boli cig\u00e1n s\u00a0cig\u00e1nkou, medve\u010f \u010di
\ndvojfigur\u00edna mu\u017ea s\u00a0b\u00e1bkou ako napr. mu\u017e v\u00a0ko\u0161i \u010di hus\u00e1r na koni.
\nZn\u00e1me s\u00fa zvieracie \u2013 zoomorfn\u00e9 masky, ktor\u00e9 sa na na\u0161om \u00fazem\u00ed prezentovali v dvoch
\nrovin\u00e1ch: v zimn\u00fdch obradov\u00fdch hr\u00e1ch a vo fa\u0161iangov\u00fdch obch\u00f4dzkach. Najzn\u00e1mej\u0161ia
\nzvieracia maska je medve\u010f, ktor\u00fd symbolizoval silu.
\nV\u010faka rekvizite \u201eviano\u010dn\u00e9ho hada\u201c pribl\u00ed\u017eime n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom aj typick\u00fa novobansk\u00fa
\nobch\u00f4dzkov\u00fa hru Adam a\u00a0Eva v\u00a0raji.
\nViac zvykov a\u00a0trad\u00edci\u00ed spozn\u00e1te u\u00a0n\u00e1s v\u00a0Pohronskom m\u00fazeu.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“1837,1836,1835,1834,1833,1832″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Gener\u00e1cie na pl\u00e1tne“ tab_id=“1678353929687-9334a621-1b38″][vc_column_text]\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]\u201eGener\u00e1cie na pl\u00e1tne \u201c<\/strong><\/p>\n

25.11. 2022 \u2013 26.2.2023
\nV\u00fdber z\u00a0tvorby troch pokolen\u00ed umelcov<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdva na v\u00fdstavu \u201eGener\u00e1cie na pl\u00e1tne\u201c v\u00fdber z\u00a0tvorby troch pokolen\u00ed umelcov \u2013 Michala Tencera, Petra Kopernick\u00e9ho a\u00a0\u0160imona Kopernick\u00e9ho.<\/p>\n

Talent na ma\u013eovanie Petra Kopernick\u00e9ho<\/strong> odhalili jeho rodi\u010dia, ktor\u00ed ho prihl\u00e1sili do \u013dudovej \u0161koly umenia,\u00a0 ktor\u00fa \u00faspe\u0161ne absolvoval. Iskri\u010dky svojho talentu za\u010dal op\u00e4\u0165 rozf\u00fakava\u0165 pribli\u017ene pred 15 rokmi. Po n\u00e1v\u0161teve martinsk\u00e9ho skanzenu mu nato\u013eko u\u010darovala \u013eudov\u00e1 architekt\u00fara, \u017ee ceruzkou nakreslil nieko\u013eko jeho dom\u010dekov. Potom pri\u0161iel na rad Vlkol\u00ednec, Pribylina a plamienok sa postupne za\u010d\u00ednal zv\u00e4\u010d\u0161ova\u0165. V h\u013eadan\u00ed sa v r\u00f4znych technik\u00e1ch, mu u\u010darovala hlavne ceruzka a\u00a0tvrd\u00fd pastel. Svoj \u010das na tvorbu nach\u00e1dza hlavne v\u00a0zimn\u00fdch mesiacoch, po\u010das dlh\u00fdch ve\u010derov. K\u00a0jeho hlavn\u00fdm t\u00e9mam patr\u00ed hist\u00f3ria mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a, jej budovy, trad\u00edcie a ban\u00edctvo.<\/p>\n

Michal Tencer<\/strong> bol star\u00fdm otcom Petra Kopernick\u00e9ho. Narodil sa v\u00a0roku 1901 ako prv\u00fd\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0z desiatich s\u00farodencov na gazdovskom dvore u Mi\u0161kov. Tento sa nach\u00e1dzal v miestnej \u010dasti Horn\u00e1 zem, nad \u00fadol\u00edm Starohutsk\u00e9ho potoka. Odmali\u010dka postupne odha\u013eoval svoj vroden\u00fd talent. R\u00e1d kreslil a v \u0161kole pekne p\u00edsal. Pr\u00e1ve pre svoj krasopis mal na vojne funkciu pis\u00e1ra. K ma\u013eovaniu obrazov sa dostal a\u017e d\u00f4chodkovom veku. Ma\u013eoval iba v zimn\u00fdch mesiacoch, ke\u010f bolo pr\u00e1ce na malom hospod\u00e1rstve menej. N\u00e1mety na obrazy \u010derpal hlavne z poh\u013eadn\u00edc \u00a0\u00a0a \u010dasopisov. K jeho ob\u013e\u00faben\u00fdm t\u00e9mam patrila hlavne pr\u00edroda a po\u013eovn\u00edctvo, preto\u017ee t\u00fa\u017eil sta\u0165 sa hor\u00e1rom. Ma\u013eoval tie\u017e z\u00e1ti\u0161ia a n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 t\u00e9my. Obrazy r\u00e1d daroval rodine k r\u00f4znym v\u00fdro\u010diam, ale mal nimi vyzdoben\u00fd aj svoj dom\u010dek u Hanesov. Zomrel v\u00a0roku 1994.<\/p>\n

\u0160imon Kopernick\u00fd<\/strong> je najstar\u0161\u00ed syn Petra Kopernick\u00e9ho. \u00daspe\u0161ne preber\u00e1 genera\u010dn\u00fa \u0161tafetu. U\u017e od mali\u010dka r\u00e1d kreslil. Prech\u00e1dzal obdobiami svojich t\u00e9m, ku ktor\u00fdm patrili vodop\u00e1dy, vrchy a\u00a0kon\u010diare, mapy…<\/p>\n

Absolvoval Z\u00e1kladn\u00fa umeleck\u00fa \u0161kolu v\u00a0Novej Bani a\u00a0po ukon\u010den\u00ed z\u00e1kladn\u00e9ho vzdelania viedli jeho kroky na S\u00fakromn\u00fa \u0161kolu umeleck\u00e9ho priemyslu v\u00a0Hodru\u0161i H\u00e1mroch. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti absolvuje na tejto \u0161kole nadstavbov\u00e9 \u0161t\u00fadium v odbore grafik vizu\u00e1lnych komunik\u00e1cii. K\u00a0jeho ob\u013e\u00faben\u00fdm t\u00e9mam patria hlavne realistick\u00e9 kresby – portr\u00e9ty, zvierat\u00e1 \u010di\u00a0z\u00e1ti\u0161ia. R\u00e1d kresl\u00ed ceruzou, tvrd\u00fdm pastelom i\u00a0perokresbou.<\/p>\n

 <\/p>\n

Srde\u010dne poz\u00fdvame a prajeme v\u0161etk\u00fdm pr\u00edjemn\u00fd umeleck\u00fd z\u00e1\u017eitok.<\/p>\n

[\/vc_column_text][vc_images_carousel images=“1892,1891,1890,1893,1894″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Vari\u00e1cie zo skla“ tab_id=“1678354295238-25497880-de52″][vc_single_image image=“1870″ img_size=“MEDIUM“][vc_column_text]\u201eVARI\u00c1CIE ZO SKLA\u201c<\/strong><\/p>\n

17.2. 2023 \u2013 23.4.2023<\/p>\n

 <\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdva na v\u00fdstavu \u201eVari\u00e1cie zo skla\u201c , ktor\u00e1 je v\u00fdstavou sklen\u00fdch v\u00fdrobkov zo skl\u00e1rne Nov\u00e1 Ba\u0148a zo zbierok Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea, zo zbierok s\u00fakromnej zberate\u013eky, od\u00a0s\u00fakromn\u00e9ho skl\u00e1rskeho majstra Petra Dolinaja a\u00a0tie\u017e Spojenej \u0161koly P\u00fachov \u2013 jedinej skl\u00e1rskej \u0161koly na Slovensku.<\/p>\n

Sklo je homog\u00e9nna, anorganick\u00e1 l\u00e1tka a je vlastne najstar\u0161ou umelou l\u00e1tkou. Prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka o v\u00fdrobe skla na dne\u0161nom \u00fazem\u00ed Slovenska poch\u00e1dza z roku 1550. Ide o k\u00fapnu zmluvu, v ktorej sa spom\u00edna skl\u00e1rska huta v Sklen\u00fdch Tepliciach. P\u00ed\u0161e sa v nej, \u017ee u\u017e viac ako 200 rokov sa tu vyr\u00e1ba sklo pre potreby bansk\u00fdch miest Kremnica a Bansk\u00e1 \u0160tiavnica. Od 14. storo\u010dia na na\u0161om \u00fazem\u00ed evidujeme pribli\u017ene 70 skl\u00e1rskych h\u00fat. Skl\u00e1rne mohli fungova\u0165 v\u010faka priazniv\u00fdm pr\u00edrodn\u00fdm podmienkam: rozsiahlym bukov\u00fdm lesom. Drevo potrebovali na vykurovanie ale hlavne pri v\u00fdrobe d\u00f4le\u017eitej skl\u00e1rskej suroviny \u2013 pota\u0161e (salajky), ktor\u00fa z\u00edskavali z popola bukov\u00e9ho dreva a nahr\u00e1dzali \u0148ou s\u00f3du.<\/p>\n

Pre potreby ban\u00edctva sa technick\u00e9 a chemick\u00e9 sklo do stredoslovenskej banskej oblasti dov\u00e1\u017ealo z Pasova a Po\u013eska, \u010do bolo ve\u013emi n\u00e1kladn\u00e9. T\u00e1to skuto\u010dnos\u0165 zohrala asi najd\u00f4le\u017eitej\u0161iu \u00falohu pri zakladan\u00ed skl\u00e1rn\u00ed v oblasti. Jednou z nich bola aj sklen\u00e1 huta, ktor\u00fa zalo\u017eili v novobansk\u00fdch bukov\u00fdch lesoch v roku 1630. Okolo huty vznikla osada, ktor\u00e1 je v p\u00edsomn\u00fdch prame\u0148och ozna\u010dovan\u00e1 ako Sklen\u00e1 Huta. Po zalo\u017een\u00ed skl\u00e1rne v Obyciach v polovici 18. storo\u010dia sa za\u010dala ozna\u010dova\u0165 ako Star\u00e1 Huta, ke\u010f\u017ee obyck\u00e1 dostala pr\u00edmenie Nov\u00e1. Sklen\u00fa hutu zalo\u017eil sliezsky majster Michal Ulmb, ktor\u00fd 4. j\u00fana 1630 na Banskom s\u00fade podp\u00edsal zmluvu s Bansko\u0161tiavnickou komorou. Hoci nemala starohutsk\u00e1 skl\u00e1re\u0148 dlh\u00fa trad\u00edciu, \u0160tiavnick\u00e1 bansk\u00e1 komora sa o skle z nej hne\u010f v za\u010diatkoch vyjadrila, \u017ee m\u00e1 vysok\u00fa kvalitu a prevy\u0161uje v\u00fdrobky zo zahrani\u010dia, ktor\u00e9 boli \u010dasto \u201eneupotrebite\u013en\u00e9\u201c. Hoci sa \u0161pecializovala na laborat\u00f3rne sklo \u2013 banky, lieviky, retorty a sk\u00famavky, vyr\u00e1bala aj dut\u00e9 \u010di tabu\u013eov\u00e9 sklo ch\u00fdrnej kvality. Skl\u00e1re\u0148 v Starej Hute fungovala a\u017e do likvid\u00e1cie v roku 1762.<\/p>\n

Na dne\u0161nej ulici zvanej \u017delezni\u010dn\u00fd rad boli polo\u017een\u00e9 z\u00e1klady novobanskej skl\u00e1rne funguj\u00facej na mieste teraj\u0161ej fabriky Knauf Insulation, s. r. o. Skl\u00e1re\u0148 tu bola zalo\u017een\u00e1 v roku 1907 J\u00e1nom G\u00f6pfertom z v\u00fdznamn\u00e9ho skl\u00e1rskeho rodu, ktor\u00fd si v roku 1903 vzal za \u017eenu dc\u00e9ru majite\u013ea rudnianskej skl\u00e1rne. Spo\u010diatku tu pracovalo 57 cudz\u00edch odborn\u00edkov- f\u00faka\u010dov skla a br\u00fasi\u010dov a 67 dom\u00e1cich robotn\u00edkov. Vyr\u00e1balo sa tu \u00fa\u017eitkov\u00e9 sklo, poh\u00e1re, \u017eiarovky, lisovan\u00e9, lek\u00e1rnick\u00e9 i br\u00fasen\u00e9 sklo.<\/p>\n

V \u010fal\u0161\u00edch rokoch pre\u0161la skl\u00e1re\u0148 obdobiami rozvoja, stagn\u00e1cie, mnoh\u00fdmi zmenami vlastn\u00edckych vz\u0165ahov, a\u017e v roku 1953 definit\u00edvne skon\u010dila v\u00fdrobu obalov\u00e9ho skla.\u00a0 Nov\u00fa hist\u00f3riu za\u010dala p\u00edsa\u0165 prebudovan\u00edm skl\u00e1rne\u00a0 na z\u00e1vod\u00a0 pre v\u00fdrobu liateho \u010dadi\u010da a izola\u010dn\u00fdch v\u00fdrobkov na b\u00e1ze \u010dadi\u010dov\u00fdch vl\u00e1kien, \u010do umo\u017e\u0148ovalo lo\u017eisko \u010dadi\u010da v susedn\u00fdch Brehoch. Od roku 1969 sa stabilizoval s\u00fa\u010dasn\u00fd program tepeln\u00fdch, zvukov\u00fdch a protipo\u017eiarnych izol\u00e1ci\u00ed z miner\u00e1lneho vl\u00e1kna, ktor\u00e9 sa vyr\u00e1ba dodnes.<\/p>\n

V\u00a0Novej Bani fungovala od roku 1922 aj Schwarzovsk\u00e1 brusiare\u0148 skla. Zalo\u017eili ju bratia Vojtech a\u00a0Peter. Vybudovali tu prosperuj\u00face podnikanie \u201eRafin\u00e9riu skla\u201c, ktor\u00e1 sa venovala\u00a0 br\u00faseniu a predaju skla. Sklo br\u00fasili na objedn\u00e1vky z cel\u00e9ho dne\u0161n\u00e9ho Slovenska. Br\u00fasen\u00e9 sklo pre nich pred\u00e1vali aj st\u00e1li predajcovia (napr. z Brehov), ktor\u00ed tovar vozili aj do in\u00fdch lokal\u00edt. Brusiare\u0148 spracov\u00e1vala \u010dist\u00e9 \u00fa\u017eitkov\u00e9 sklo z viacer\u00fdch zn\u00e1mych skl\u00e1rn\u00ed (hlavne Slovensk\u00e9 skl\u00e1rne v M\u00e1linci), ako aj pre s\u00fakromn\u00e9 z\u00e1kazky \u010di predaj. Najtypickej\u0161\u00edmi vzormi bola v\u00fdzdoba typu astra, \u010fatelinka, klasy \u010di vini\u010d. Po po\u0161t\u00e1tnen\u00ed bola prev\u00e1dzka s\u00fa\u010das\u0165ou komun\u00e1lnych slu\u017eieb a ako sklen\u00e1rstvo p\u00f4sobila na p\u00f4vodnom mieste a\u017e do postavenia dieln\u00ed vo dvore novej budovy na Bernol\u00e1kovej ulici.<\/p>\n

S\u00fa\u010dasn\u00e1 v\u00fdroba skla je zast\u00fapen\u00e1 Petrom Dolinajom, ktor\u00fd pracoval v\u00a0skl\u00e1rni Valask\u00e1 Bel\u00e1. Po zatvoren\u00ed skl\u00e1rne za\u010dal sn\u00edva\u0165 o vlastnej skl\u00e1rskej peci a tu pri\u0161lo rozhodnutie, \u017ee prerob\u00ed star\u00fa hospod\u00e1rsku budovu a postav\u00ed v nej mal\u00fa piecku. Za\u010dal f\u00faka\u0165 sklo, ale tak, ako to spom\u00ednali star\u00ed majstri skl\u00e1ri, lebo sklo je k\u00fazeln\u00e9 a d\u00e1 sa z neho spravi\u0165 v\u0161eli\u010do. Sklo f\u00faka a tvaruje ho ru\u010dne, pou\u017e\u00edva star\u00e9 tradi\u010dn\u00e9 postupy, tvoren\u00e9 s\u00fa na malej skl\u00e1rskej peci, ka\u017ed\u00fd v\u00fdrobok vytvaruje s\u00e1m. Pre Petra Dolinaja je \u017eerav\u00e9 sklo naozaj k\u00fazeln\u00e9, a pon\u00faka mu st\u00e1le nov\u00e9 a nov\u00e9 v\u00fdzvy. Ministerstvo kult\u00fary SR mu v roku 2021 udelilo \u010destn\u00fd titul – majster \u013eudovej umeleckej v\u00fdroby.<\/p>\n

Na v\u00fdstave s\u00fa zast\u00fapen\u00e9 i\u00a0\u0161tudentsk\u00e9 pr\u00e1ce Spojenej \u0161koly P\u00fachov, ktorej\u00a0 s\u00fa\u010das\u0165ou je Stredn\u00e1 odborn\u00e1 \u0161koly skl\u00e1rska. \u017diaci sa m\u00f4\u017eu vzdel\u00e1va\u0165 v umeleckom odbore \u2013 V\u00fdtvarn\u00e9 sprac\u00favanie skla so zameran\u00ed na v\u00fdrobu sklenej vitr\u00e1\u017ee alebo v \u0161tudijnom odbore oper\u00e1tor sklenej v\u00fdroby so zameran\u00edm na v\u00fdrobu dut\u00e9ho a lisovan\u00e9ho skla alebo br\u00fasenie skla.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2019,2018,2017,2016,2015,2014″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Potulky po Vietname a Kambod\u017ei“ tab_id=“1684153609835-b0b741e9-f53b“][vc_single_image image=“1887″ img_size=“MEDIUM“][vc_column_text]\u201ePOTULKY PO VIETNAME A\u00a0KAMBOD\u017dI\u201c<\/strong><\/p>\n

10.3. 2023 \u2013 14.5.2023<\/p>\n

 <\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdva na v\u00fdstavu \u201e\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 Potulky po Vietname a Kambod\u017ei\u201c, ktor\u00e1 je v\u00fdstavou fotografi\u00ed cestovate\u013ea J\u00e1na Grausa.<\/p>\n

J\u00e1n Graus, sa na svojich fotografi\u00e1ch z ciest sna\u017e\u00ed zachyti\u0165 be\u017en\u00fd \u017eivot tak, ako sa odohr\u00e1va na uliciach. \u013dudia na jeho report\u00e1\u017enych fotografi\u00e1ch s\u00fa zachyten\u00ed v pr\u00e1ci, \u010di pri odpo\u010dinku a jeho \u201ez\u00e1ti\u0161ia\u201c s\u00fa sp\u00e4t\u00e9 s \u013eudskou \u010dinnos\u0165ou. Na vystaven\u00fdch fotografi\u00e1ch z jeho dvoch ciest do Vietnamu a Kambod\u017ee vid\u00edme to, \u010d\u00edm \u017eij\u00fa oby\u010dajn\u00ed Vietnamci, ale aj kus pr\u00edrodn\u00e9ho a kult\u00farneho dedi\u010dstva obidvoch zem\u00ed.<\/p>\n

V\u00fdstava je \u010das\u0165ou z rozsiahlej\u0161ej v\u00fdstavy realizovanej v roku 2021 v<\/p>\n

Rev\u00facej, rodnom meste autora, ktor\u00fd teraz \u017eije v Novej Bani.<\/p>\n

[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2060,2061,2059,2058,2057″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Okn\u00e1 do na\u0161ich svetov“ tab_id=“1692105912772-bc1bd8b8-42a3″][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

OKN\u00c1 DO NA\u0160ICH SVETOV<\/strong><\/p>\n

17.5.2023 \u2013 13.8.2023<\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a a Z\u00e1kladn\u00e1 umeleck\u00e1 \u0161kola v Novej Bani srde\u010dne poz\u00fdvaj\u00fa na v\u00fdstavu \u201eOkn\u00e1 do na\u0161ich svetov\u201c, ktor\u00e1 predstav\u00ed pr\u00e1ce v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru, realizovan\u00e9 v r\u00f4znych umeleck\u00fdch technik\u00e1ch. S\u00fa to jedine\u010dn\u00e9 a origin\u00e1lne poh\u013eady na svet okolo n\u00e1s, ale aj odrazy vn\u00fatorn\u00e9ho sveta \u017eiakov. Vst\u00fapte s nami do tohto sveta a nechajte sa un\u00e1\u0161a\u0165. Ka\u017ed\u00e9 vystaven\u00e9 dielo je autentickou kompoz\u00edciou v\u00fdtvarn\u00fdch elementov ako je l\u00ednia, farba, tvar a emo\u010dnou my\u0161lienkovou v\u00fdpove\u010fou.<\/p>\n

Prihov\u00e1ra sa n\u00e1m svoj\u00edm jazykom a pozorn\u00fdm po\u010d\u00favan\u00edm \/zah\u013eaden\u00edm\/, men\u00ed na\u0161e myslenie a poh\u013ead na svet. Na v\u00fdstave budete m\u00f4c\u0165 vidie\u0165 pr\u00e1ce \u017eiakov v\u0161etk\u00fdch vekov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed, od pred\u0161kol\u00e1kov a\u017e po stredo\u0161kol\u00e1kov. To rob\u00ed v\u00fdstavu\u00a0 ve\u013emi r\u00f4znorodou, svoj\u00edm obsahom aj technikou. Rob\u00ed ju farebnou a \u017eivou. Tieto pr\u00e1ce s\u00fa odrazom a prostriedkom vyjadrenia ich my\u0161lienok, predst\u00e1v a pocitov.\u00a0 S\u00fa odrazom subjekt\u00edvneho poh\u013eadu na svet, ktor\u00fd ich obklopuje.\u00a0 Po\u010fme nazrie\u0165 cez ich \u201eokn\u00e1 do ich svetov\u201c pln\u00fdch farieb, fant\u00e1zie, radosti z hry a z objavovania.<\/p>\n

Aj v tomto roku s\u00fa pr\u00e1ce \u017eiakov realizovan\u00e9 v r\u00f4znych technik\u00e1ch ako s\u00fa\u00a0 kresba,\u00a0 grafika, ma\u013eba, fotografia,\u00a0 keramika, enkaustika (ma\u013eba voskom), vo ve\u013ekej miere je zast\u00fapen\u00e1 aj kombinovan\u00e1 technika a podma\u013eba na sklo.<\/p>\n

T\u00e9my ktor\u00e9 deti zobrazovali s\u00fa r\u00f4zne. Budete tu m\u00f4c\u0165 vidie\u0165\u00a0 portr\u00e9ty, z\u00e1ti\u0161ia, zvieracie mot\u00edvy, fantazijn\u00e9 t\u00e9my, krajiny, ale aj abstraktn\u00e9 ma\u013eby. Mlad\u00ed umelci tvorili pod pedagogick\u00fdm veden\u00edm Mgr. \u017danety Okl\u00e1pekovej a Mgr. Michaly Len\u010dovej.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2114,2113,2112,2110,2111,2106,2109,2107″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Obr\u00e1zok pre Darinku 2023″ tab_id=“1695298377270-6f25097e-4fbb“][vc_column_text]<\/p>\n

\"\"<\/h3>\n

Obr\u00e1zok pre Darinku<\/h3>\n

Trvanie v\u00fdstavy 25.8. 2022 \u2013 25.9.2022<\/strong><\/p>\n

V\u00fdstava v\u00fdtvarn\u00fdch pr\u00e1c celoslovenskej v\u00fdtvarnej s\u00fa\u0165a\u017ee det\u00ed pred\u0161kolsk\u00e9ho veku.<\/p>\n

Projekt Obr\u00e1zok pre Darinku je celoslovensk\u00e1 v\u00fdtvarn\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e det\u00ed pred\u0161kolsk\u00e9ho veku, ktor\u00e1 vznikla my\u0161lienkou u\u010diteliek p\u00f4sobiacich v materskej \u0161kole v Novej Bani. Ide u\u017e v porad\u00ed o druh\u00fd ro\u010dn\u00edk , ktor\u00fd nesie n\u00e1zov VO\u0147AV\u00c9 LETO. Hlavn\u00fdm cie\u013eom cel\u00e9ho projektu je podpori\u0165 vzdel\u00e1vaciu oblas\u0165 umenie a kult\u00faru v predprim\u00e1rnom vzdel\u00e1van\u00ed, rozv\u00edjanie nadania a talentu na z\u00e1klade s\u00fa\u0165a\u017eivosti det\u00ed. S\u00fa\u0165a\u017e je spojen\u00e1 s prehliadkou v\u00fdtvarn\u00fdch pr\u00e1c a ukon\u010den\u00e1 sl\u00e1vnostn\u00fdm odovzd\u00e1van\u00edm cien ocenen\u00fdm de\u0165om v jednotliv\u00fdch kateg\u00f3ri\u00e1ch.<\/p>\n

V\u00fdstava v\u00fdtvarn\u00fdch pr\u00e1c celoslovenskej v\u00fdtvarnej s\u00fa\u0165a\u017ee det\u00ed pred\u0161kolsk\u00e9ho veku \u201eOBR\u00c1ZOK PRE DARINKU\u201c \u2013 Vo\u0148av\u00e9 leto je jednokolov\u00e1. Zapojili sa do nej organiz\u00e1cie s de\u0165mi pred\u0161kolsk\u00e9ho veku (jasle, matersk\u00e9 \u0161koly, s\u00fakromn\u00e9 matersk\u00e9 \u0161koly, \u0161peci\u00e1lne matersk\u00e9 \u0161koly, z\u00e1kladn\u00e9 umeleck\u00e9 \u0161koly s pr\u00edpravn\u00fdmi ro\u010dn\u00edkmi). Rozdelen\u00e9 s\u00fa do kateg\u00f3ri\u00ed A – 2-3 ro\u010dn\u00e9 deti, B – 4-5 ro\u010dn\u00e9 deti, C – 6ro\u010dn\u00e9 deti, D – deti so \u0160VVP.
\nDo s\u00fa\u0165a\u017ee boli zaraden\u00e9 pr\u00e1ce vyhotoven\u00e9 technikami \u2013 ma\u013eba, kresba, kombinovan\u00e1 technika form\u00e1t A4, A3.<\/p>\n

S\u00fa\u0165a\u017e podporuje a napom\u00e1ha vyh\u013ead\u00e1vaniu talentovan\u00fdch tvorcov, z\u00e1rove\u0148 vytv\u00e1ra aj priestor pre rozvoj umeleckej tvorivosti i technickej zdatnosti det\u00ed spojen\u00fa s prezent\u00e1ciou diel tematick\u00e9ho i \u017e\u00e1nrov\u00e9ho zamerania (ro\u010dn\u00e9 obdobia). Poskytuje pr\u00edle\u017eitos\u0165 pre porovnanie ich umeleckej i technickej \u00farovne. Rozv\u00edja talent, kreativitu, n\u00e1paditos\u0165, technick\u00e9 danosti det\u00ed. Vzdel\u00e1vacia \u010das\u0165 s\u00fa\u0165a\u017ee prispieva k \u010fal\u0161iemu rozv\u00edjaniu vedomosti a zru\u010dnost\u00ed v oblasti umeleckej tvorby, vytv\u00e1ra mo\u017enos\u0165 pre \u010fal\u0161ie vzdel\u00e1vanie sa v umeleckej oblasti.<\/p>\n

Na obrazoch n\u00e1jdete stv\u00e1rnen\u00e9 r\u00f4zne letn\u00e9 z\u00e1\u017eitky deti\u010diek: hry v pr\u00edrode, v\u00fdlety k vode, stretnutie s kamar\u00e1tmi a v\u0161eli\u010do in\u00e9, \u010do pohlad\u00ed oko nielen detsk\u00e9ho div\u00e1ka.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2167,2166,2165,2164,2163″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Stroj ktor\u00fd zmenil svet“ tab_id=“1697527260135-e3978e7f-c992″][vc_video link=“https:\/\/youtu.be\/1K0vhceUAJ4″ title=“Stroj ktor\u00fd zmenil svet“][vc_column_text]\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]STROJ, KTOR\u00dd ZMENIL SVET: PR\u00cdBEH \u201eOH\u0147OV\u00c9HO STROJA\u201c ISAACA POTTERA<\/strong><\/p>\n

13.5. 2023 \u2013 8.10.2023<\/p>\n

 <\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja v spolupr\u00e1ci so Slovensk\u00fdm bansk\u00fdm arch\u00edvom a Slovensk\u00fdm bansk\u00fdm m\u00fazeom V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdvaj\u00fa na nov\u00fa v\u00fdstavu Stroj, ktor\u00fd zmenil svet: Pr\u00edbeh \u201eoh\u0148ov\u00e9ho stroja\u201c Isaaca Pottera.<\/p>\n

 <\/p>\n

Pripome\u0148te si s nami 300. v\u00fdro\u010die spustenia prv\u00e9ho atmosf\u00e9rick\u00e9ho parn\u00e9ho stroja na \u00fazem\u00ed kontinent\u00e1lnej Eur\u00f3py. Anglick\u00fd kon\u0161trukt\u00e9r Isaac Potter v roku 1722 postavil parn\u00fd stroj na od\u010derp\u00e1vanie vody zo \u0161achty Althandel v Novej Bani, \u010d\u00edm pomohol vyrie\u0161i\u0165 najp\u00e1l\u010divej\u0161\u00ed probl\u00e9m doby pri \u0165a\u017ebe \u2013 podzemn\u00fa vodu, ktor\u00e1 znemo\u017e\u0148ovala \u0165a\u017ebu drah\u00fdch kovov. Za\u010dala sa n\u00edm \u00e9ra vyu\u017e\u00edvania parnej energie u n\u00e1s.<\/p>\n

Spoznajte za\u010diatky pou\u017e\u00edvania atmosf\u00e9rick\u00e9ho parn\u00e9ho stroja na p\u00fatavej v\u00fdstave a nechajte sa vtiahnu\u0165 do deja revolu\u010dn\u00fdch technick\u00fdch zmien v 18. storo\u010d\u00ed. Na v\u00fdstave sa zozn\u00e1mite\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0s princ\u00edpmi fungovania priemyseln\u00e9ho z\u00e1zraku \u2013 \u201eoh\u0148ov\u00e9ho stroja\u201c, ktor\u00fd u\u013eah\u010dil n\u00e1ro\u010dn\u00fa pr\u00e1cu ban\u00edkov a v\u00fdrazne ovplyvnil osud n\u00e1\u0161ho ban\u00edctva ale i celej eur\u00f3pskej civiliz\u00e1cie. Pr\u00edbeh \u201eoh\u0148ov\u00e9ho stroja\u201c je nev\u0161edn\u00fdm svedectvom doby, ke\u010f sa Nov\u00e1 Ba\u0148a stala centrom z\u00e1ujmu eur\u00f3pskych osobnost\u00ed a\u00a0novobansk\u00e9 ban\u00edctvo op\u00e4\u0165 za\u017e\u00edvalo vzostup.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00fdstava Stroj, ktor\u00fd zmenil svet: Pr\u00edbeh \u201eoh\u0148ov\u00e9ho stroja\u201c Isaaca Pottera upriami povedomie n\u00e1v\u0161tevn\u00edka na tento technick\u00fd skvost. Vyzdvihne v\u00fdznam novobansk\u00e9ho \u201eoh\u0148ov\u00e9ho stroja\u201c. Vo svojej dobe sa stal fenom\u00e9nom nielen pre n\u00e1s, ale aj pre okolit\u00fd vedeck\u00fd svet. O\u00a0tom, \u017ee bol o\u0148 enormn\u00fd z\u00e1ujem, sved\u010d\u00ed fakt, \u017ee si ho do Novej Bane pri\u0161li pozrie\u0165 viacer\u00e9 popredn\u00e9 osobnosti tej doby. Za v\u0161etk\u00fdch mo\u017eno spomen\u00fa\u0165 anglick\u00e9ho u\u010denca a\u00a0cestovate\u013ea J. G. Keysslera, nemeck\u00e9ho polyhistora F. E. Br\u00fcckmanna, \u010di franc\u00fazskeho osvietensk\u00e9ho filozofa Ch. de Montesquieu. Z\u00a0poz\u00edcie Novej Bane prispel k\u00a0pozdvihnutiu a\u00a0pred\u013a\u017eeniu ban\u00edctva v\u00a0tejto oblasti, ako tie\u017e k\u00a0vzbudeniu v\u00e4\u010d\u0161ieho z\u00e1ujmu o\u00a0toto mesto. Minim\u00e1lne z\u00a0h\u013eadiska\u00a0dej\u00edn techniky pln\u00ed t\u00fato posledn\u00fa \u00falohu dodnes. Okrem samotn\u00e9ho stroja sa v\u00fdstava s\u00fastred\u00ed aj na \u017eivot Isaaca Pottera, ktor\u00e9ho cesta do Viedne a\u00a0odtia\u013e do Uhorska na pozvanie J. E. Fischera za\u010dala storo\u010die pary v\u00a0pevninskej Eur\u00f3pe.<\/p>\n

K\u00a0zvidite\u013eneniu tohto technick\u00e9ho z\u00e1zraku prispel archeologick\u00fd v\u00fdskum na lokalite Althandel, kde boli objaven\u00e9 najzachovalej\u0161ie z\u00e1klady strojovne tohto typu parn\u00e9ho stroja na svete, \u010do potvrdili aj \u010dlenovia Newcomenovej spolo\u010dnosti z\u00a0Ve\u013ekej Brit\u00e1nie. Maketu z\u00a0n\u00e1leziska od Ing. B. Mere\u0161a, PhD. a aj pohybliv\u00fd model Potterovho stroja zo zbierok Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea m\u00f4\u017eete uvidie\u0165 v priestoroch \u0161peci\u00e1lne upraven\u00fdch pre t\u00fato v\u00fdstavu. N\u00e1v\u0161tevn\u00edka ur\u010dite zaujme improvizovan\u00fd model \u010dasti od\u010derp\u00e1vacieho stroja \u2013 v\u00e1hadlo. Te\u0161i\u0165 sa m\u00f4\u017eete aj na roz\u0161\u00edren\u00fa realitu z\u00a0dielne Strednej odbornej \u0161koly \u017darnovica.<\/p>\n

 <\/p>\n

V\u00fdstavu autorsky pripravil Mgr. Peter Kone\u010dn\u00fd, PhD. s Mgr. M. Palouom, v spolupr\u00e1ci s Ing. arch. I. Czielom a Ing. Branislavom Mere\u0161om, PhD.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2193,2192,2191,2179,2177,2176,2175″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Umelci z Hodru\u0161e“ tab_id=“1701445857388-42fe41b1-ad81″][vc_column_text]\"\"<\/strong><\/p>\n

UMELCI Z HODRU\u0160E<\/strong><\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdva na nov\u00fa v\u00fdstavu \u201eUmelci z\u00a0Hodru\u0161e<\/strong>\u201c. V\u00fdstava je zameran\u00e1 na predstavenie umeleck\u00fdch odborov S\u00fakromnej \u0161koly umeleck\u00e9ho priemyslu Hodru\u0161a – H\u00e1mre. V\u00a0tomto roku uplynie u\u017e 121 rokov od zalo\u017eenia prvej u\u010d\u0148ovskej \u0161koly v\u00a0obci Hodru\u0161a-H\u00e1mre. \u0160kola teda existuje a\u00a0nepretr\u017eite produkuje kvalitn\u00fdch odborn\u00edkov viac ako 120 rokov. Menila sa len jej forma, zria\u010fovatelia a\u00a0n\u00e1zov. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti popri tradi\u010dn\u00fdch \u0161tudijn\u00fdch odboroch ako v\u00fdtvarn\u00e9 sprac\u00favanie kovov a\u00a0drah\u00fdch kame\u0148ov, umeleckoremeseln\u00e9 sprac\u00favanie kovov alebo zlatn\u00edk klenotn\u00edk, \u0161kola vyu\u010duje aj nov\u00e9 umeleck\u00e9 odbory podmienen\u00e9 reakciou na spolo\u010densk\u00fd dopyt a\u00a0situ\u00e1ciou na trhu pr\u00e1ce. Patria k\u00a0nim odbory propaga\u010dn\u00e9 v\u00fdtvarn\u00edctvo, grafick\u00fd dizajn, fotografick\u00fd dizajn a\u00a0grafika vizu\u00e1lnych komunik\u00e1ci\u00ed.<\/p>\n

Na na\u0161ej v\u00fdstave bude prezentovan\u00e1 tvorivos\u0165 \u017eiakov odborov: fotografick\u00fd dizajn, grafick\u00fd dizajn a propaga\u010dn\u00e9 v\u00fdtvarn\u00edctvo. Prezentovan\u00e9 s\u00fa diela jednotliv\u00fdch odborov a\u00a0umeleck\u00fdch techn\u00edk, s\u00a0ktor\u00fdmi \u017eiaci na \u0161kole pracuj\u00fa, ako napr\u00edklad ma\u013eba akrylov\u00fdmi a olejov\u00fdmi farbami, kol\u00e1\u017e, pr\u00e1ca s\u00a0po\u010d\u00edta\u010dovou grafikou, \u00faprava a\u00a0tvorba plag\u00e1tov \u010di sie\u0165otla\u010d. Mlad\u00ed umelci h\u013eadali in\u0161pir\u00e1ciu aj u\u00a0svetozn\u00e1mych maliarov ako Johannes Vermeer \u010di Frida Kahlo. Okrem ma\u013eby maj\u00fa n\u00e1v\u0161tevn\u00edci mo\u017enos\u0165 obdivova\u0165 aj grafick\u00fa techniku sie\u0165otla\u010de prenesen\u00fa na textil. Na v\u00fdstave uvid\u00edte aj denn\u00edky z\u00a0umeleckej praxe, ktor\u00e9 si n\u00e1v\u0161tevn\u00edci bud\u00fa m\u00f4c\u0165 prelistova\u0165 a\u00a0nazrie\u0165 tak do kreat\u00edvnej mysle \u017eiakov umeleck\u00fdch odborov.<\/p>\n

S\u00fakromn\u00e1 \u0161kola umeleck\u00e9ho priemyslu v\u00a0Hodru\u0161i-H\u00e1mroch je jednou z\u00a0m\u00e1la \u0161k\u00f4l, ktor\u00e1 sa na Slovensku m\u00f4\u017ee p\u00fd\u0161i\u0165 tak\u00fdmto dlh\u00fdm vekom. V\u00fdstava Umelci z\u00a0Hodru\u0161e pon\u00faka len \u010das\u0165 v\u00fdsledkov pr\u00e1c absolventov a \u017eiakov tejto \u0161koly, ktor\u00ed d\u00f4stojne a kreat\u00edvne reprezentuj\u00fa \u0161kolu doma i\u00a0v\u00a0zahrani\u010d\u00ed.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2230,2228,2227,2226,2225,2224″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Zlomky zimnej nostalgie“ tab_id=“1707124489008-c2ef5ecb-a33c“][vc_column_text]\"\" <\/strong><\/p>\n

\u201eZLOMKY ZIMNEJ NOSTALGIE \u201c<\/strong><\/p>\n

6.12. \u2013 31.1.2024<\/p>\n

 <\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdva na v\u00fdstavu obrazov \u201eZLOMKY ZIMNEJ NOSTALGIE\u201c z\u00a0vlastn\u00fdch zbierok m\u00fazea. V\u00a0Pohronskom m\u00fazeu sa za\u010dal fond zbierok v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia budova\u0165 od roku 1954, teda u\u017e dva roky po svojom vzniku. Vo v\u00fdstave sa nach\u00e1dza v\u00fdber obrazov slovensk\u00fdch autorov, ktor\u00ed ist\u00fa \u010das\u0165 svojho \u017eivota \u017eili a\u00a0tvorili v\u00a0Novej Bani. Obrazy boli vyberan\u00e9 na z\u00e1klade aktu\u00e1lneho ro\u010dn\u00e9ho obdobia a\u00a0kur\u00e1torke v\u00fdstavy evokuj\u00fa pocit chladu a\u00a0zimn\u00fa nostalgiu. Diela autorov: Eugen Dodek, Marko Gellen, \u013dudov\u00edt Kri\u017ean, Darina Gladi\u0161ov\u00e1, Ivan Budinsk\u00fd, Vojtech Mr\u00e1z, Anton Sol\u010diansky, \u0160tefan Varkonda, Eva Beb\u010d\u00e1kov\u00e1 obsahuj\u00fa vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov aj pr\u00edklon k\u00a0mestu Nov\u00e1 Ba\u0148a. V\u0161etky s\u00fa vytvoren\u00e9 technikou ma\u013eby. Vystaven\u00e9 diela poch\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0obdobia 20. storo\u010dia.<\/p>\n

V\u00fdstava Zlomky zimnej nostalgie si d\u00e1va za \u00falohu zozn\u00e1mi\u0165 n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov s\u00a0lok\u00e1lnymi autormi a\u00a0navnadi\u0165 ich na chladn\u00e9 zimn\u00e9 obdobie.<\/p>\n

Zbierka v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia v Pohronskom m\u00fazeu predstavuje jeden z men\u0161\u00edch zbierkov\u00fdch fondov, napriek tomu obsahovo reprezentuje \u0161irok\u00fa \u0161k\u00e1lu umeleck\u00fdch \u0161t\u00fdlov a techn\u00edk. V\u010faka tomu s\u00fa kur\u00e1tori Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea schopn\u00ed vytvori\u0165 reprezentat\u00edvne v\u00fdstavy, ktor\u00e9 pote\u0161ia oko n\u00e1v\u0161tevn\u00edka.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2274,2273,2272,2271,2270,2269″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Svet Hra\u010diek“ tab_id=“1709127967471-58037cb0-d34a“][vc_column_text]\"\"[\/vc_column_text][vc_video link=“https:\/\/youtu.be\/7WtzLd6LCBs?si=M5YJ0hs18tjJHxQV“][vc_column_text]\u201eSvet hra\u010diek \u201c<\/strong><\/p>\n

27.10. \u2013 25.2.2024<\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdvaj\u00fa na v\u00fdstavu \u201eSvet hra\u010diek<\/strong>\u201c. V\u00fdstava je zostaven\u00e1 zo zbierkov\u00e9ho fondu SNM M\u00fazea b\u00e1bkarsk\u00fdch kult\u00far a\u00a0hra\u010diek hrad Modr\u00fd Kame\u0148 a\u00a0prezentuje hra\u010dku na Slovensku v\u00a020. storo\u010d\u00ed. T\u00e1to tematick\u00e1 v\u00fdstava je obohaten\u00e1 a\u00a0doplnen\u00e1 o\u00a0skupinu atrakt\u00edvnych hra\u010diek zo s\u00fakromnej zbierky \u0160tefana \u0160korupu.<\/p>\n

 <\/p>\n

Zberate\u013esk\u00e1 aktivita p\u00e1na \u0160korupu pramen\u00ed z detstva a dodnes pretrv\u00e1va. Jeho \u00factyhodn\u00fa zbierku v s\u00fa\u010dasnosti tvor\u00ed viac ako \u0161tyritis\u00edc hra\u010diek. N\u00e1v\u0161tevn\u00edk\u00a0 v\u00fdstavy\u00a0 m\u00f4\u017ee obdivova\u0165 \u00a0jedine\u010dn\u00e9 k\u00fasky v\u00a0podobe solit\u00e9rov a\u00a0s\u00faborov imituj\u00facich hra\u010diek a\u00a0prostriedkov detsk\u00fdch hier.\u00a0 Svet diev\u010densk\u00fdch hra\u010diek nepochybne aj v\u00a0minulosti sa to\u010dil\u00a0 okolo b\u00e1biky. U\u00a0n\u00e1s s\u00fa vystaven\u00e9 napr. b\u00e1biky s\u00a0biskvitov\u00fdmi hlavami osaden\u00fdmi do textiln\u00fdch alebo ko\u017een\u00fdch tiel, kompozitov\u00e9, celuloidov\u00e9 a plastov\u00e9 b\u00e1biky od svetov\u00fdch v\u00fdrobcov. K\u00a0nim patria najr\u00f4znej\u0161ie pr\u00edslu\u0161enstv\u00e1 ako napr\u00edklad: oble\u010denie, n\u00e1bytky, zmen\u0161eniny \u00fa\u017eitkov\u00fdch predmetov po\u017ei\u010dan\u00fdch zo sveta dospel\u00fdch… Najviac o\u010daria izbi\u010dky pre b\u00e1biky s\u00a0miniat\u00farnym vybaven\u00edm zariaden\u00e9 a\u017e do najmen\u0161\u00edch detailov pod\u013ea dobovej m\u00f3dy a vlastn\u00e9ho vkusu kop\u00edruj\u00face bytov\u00fa kult\u00faru svojej doby. Medzi chlap\u010densk\u00fdmi hra\u010dkami dominuj\u00fa mechanick\u00e9 hra\u010dky, kamienkov\u00e1 stavebnica a hlavolam (ANKER), skladac\u00ed dreven\u00fd hrad s\u00a0c\u00ednov\u00fdmi voja\u010dikmi. Priemyseln\u00fd rozvoj spolo\u010dnosti priniesol so sebou aj nov\u00e9 hra\u010dky. Zmen\u0161eniny a\u00a0modely technick\u00fdch vyn\u00e1lezov ako napr. parn\u00e9ho stoja \u010di premietacieho pr\u00edstroja Laterna magica sa okam\u017eite zaradili medzi ob\u013e\u00faben\u00e9 chlap\u010densk\u00e9 hra\u010dky.<\/p>\n

 <\/p>\n

Hra\u010dku \u2013 miniat\u00farny svet dospel\u00fdch pre deti mo\u017eno pr\u00e1vom ozna\u010di\u0165 za jeden z\u00a0v\u00fdznamn\u00fdch fenom\u00e9nov r\u00fdchlo sa meniacej spolo\u010dnosti minul\u00e9ho storo\u010dia. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci \u2013 pam\u00e4tn\u00edci si mo\u017eno pri n\u00e1v\u0161teve v\u00fdstavy zaspom\u00ednaj\u00fa na svoje detstvo a\u00a0mlad\u0161ia vekov\u00e1 skupina sa zozn\u00e1mi s\u00a0prostriedkami hier svojich rodi\u010dov a\u00a0star\u00fdch rodi\u010dov cez vystaven\u00e9 expon\u00e1ty hra\u010diek z\u00a0minulosti. Pozornos\u0165 verejnosti si zasl\u00fa\u017eia aj s\u00fa\u010dasn\u00e9 hra\u010dky, \u010dastokr\u00e1t in\u0161pirovan\u00e9 trad\u00edciou na\u0161ich umn\u00fdch predkov. Z\u00e1merom v\u00fdstavy je snaha pribl\u00ed\u017ei\u0165 svet hra\u010diek v nieko\u013ek\u00fdch men\u0161\u00edch tematick\u00fdch celkoch a\u00a0to pod\u013ea prostredia ich v\u00fdskytu, druhov a\u00a0funkcie hra\u010diek a\u00a0hier, v\u00fdrobcov a\u00a0dizajn\u00e9rov. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci v\u00fdstavy maj\u00fa mo\u017enos\u0165 vizu\u00e1lne vn\u00edma\u0165 a\u00a0porovn\u00e1va\u0165 vzorku \u013eudov\u00fdch hra\u010diek det\u00ed \u017eij\u00facich na vidieku a\u00a0ob\u013e\u00faben\u00e9 hra\u010dky \u201emestsk\u00fdch det\u00ed\u201c z\u00a0prvej polovice 20. storo\u010dia. \u010ealej skupinu kyjatick\u00fdch hra\u010diek z\u00a0tvorby Rudolfa Stehl\u00edka, \u0161tylizovan\u00e9 sklada\u010dky v\u00fdtvarn\u00edka R\u00f3berta \u017dil\u00edka a\u00a0vzorku s\u00e9riovo vyr\u00e1ban\u00fdch dreven\u00fdch hra\u010diek a\u00a0hier od v\u00fdrobcov zdru\u017een\u00fdch v\u00a0Cechu v\u00fdrobcov hra\u010diek. Medzi vystaven\u00fdmi expon\u00e1tmi svoje prirodzen\u00e9 miesto na\u0161li priemyselne vyroben\u00e9 plechov\u00e9 hra\u010dky z\u00a0Pohorelej, ply\u0161ov\u00e9 hra\u010dky z\u00a0v\u00fdrobn\u00e9ho dru\u017estva Mla\u010f Handlov\u00e1 a\u00a0nech\u00fdbaj\u00fa ani niektor\u00e9 hity \u201e\u010deskoslovenskej hra\u010dky\u201c z\u00a0\u00e9ry plastov \u2013 posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed minul\u00e9ho storo\u010dia.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2308,2309,2307,2306,2305,2304,2303″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“ESEMES“ tab_id=“1709884777677-a314e1c9-3d07″][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

\u201eESEMES \u201c<\/strong><\/p>\n

9.2. \u2013 3.3.2024<\/p>\n

V\u00fdstava Mgr. art M\u00e1ria Voj\u010diakovej<\/p>\n

Vernis\u00e1\u017e v\u00fdstavy Mgr. art M\u00e1rie Voj\u010diakovej Esemes, v piatok 9. febru\u00e1ra o 18:00 ofici\u00e1lne otvor\u00ed cyklus v\u00fdstav, workshopov, predn\u00e1\u0161ok profesion\u00e1lnych v\u00fdtvarn\u00edkov \u2013 b\u00fdval\u00fdch a s\u00fa\u010dasn\u00fdch absolventov a \u017eiakov ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a v Pohronskom m\u00fazeu a v priestoroch ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a, ktor\u00e9 sa bud\u00fa kona\u0165 od 9. febru\u00e1ra do 8. septembra 2024 pri pr\u00edle\u017eitosti 60-ich rokov existencie v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a. V\u00fdstava Esemes potrv\u00e1 do 3. marca 2024. Akvarely r\u00f4znych form\u00e1tov od abstraktn\u00fdch a\u017e po konkr\u00e9tne odprezentuj\u00fa dlhoro\u010dn\u00e9 sk\u00fasenosti a origin\u00e1lne pr\u00edstupy v technike akvarelu. V roku 2010 to ocenila 2. miestom aj porota Trien\u00e1le akvarelu, ktor\u00e9 organizuje Novohradsk\u00e9 m\u00fazeum a gal\u00e9ria v Lu\u010denci. Autorka \u010dasto premie\u0148a okolit\u00fd svet do abstraktn\u00fdch a polo-abstraktn\u00fdch foriem a naopak akvarelov\u00e9 \u0161kvrny na \u010dasti reality. Rozdielne farebn\u00e9 a tvarov\u00e9 \u0161trukt\u00fary jedine\u010dne prep\u00e1ja a tak vytv\u00e1ra obsahy obrazu. V\u00fdber obrazov je zameran\u00fd najm\u00e4 na figur\u00e1lne mot\u00edvy v pohybe, ktor\u00e9 s\u00fa zachyten\u00e9 v r\u00fdchlom slede spont\u00e1nnych akvarelov\u00fdch \u0161kv\u0155n. Fig\u00fara je imanentnou s\u00fa\u010das\u0165ou abstraktn\u00fdch a polo-abstraktn\u00fdch mot\u00edvov, \u010di mot\u00edvov krajiny. Autorka ukon\u010dila Stredn\u00fa \u0161kolu Samuela Stankovianskeho v Banskej \u0160tiavnici, odbor konzervovania a re\u0161taurovania tla\u010de, papiera a kni\u017enej v\u00e4zby a ma\u013ebu klasick\u00fdch discipl\u00edn u prof. \u013d. Holo\u0161ku na Akad\u00e9mii umen\u00ed v Banskej Bystrici. \u017dije a tvor\u00ed v Novej Bani.<\/p>\n

Kur\u00e1torka v\u00fdstavy a\u00a0autorka textu: Mgr. Michala Len\u010dov\u00e1<\/p>\n

[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2329,2330,2331,2332,2333″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Gener\u00e1cie“ tab_id=“1712302781313-ba7c5891-0e9c“][vc_column_text]\"\"<\/strong><\/p>\n

\u201eGener\u00e1cie \u00a0\u201c<\/strong><\/p>\n

8.3. \u2013 3.4.2024<\/p>\n

13 v\u00fdtvarn\u00edkov, 13 jedine\u010dn\u00fdch poh\u013eadov na svet a\u00a0\u017eivot<\/p>\n

V Pohronskom m\u00fazeu Nov\u00e1 Ba\u0148a (organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja) sa 8. marca 2024 spr\u00edstupnila druh\u00e1 v\u00fdstava\u00a0Gener\u00e1cie<\/em>\u00a0konan\u00e1 pri pr\u00edle\u017eitosti osl\u00e1v 60 rokov existencie v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a, ktor\u00e1 vznik\u00e1 v\u00a0r\u00e1mci spolupr\u00e1ce so ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a, za podpory oboch zria\u010fovate\u013eov. Vystavuje tu 13 absolventov ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a naprie\u010d gener\u00e1ciami, v\u00fdtvarn\u00fdmi odbormi (kresba, ma\u013eba, sc\u00e9nografia, z\u00e1hradn\u00e1 a\u00a0krajinn\u00e1 architekt\u00fara, m\u00f3dny a\u00a0industri\u00e1lny dizajn, anim\u00e1cia. architekt\u00fara) a\u00a0individu\u00e1lnymi rie\u0161eniami. V\u00fdstava m\u00e1 amb\u00edciu uk\u00e1za\u0165 v\u00fdznam v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia a umeleck\u00e9ho \u0161kolstva na Slovensku od z\u00e1kladn\u00e9ho a\u017e po vysoko\u0161kolsk\u00e9 v\u00a0prospech celej spolo\u010dnosti. Nosnou my\u0161lienkou je vytv\u00e1ranie mostov medzi profesion\u00e1lnou a\u00a0laickou verejnos\u0165ou na z\u00e1klade presved\u010denia autorov, \u017ee v\u00fdtvarn\u00e1 r\u00f4znorodos\u0165 sp\u00e1ja, obohacuje, podporuje slobodn\u00e9ho ducha a\u00a0rozv\u00edja hodnoty \u013eudskosti a\u00a0u\u017eito\u010dnosti. V\u00fdtvarn\u00edctvo je pr\u00edtomn\u00e9 s\u00a0nami v\u00a0ka\u017edodennom \u017eivote a\u00a0poznan\u00edm jeho jazyka je beletriou poznania.<\/p>\n

 <\/p>\n

Vystavuj\u00faci autori s\u00fa: Vikt\u00f3ria Barniakov\u00e1, Samuel Bratko, Mgr. Zuzana Bratkov\u00e1, Mgr. art. Frederika Brodzianska, Bc. Michal Budinsk\u00fd, Bc. M\u00e1ria Debn\u00e1rov\u00e1, Nina Doubravov\u00e1, Martina Gabri\u0161ov\u00e1, Barbora Hvizd\u00e1kov\u00e1, Zuzana Kasanov\u00e1, Mgr. Michala Len\u010dov\u00e1, Ing. Katar\u00edna Na\u010fov\u00e1, MgA. Vierka Voj\u010diakov\u00e1.<\/p>\n

 <\/p>\n

Kur\u00e1torka v\u00fdstavy a\u00a0autorka textu: Mgr. Michala Len\u010dov\u00e1[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2387,2386,2385,2384,2383,2382″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Vandrovalo vajce“ tab_id=“1713767365731-f9a0777a-8b7c“][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

\u201eVANDROVALO VAJCE… \u201c<\/strong><\/p>\n

8.3. \u2013 19.4.2024<\/p>\n

    \n
  1. ro\u010dn\u00edk celoslovenskej v\u00fdstavy prehliadky v\u00fdrobcov krasl\u00edc<\/li>\n<\/ol>\n

    Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja v\u00a0spolupr\u00e1ci s\u00a0OZ Slovensk\u00fd vidiecky parlament,\u00a0OZ Vidiecky parlament mlad\u00fdch na Slovensku a\u00a0Jednotou d\u00f4chodcov v\u00a0Novej Bani pripravili v\u00fdstavu celoslovensk\u00fdch v\u00fdrobcov krasl\u00edc v\u00a0nasledovn\u00fdch 5 kateg\u00f3ri\u00e1ch: ma\u013eovan\u00e9-voskovan\u00e9-batikovan\u00e9; odr\u00f4tovan\u00e9; vy\u0161krab\u00e1van\u00e9; obliepan\u00e1 technika \u2013 slama, bavlnky, l\u00e1tka, sitina, kor\u00e1lky; perforovan\u00e9 \u2013 madeira, richelieu.<\/p>\n

    Do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed sa na Slovensku zachovalo nieko\u013eko techn\u00edk zdobenia. Farbenie bez ornament\u00e1lnej v\u00fdzdoby: vaj\u00ed\u010dka sa nam\u00e1\u010dali, varili v odvaroch r\u00f4znych tr\u00e1v, k\u00f4ry stromov, \u010di kupovan\u00fdch farb\u00e1ch. Vaj\u00ed\u010dka s jednoduchou v\u00fdzdobou: voskovan\u00edm \u2013 farebn\u00fd v\u010del\u00ed vosk alebo paraf\u00edn sa nan\u00e1\u0161aj\u00fa \u0161pendl\u00edkovou hlavi\u010dkou alebo trubi\u010dkou na vaj\u00ed\u010dko v podobe reli\u00e9fnych ornamentov. Pri \u010fal\u0161ej technike \u2013 batikovan\u00ed so \u0161pendl\u00edkom alebo trubi\u010dkou sa nan\u00e1\u0161a na vaj\u00ed\u010dko, ktor\u00e9 sa u\u017e vopred zafarbilo, vosk a nesk\u00f4r sa voskov\u00e1 v\u00fdzdoba teplom z vaj\u00ed\u010dka odstr\u00e1ni. \u010eal\u0161ou technikou bolo leptanie. Vaj\u00ed\u010dko sa zafarbilo a hus\u00edm brkom alebo drievkom sa na \u0148om leptali ornamenty nan\u00e1\u0161an\u00edm kyseliny so\u013enej.<\/p>\n

    Nemenej zauj\u00edmav\u00e1 je aj technika vy\u0161krab\u00e1vania. Na zafarbenom vaj\u00ed\u010dku sa ostr\u00fdm piln\u00edkom alebo no\u017eom vy\u0161krab\u00e1vaj\u00fa ornamenty. V dedin\u00e1ch pod Tatrami sa okrem ornamentov na vaj\u00ed\u010dka vy\u0161krab\u00e1vali aj texty ver\u0161\u00edkov \u2013 odtia\u013e n\u00e1zov \u201ep\u00edsanka\u201c. Starou technikou zdobenia je aj oblepovanie vaj\u00ed\u010dka sitinou (du\u017einou mo\u010diarnej tr\u00e1vy) alebo slamou. Nesk\u00f4r na oblepovanie sl\u00fa\u017eili k\u00fasky l\u00e1tky, bavlnka, priadza, \u010di farebn\u00e1 ko\u017ea. Medzi najstar\u0161ie techniky zdobenia vaj\u00ed\u010dok patr\u00ed aj odr\u00f4tovanie \u010di kovanie. Novodobou technikou je perforovanie, naz\u00fdvan\u00e9 aj madeirovanie alebo dierkovanie. Povrch nezafarben\u00e9ho, ale i zafarben\u00e9ho vaj\u00ed\u010dka sa mechanicky perforuje malou v\u0155ta\u010dkou. Drobn\u00e9 dierky, l\u00edstky, srdie\u010dka, hviezdi\u010dky, \u010diarky i obl\u00fa\u010diky v\u00fdrobcovia doma\u013e\u00favaj\u00fa bielym alebo farebn\u00fdm voskom.<\/p>\n

    Obdarova\u0165 niekoho \u0161krupinou bez obsahu sa v minulosti pova\u017eovalo za ur\u00e1\u017eku. Dnes je tomu celkom inak. Dnes s\u00fa kraslice hotov\u00fdmi umeleck\u00fdmi dielami.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2422,2423,2424,2425,2426,2427″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Stretnutia a Reminiscencie. Akord \u017eivota a umenia“ tab_id=“1716797395435-d71eb57e-ef1e“][vc_column_text]\"\"\u201eSTRETNUTIA A REMINISCENCIE. AKORD \u017eIVOTA A UMENIA. \u201c<\/strong><\/p>\n

    12.4. \u2013 26.5.2024<\/p>\n

    Vyznania maliara Mari\u00e1na Rumana a\u00a0soch\u00e1ra V\u00edta Pacalaja<\/p>\n

     <\/p>\n

    Nov\u00e1 v\u00fdstava Stretnutia a reminiscencie. Akord \u017eivota a umenia akademick\u00e9ho maliara Mari\u00e1na Rumana a soch\u00e1ra V\u00edta Pacalaja sa kon\u00e1 do 26. m\u00e1ja. Je to tretia v\u00fdstava v r\u00e1mci osl\u00e1v 60 rokov v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru pod z\u00e1\u0161titou ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a a Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea Nov\u00e1 Ba\u0148a za podpory n\u00e1\u0161ho mesta a\u00a0BSSK. Verejnos\u0165 m\u00f4\u017ee vidie\u0165 po takmer 40 rokoch maliarske dielo rod\u00e1ka z\u00a0Tekovskej Breznice Mari\u00e1na Rumana. Krajiny a veduty najm\u00e4 z okolia Banskej \u0160tiavnice, obrazy kon\u00ed a jazdcov a nezn\u00e1me b\u00e1sne a surrealisticko-abstraktn\u00e9 ma\u013eby, obe maj\u00fa svoju premi\u00e9ru v Pohronskom m\u00fazeu. Autor ukon\u010dil SUP\u0160 Kremnica, odbor odlievanie kovov, pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu komornej ma\u013eby na V\u0160VU v Bratislave pod veden\u00edm prof. E. Lehotskej, doc. J. Kresila a doc. F. Stoklasa. Druh\u00fd vystavuj\u00faci soch\u00e1r V\u00edt Pacalaj je z Malej Lehoty, vystavuje po prv\u00fd kr\u00e1t v Novej Bani svoje viacrozmern\u00e9 sochy na dvoch miestach, v are\u00e1li a priestoroch Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea a \u0161koly, \u010d\u00edm vyz\u00fdva sa prejs\u0165 k nim. Jeho sochy z dreva a kame\u0148a, v\u00e4\u010d\u0161inou monolity nezapr\u00fa ve\u013ek\u00fd soch\u00e1rsky talent. Po\u010das \u0161t\u00fadia ho viedli a podporovali osobnosti soch\u00e1rstva, na SUP\u0160 v Bratislave V. Korko\u0161, na V\u0160VU doc. V. Havrilla, prof. J. Meli\u0161, prof. J. Jankovi\u010d. Autor hovor\u00ed, \u017ee jeho snahou je zachr\u00e1ni\u0165 a rozozvu\u010da\u0165 hlas dreva, kame\u0148a a spolu s n\u00edm vyrozpr\u00e1va\u0165 pr\u00edbeh o \u017eivote.<\/p>\n

    Kur\u00e1torka v\u00fdstavy a\u00a0autorka textu: Mgr. Michala Len\u010dov\u00e1[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2462,2461,2463,2464,2465,2466″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Absolventi ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a“ tab_id=“1722505403341-2a64a211-ac3c“][vc_column_text]\"\"<\/strong><\/p>\n

    Absolventi ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a\u00a0 <\/strong><\/p>\n

    31.5. \u2013 30.6.2024<\/p>\n

    V\u00fdstava Absolventi ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a<\/em> <\/strong>v\u00a0Pohronskom m\u00fazeu bola 31. m\u00e1ja sl\u00e1vnostne otvoren\u00e1 za pr\u00edtomnosti absolventov a\u00a0rodi\u010dov, ako aj prim\u00e1tora mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a, vedenia m\u00fazea a\u00a0\u0161koly a\u00a0ich pedag\u00f3gov. Potrv\u00e1 do 30. j\u00fana. V\u00fdstava predstavuje verejnosti 21 mlad\u00fdch v\u00fdtvarn\u00edkov, tohtoro\u010dn\u00fdch absolventov v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a po 9 rokoch z\u00e1kladn\u00e9ho \u0161t\u00fadia z\u00a0tried M. Len\u010dovej a \u017d. Oklapekovej. Kon\u00e1 sa ako \u0161tvrt\u00e1 v\u00fdstava v r\u00e1mci osl\u00e1v 60 rokov v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a pod z\u00e1\u0161titou ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a a\u00a0Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea Nov\u00e1 Ba\u0148a za podpory mesta a\u00a0banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci uvidia jedine\u010dn\u00e9 v\u00fdstupy ka\u017ed\u00e9ho absolventa. Uk\u00e1\u017eky r\u00f4znych zobrazen\u00ed, techn\u00edk a\u00a0predst\u00e1v v kresbe, ma\u013ebe, fotografii, grafike a keramike. Z t\u00e9m a\u00a0\u017e\u00e1nrov preva\u017euj\u00fa mot\u00edvy zvierat (pes, \u017eirafa, papag\u00e1j, jastrab, orol, ryb\u00e1rik, kolibr\u00edk), pr\u00edrodnej a mestskej krajiny (Kremnica, Nov\u00e1 Ba\u0148a, Bojnice, Bratislava, fantazijn\u00e9), portr\u00e9ty bl\u00edzkych a zn\u00e1mych osobnost\u00ed (osobnosti \u0161koly, mesta, umenia), k\u00f3pie v\u00fdznamn\u00fdch v\u00fdtvarn\u00fdch diel (E. Zmet\u00e1k, F. Folt\u00fdn, L. \u010cemick\u00fd, J. Lorincz, C. Monet, P. C\u00e9zanne, S. Dali), ale aj symbolick\u00e9 diela s\u00a0viacn\u00e1sobn\u00fdm obsahom. Nielen v\u00fdber t\u00e9m a\u00a0mot\u00edvov, ale aj sp\u00f4sob spracovania a\u00a0najm\u00e4 rukopis odzrkad\u013euje jedine\u010dnos\u0165 du\u0161e dospievaj\u00faceho \u010dloveka, bud\u00faci kame\u0148 na\u0161ej spolo\u010dnosti a krajiny. Fascinuj\u00faca sila, odvaha a\u00a0kr\u00e1sa mlad\u00e9ho \u010dloveka je z\u00e1rove\u0148 ve\u013emi krehk\u00e1, lebo z\u00e1vis\u00ed \u010dastokr\u00e1t od n\u00e1s dospel\u00fdch, podmienok, ktor\u00e9 mlad\u00fdm \u013eu\u010fom vytv\u00e1rame. Je d\u00f4le\u017eit\u00e9 neprehliada\u0165 ho a\u00a0na\u010d\u00fava\u0165 mu, viac sa s\u00a0mlad\u00fdm \u010dlovekom rozpr\u00e1va\u0165 a sna\u017ei\u0165 sa ch\u00e1pa\u0165 jeho non-verb\u00e1lne prejavy aj cez jeho v\u00fdtvory a\u00a0diela. Aj t\u00e1to v\u00fdstava je pr\u00edle\u017eitos\u0165 na\u010d\u00fava\u0165 mlad\u00fdm \u013eu\u010fom cez ich diela.<\/p>\n

    text \u00a9 Mgr. Michala Len\u010dov\u00e1, v\u00fdtvarn\u00fd odbor ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a, kur\u00e1torka v\u00fdstavy[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2522,2523,2524,2525,2526,2527″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Denn\u00edky krajiny, zeme a hliny“ tab_id=“1726400515736-c3674dce-ec11″][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

     <\/p>\n

    \u201eDenn\u00edky krajiny, zeme a\u00a0hliny<\/strong>\u201c<\/p>\n

    2.8. – 8.9. 2024<\/p>\n

    V\u00fdstava\u00a0<\/em><\/strong>je premi\u00e9rou akademick\u00e9ho soch\u00e1ra Juraja Voj\u010diaka a\u00a0z\u00e1hradnej a\u00a0krajinnej architektky Martiny V\u00edgla\u0161skej v\u00a0rodnom meste a poslednou akciou v\u00a0r\u00e1mci osl\u00e1v 60 rokov v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru pod z\u00e1\u0161titou ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a a Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea Nov\u00e1 Ba\u0148a za podpory n\u00e1\u0161ho mesta a\u00a0kraja. V\u00fdstava b\u00fdval\u00e9ho u\u010dite\u013ea a\u00a0jeho \u017eia\u010dky symbolicky ukotvuje pokra\u010dovanie spolupr\u00e1ce na\u0161ej \u0161koly s\u00a0m\u00fazeom pri organiz\u00e1cii v\u00fdstav a sprievodn\u00fdch akci\u00ed b\u00fdval\u00fdch absolventov v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru ka\u017ed\u00fd druh\u00fd rok a\u00a0zaklad\u00e1 trad\u00edciu oslavy\u00a0v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia a umeleck\u00e9ho \u0161kolstva a\u00a0ich v\u00fdznamu pre regi\u00f3n a\u00a0Slovensko, spolo\u010dn\u00e9ho posil\u0148ovania mostov porozumenia, \u00facty a podpory medzi laickou verejnos\u0165ou a\u00a0profesion\u00e1lnymi tvorcami. \u00a0N\u00e1v\u0161tevn\u00edci m\u00f4\u017eu vidie\u0165 aj na tejto v\u00fdstave v\u00fdtvarn\u00e9 s\u00faznenie, ale aj odli\u0161n\u00fa jedine\u010dnos\u0165 videnia a\u00a0c\u00edtenia, ktor\u00e9 nezabra\u0148uje vytv\u00e1ra\u0165 mosty a\u00a0symbi\u00f3zy a\u00a0spolu-existova\u0165 ved\u013ea seba nielen v jednom priestore m\u00fazea, ale aj v\u00a0\u017eivote. Oboch autorov sp\u00e1ja \u017eivel zeme a premeny krajiny \u010dasom, po\u010das\u00edm, z\u00e1sahom pr\u00edrody a \u010dloveka. Keramick\u00e9 plastiky Juraja Voj\u010diaka vznikli ako improviz\u00e1cia autora na podnety zvonka \u2013 krajiny, \u017eiv\u00e9ho a\u00a0ne\u017eiv\u00e9ho, aj na \u010das\u0165 fotografi\u00ed Martiny a\u00a0nadobudli prekvapiv\u00e9 a\u00a0nez\u00e1visl\u00e9 formy od poznan\u00e9ho sveta. Pohybuj\u00fa sa na hranici medzi abstraktno-geometrick\u00fdmi tvarmi a\u00a0odkazmi na okolit\u00fd svet a\u00a0slobodnou du\u0161ou autora. V najnov\u0161\u00edch \u00a0dielach Juraj sprac\u00fava ideu \u017eivota, ktor\u00fd vych\u00e1dza z\u00a0oce\u00e1nu. Jeho in\u0161pir\u00e1ciou boli \u0161tvormetrov\u00e9 vlny na Tenerife, v\u00a0ka\u017edej sekunde premenliv\u00e9 plastick\u00e9 pr\u00fady vody a\u00a0peny, ktor\u00e9 nar\u00e1\u017eaj\u00fa do \u00fatesov. Ako absolvent keramiky \u0160UP Bratislava pokra\u010doval v\u00a0\u0161t\u00fadiu keramiky a\u00a0porcel\u00e1nu na\u00a0UMPRUM v\u00a0Prahe u\u00a0prof. Otta Eckerta. M\u00e1 za sebou symp\u00f3zi\u00e1 a v\u00fdstavy aj v zahrani\u010d\u00ed, diela v\u00a0s\u00fakromn\u00fdch zbierkach aj mimo Slovenska. V\u00a0rokoch 1986 \u2013 1998 bol v\u00fdtvarn\u00fdm pedag\u00f3gom na ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a. Tvor\u00ed v\u00a0Novej Bani. Fotografie Martiny V\u00edgla\u0161skej z\u00a0m\u00e1lo zn\u00e1mych\u00a0k\u00fatov s\u00fa re\u00e1lnymi portr\u00e9tmi krajiny a\u00a0predsa p\u00f4sobia nere\u00e1lne a\u017e fantasticky, miestami dokonca maliarsky. M\u00e1me dojem, \u017ee mizne v\u0161etko konkr\u00e9tne a\u00a0zost\u00e1va len du\u0161a a podstata krajiny. Je to dan\u00e9\u00a0t\u00fdm, \u017ee autorka je absolventkou krajinnej a\u00a0z\u00e1hradnej architekt\u00fary SPU \u2013 FZKI Nitra a pri svojej pr\u00e1ci potrebuje pozna\u0165 a\u00a0ma\u0165 rada krajinu, jej fl\u00f3ru a faunu. Predov\u0161etk\u00fdm jej ide o udr\u017eate\u013enos\u0165, ekologick\u00fd dizajn, prisp\u00f4sobovanie veget\u00e1cie zmen\u00e1m kl\u00edmy. Pri fotografi\u00e1ch dokumentuje krajinu a jej zmeny v pozit\u00edvnom i negat\u00edvnom zmysle. Navrhuje pre s\u00fakromn\u00e9 a pr\u00e1vnick\u00e9 osoby, z\u00fa\u010dast\u0148uje sa medzin\u00e1rodn\u00fdch projektov. \u017dije vo Viedni.<\/p>\n

    text \u00a9 Mgr. Michala Len\u010dov\u00e1, v\u00fdtvarn\u00fd odbor ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a, kur\u00e1torka v\u00fdstavy<\/p>\n

    [\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2549,2547,2550,2548,2551,2567″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Ko\u017ea a ko\u017eu\u0161ina – od \u00fa\u017eitku k luxusu“ tab_id=“1726402358077-85a4db67-f07e“][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

    \u00a0<\/strong><\/p>\n

    \u201eKo\u017ea a\u00a0ko\u017eu\u0161ina – Od \u00fa\u017eitku k luxusu \u201c<\/strong><\/p>\n

    10.5. \u2013 8.9.2024<\/p>\n

     <\/p>\n

    Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum Nov\u00e1 Ba\u0148a \u2013 organiz\u00e1cia Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja V\u00e1s srde\u010dne poz\u00fdva na v\u00fdstavu Ko\u017ea a ko\u017eu\u0161ina \u2013 od \u00fa\u017eitku k luxusu. Ako uv\u00e1dza autorka v\u00fdstavy a kur\u00e1torka etnografie Ban\u00edckeho m\u00fazea v\u00a0Ro\u017e\u0148ave, od ktor\u00e9ho je v\u00fdstava prevzat\u00e1, Mgr. Barbora \u0160umsk\u00e1: \u201eCie\u013eom v\u00fdstavy je prezentovanie materi\u00e1lu ko\u017ee a ko\u017eu\u0161iny v kontexte viacer\u00fdch odborov, hist\u00f3rie regi\u00f3nu a etnol\u00f3gie, sp\u00f4sobu remeseln\u00e9ho spracovania materi\u00e1lu a prostredn\u00edctvom uk\u00e1\u017eky r\u00f4znych druhov v\u00fdrobkov. N\u00e1v\u0161tevn\u00edci v\u010faka tomu z\u00edskaj\u00fa komplexn\u00fd poh\u013ead na t\u00e9mu.\u201c<\/p>\n

    Ko\u017ea je materi\u00e1l, ktor\u00fd \u013eudstvo sprev\u00e1dza od po\u010diatku jeho existencie a v\u010faka vynikaj\u00facim vlastnostiam pon\u00faka \u0161irok\u00e9 mo\u017enosti vyu\u017eitia. Jej n\u00e1ro\u010dn\u00e9 spracovanie si vy\u017eiadalo \u0161pecializ\u00e1ciu v\u00fdroby, ktorej sa venovali samostatn\u00e9<\/p>\n

    cechy a remeseln\u00edci, medzi nimi garbiari, obuvn\u00edci (\u0161evci), \u010di\u017em\u00e1ri, ko\u017eu\u0161n\u00edci a \u010fal\u0161\u00ed. Mnoh\u00ed z nich boli bohato zast\u00fapen\u00ed nielen v regi\u00f3ne Gemer, ale aj u\u00a0n\u00e1s v Novobansku. Okrem cechovej \u010dinnosti bola v Ro\u017e\u0148ave aj manufakt\u00fara na spracovanie ko\u017ee. V b\u00fdvalej administrat\u00edvnej budove manufakt\u00fary dnes s\u00eddli Ban\u00edcke m\u00fazeum v Ro\u017e\u0148ave. Ko\u017een\u00e9 a ko\u017eu\u0161inov\u00e9 v\u00fdrobky boli prirodzenou s\u00fa\u010das\u0165ou odevu, obuvi a pracovn\u00fdch pom\u00f4cok ban\u00edkov, remeseln\u00edkov, ro\u013en\u00edkov, pastierov \u010di furmanov. Odev doplnen\u00fd vz\u00e1cnymi ko\u017eu\u0161inami bol v\u0161ak aj znakom najvy\u0161\u0161\u00edch spolo\u010densk\u00fdch vrstiev a stal sa symbolom soci\u00e1lneho statusu. Na v\u00fdstave je prezentovan\u00e1 napr\u00edklad i vz\u00e1cna pohrebn\u00e1 prikr\u00fdvka \u010di\u017em\u00e1rskeho cechu z roku 1824.<\/p>\n

    V\u00fdstava predstav\u00ed aj v\u00fdrobky poslednej akt\u00edvnej ko\u017eu\u0161n\u00ed\u010dky z\u00a0n\u00e1\u0161ho regi\u00f3nu- Anny Suchej. T\u00e1to je dc\u00e9rou ko\u017eu\u0161n\u00edka a vyu\u010dila sa v ko\u017eu\u0161n\u00edckej \u0161kole v Dob\u0161inej, s praxou u novobansk\u00e9ho ko\u017eu\u0161n\u00edckeho majstra Vojtecha Ditteho. \u0160itie ko\u017e\u00fa\u0161kov jej po\u010das akt\u00edvneho \u017eivota ostalo ako kon\u00ed\u010dek. Ko\u017euchy \u010di ko\u017e\u00fa\u0161ky vyr\u00e1ba od spracovania ko\u017ee, farbenia, strihania, \u0161itia, a\u017e po ru\u010dn\u00e9 \u0161itie a vy\u0161\u00edvanie sama pod\u013ea historick\u00fdch predl\u00f4h z m\u00faze\u00ed alebo od star\u0161\u00edch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed ko\u017e\u00fa\u0161ok zapo\u017ei\u010dali. V roku 2020 bola Anna Such\u00e1 na Ministerstve kult\u00fary SR ocenen\u00e1 titulom MAJSTER \u013dUDOVEJ UMELECKEJ V\u00ddROBY.<\/p>\n

    K\u00a0v\u00fdstave Ko\u017ea a\u00a0ko\u017eu\u0161ina \u2013 od \u00fa\u017eitku k\u00a0luxusu sme v\u00a0Pohronskom m\u00fazeu pripravili viacero sprievodn\u00fdch aktiv\u00edt, a\u00a0tie\u017e interakt\u00edvnu hru pre mal\u00fdch aj ve\u013ek\u00fdch – Tajomstvo m\u00fazea, o\u00a0ktor\u00fdch V\u00e1s budeme postupne informova\u0165.<\/p>\n

    Medi\u00e1lny partner<\/em><\/strong>: prav\u00e9 slovensk\u00e9<\/p>\n

    V\u00fdstava je pr\u00edstupn\u00e1 po\u010das otv\u00e1rac\u00edch hod\u00edn Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea nasledovne:<\/p>\n

    J\u00fan \u2013 september <\/strong><\/p>\n

    Nede\u013ea \u2013 piatok: 10,00 \u2013 18,00<\/p>\n

    Srde\u010dne poz\u00fdvame![\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2555,2556,2557,2558,2559,2560,2561″][vc_video link=“https:\/\/www.youtube.com\/watch?v=6NF8k4njtos“][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“\u010caro krasopisu“ tab_id=“1732706382633-c3643770-d109″][vc_column_text]\"\"<\/strong><\/p>\n

    \u201e\u010caro krasopisu \u201c<\/strong><\/p>\n

    13.9. \u2013 10.11.2024<\/p>\n

    V\u00fdstava \u201e\u010caro krasopisu\u201c je autorskou v\u00fdstavou obrazov Janky Budinskej z\u00a0Novej Bane. Autorke krasopis u\u010daroval u\u017e v detskom veku pri prezeran\u00ed a \u010d\u00edtan\u00ed rozpr\u00e1vkov\u00fdch kni\u017eiek, ktor\u00e9 boli zdoben\u00e9 n\u00e1dhern\u00fdmi n\u00e1pismi a ornamentami. Rovnako ju up\u00fatali star\u00e9 pam\u00e4tn\u00edky, poh\u013eadnice, v \u0161kole to boli \u010ditate\u013esk\u00e9 denn\u00edky a samozrejme rukopisy pani u\u010diteliek.<\/p>\n

    S kaligrafiou ako v\u00fdtvarnou technikou sa prv\u00fd kr\u00e1t stretla v 15 rokoch v ilustrovanej knihe, pod\u013ea ktorej za\u010dala vytrvalo a trpezlivo tr\u00e9nova\u0165 prv\u00e9 \u0165ahy gotick\u00e9ho p\u00edsma, italiky a unci\u00e1ly. S rokmi prib\u00fadali kaligrafick\u00e9 knihy, pom\u00f4cky, sk\u00fasenosti aj schopnosti.<\/p>\n

    A\u017e ke\u010f natrafila na diela majstra slovenskej ornamentiky\u00a0 – \u0160tefana Leonarda Kosteni\u010d\u00e1ka, ktor\u00fd tvoril ve\u013ek\u00e9 textov\u00e9 ilustrovan\u00e9 diela ako Martinsk\u00e1 deklar\u00e1cia, kres\u0165ansk\u00e9 modlitby\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0a\u00a0 hymnick\u00e9 piesne, pochopila, \u017ee presne toto bude jej cesta \u2013 tvori\u0165 kaligrafick\u00e9 obrazy\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0v slovenskom duchu. Spojila krasopis s ornamentom, my\u0161lienku s obrazom.<\/p>\n

    U\u017e odmali\u010dka si ctila a obdivovala svoju vlas\u0165 a preto si autorka vyber\u00e1 \u013eudov\u00e9 m\u00fadrosti, texty, b\u00e1sne a piesne, v ktor\u00fdch autori ospevuj\u00fa kr\u00e1su slovenskej pr\u00edrody, pracovitos\u0165\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0a zbo\u017enos\u0165 slovensk\u00e9ho \u013eudu, t\u00fa\u017ebu po slobode a tradi\u010dn\u00e9 hodnoty. Pri pr\u00e1ci pou\u017e\u00edva r\u00f4zne typy p\u00edsma, farebnos\u0165 a kompoz\u00edciu ornamentov, ktor\u00e9 s\u00fa in\u0161pirovan\u00e9 p\u00e1nom Kostelni\u010d\u00e1kom a konkr\u00e9tnymi regi\u00f3nmi Slovenska, \u010d\u00edm d\u00e1va p\u00f4vodn\u00fdm liter\u00e1rnym dielam nov\u00fd \u0161at, vyzdvihuje ich hlavn\u00fa my\u0161lienku a udr\u017eiava trad\u00edciu n\u00e1rodn\u00e9ho umenia. V s\u00fa\u010dasnosti autorka ovl\u00e1da nieko\u013eko druhov p\u00edsma a ich pr\u00edbuzn\u00e9 abecedy, pou\u017e\u00edva tradi\u010dn\u00e9 i modern\u00e9 p\u00edsacie potreby a postupy p\u00edsania, organizuje kurzy krasopisu a v\u00fdstavy svojej tvorby. Pri poh\u013eade na autorkine obrazy\u00a0 pookrejete na duchu, vr\u00e1tite sa v spomienkach ku kore\u0148om a preh\u013abite svoj cit a vz\u0165ah k rodnej zemi, z ktorej ste vzi\u0161li vy i va\u0161i predkovia a ktor\u00fa prenech\u00e1vate svojim potomkom s odkazom v literat\u00fare a umen\u00ed.<\/p>\n

    Najnov\u0161\u00edmi dielami Janky Budinskej s\u00fa dva obrazy, ktor\u00fdch texty a ornamenty s\u00favisia priamo s hist\u00f3riu a trad\u00edciou Novej Bane.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2609,2610,2611,2612,2613″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Storo\u010die v m\u00fazeu“ tab_id=“1738829554720-aca6062e-93b2″][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

     <\/p>\n

    \u201eStoro\u010die v m\u00fazeu\u201c<\/strong><\/p>\n

    20.9.2024 \u2013 31.1.2025<\/p>\n

     <\/p>\n

    V\u00fdstava \u201eStoro\u010die v m\u00fazeu\u201c pon\u00faka preh\u013ead k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch udalost\u00ed svetov\u00fdch, slovensk\u00fdch i miestnych dej\u00edn 20. storo\u010dia, pod\u010diarknut\u00fdch v\u00fdberom reprezentat\u00edvnych predmetov a fotografi\u00ed zo zbierkov\u00e9ho fondu Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea. \u201eStoro\u010die v m\u00fazeu\u201c pozost\u00e1va z 10 samostatn\u00fdch \u010dast\u00ed, z ktor\u00fdch ka\u017ed\u00e1 sa venuje konkr\u00e9tnemu desa\u0165ro\u010diu 20. storo\u010dia. Panely\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0s textom obsahuj\u00fa chronologick\u00fd sled historick\u00fdch udalost\u00ed vystihuj\u00facich podstatu dan\u00e9ho obdobia. Charakteristika jednotliv\u00fdch dek\u00e1d je stru\u010dn\u00e1 a vecn\u00e1. Cie\u013eom je, aby sa n\u00e1v\u0161tevn\u00edk v konkr\u00e9tnom desa\u0165ro\u010d\u00ed r\u00fdchlo zorientoval a vystaven\u00e9 predmety do \u010dasov\u00e9ho r\u00e1mca \u013eah\u0161ie zaradil.<\/p>\n

    Text je doplnen\u00fd dobov\u00fdmi fotografiami z fotoarch\u00edvu Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea. Vystavovan\u00e9 predmety a dokumenty poch\u00e1dzaj\u00fa v\u00fdhradne zo zbierok Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea a v\u00e4\u010d\u0161inou poch\u00e1dzaj\u00fa alebo s\u00favisia prim\u00e1rne s mestom Nov\u00e1 Ba\u0148a. Vybran\u00e9 boli so zrete\u013eom na ich jasn\u00e9 datovanie a teda mo\u017enos\u0165 presn\u00e9ho chronologick\u00e9ho i faktografick\u00e9ho zaradenia. Z\u00e1rove\u0148 maj\u00fa priamy s\u00favis so spom\u00ednan\u00fdmi historick\u00fdmi udalos\u0165ami svetov\u00e9ho \u010di miestneho v\u00fdznamu.<\/p>\n

    Popri historick\u00e9mu rozmeru je v\u00fdstava akousi sondou do pr\u00e1ce muzeol\u00f3ga- prostredn\u00edctvom rozmanitosti zbierkov\u00fdch predmetov ukazuje na systematick\u00e9 zhroma\u017e\u010fovanie, uchov\u00e1vanie a dokumentovanie pamiatok z jednotliv\u00fdch dek\u00e1d v hist\u00f3rii \u013eudskej spolo\u010dnosti.<\/p>\n

    Amb\u00edciou je vyvola\u0165 u n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov \u201estar\u0161ej\u201c gener\u00e1cie spomienky na (ne)d\u00e1vnu minulos\u0165, mlad\u0161\u00edm gener\u00e1ci\u00e1m zas pom\u00f4c\u0165 \u013eah\u0161ie sa zorientova\u0165 v hist\u00f3rii a vn\u00edma\u0165 ju prostredn\u00edctvom priamych s\u00favislost\u00ed, k \u010domu dopom\u00f4\u017eu vystavovan\u00e9 predmety (v\u00e4\u010d\u0161inou) prepojen\u00e9 na miestnu hist\u00f3riu.<\/p>\n

    Pre spestrenie bude pre z\u00e1ujemcov pripraven\u00fd tematick\u00fd \u201efotok\u00fatik\u201c, v ktorom sa v\u010faka pripraven\u00fdm rekvizit\u00e1m bud\u00fa m\u00f4c\u0165 n\u00e1v\u0161tevn\u00edci aspo\u0148 na chv\u00ed\u013eu sta\u0165 ne\u017en\u00fdmi d\u00e1mam i a prav\u00fdmi gentlemanmi zo za\u010diatku 20. storo\u010dia. Na pamiatku si odnes\u00fa vlastn\u00e9 origin\u00e1lne fotografie. Pripraven\u00e1 bude tie\u017e krabica s ozna\u010den\u00edm \u201eVa\u0161e spomienky\u201c, do ktorej bud\u00fa m\u00f4c\u0165 n\u00e1v\u0161tevn\u00edci prispie\u0165 vlastn\u00fdmi postrehmi, pripomienkami, dojmami a n\u00e1zormi na minul\u00e9 storo\u010die.[\/vc_column_text][vc_video link=“https:\/\/www.youtube.com\/watch?v=5FwQltbnX00″][vc_gallery interval=“3″ images=“2664,2663,2667,2666,2665,2662,2661″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“OBIDVE3″ tab_id=“1738830116808-2e922d5d-4b2b“][vc_column_text]\"\"<\/strong><\/p>\n

    \u00a0<\/strong>\u201eOBIDVE3 \u201c<\/strong><\/p>\n

    22.11.2024 \u2013 31.1.2025<\/p>\n

     <\/p>\n

    Poslednou v\u00fdstavou roka 2024 je v\u00fdstava obrazov v\u00fdtvarn\u00fdch pedagogi\u010diek Eleny Nittnausovej a\u00a0Miloslavy Salanciovej.<\/p>\n

     <\/p>\n

    Elena Nittnausov\u00e1<\/em><\/strong> predstavuje svoje abstraktn\u00e9 ma\u013eby, ktor\u00e9 s\u00fa reakciou na spolo\u010densk\u00e9 dianie, vych\u00e1dzaj\u00fa tie\u017e z jej osobn\u00fdch pocitov, z\u00e1\u017eitkov a sk\u00fasenost\u00ed. V jej dielach dominuje monochromatick\u00e1 farebnos\u0165. \u0160t\u00fadium na Pedagogickej fakulte v\u00a0Nitre a\u00a0jej zanieten\u00ed profesori nasmerovali autorku k\u00a0akt\u00edvnej v\u00fdtvarnej tvorbe. Zdroje pre in\u0161pir\u00e1ciu na tvorenie h\u013eadala najm\u00e4 v\u00a0pr\u00edrode. Postupne od zobrazovania pr\u00edrodn\u00fdch tvarov pre\u0161la k\u00a0ma\u013ebe imagin\u00e1rnych kraj\u00edn, nesk\u00f4r k\u00a0abstraktn\u00fdm dielam, ktor\u00e9 vyjadruj\u00fa jej vn\u00fatorn\u00e9 pocity a\u00a0z\u00e1\u017eitky.\u00a0 Pri svojej tvorbe pou\u017e\u00edva techniku olejoma\u013eby. Ako \u010dlenka skupiny Play-art sa podie\u013eala na tvorbe trojrozmern\u00fdch diel, happening a\u00a0performance, ktor\u00e9 boli s\u00fa\u010das\u0165ou ka\u017edej vernis\u00e1\u017ee v\u00fdstav skupiny. V\u00a0r\u00e1mci v\u00fdstavnej \u010dinnosti zrealizovala 12 autorsk\u00fdch v\u00fdstav po Slovensku, 12 v\u00fdstav so skupinou Play-art a\u00a0viac ako 100 v\u00fdstav s\u00a0UBS na Slovensku i\u00a0v\u00a0zahrani\u010d\u00ed.<\/p>\n

     <\/p>\n

    Abstraktne \u010di geometricky pojat\u00e9 pastely predstavuje Miloslava Salanciov\u00e1<\/em><\/strong>.\u00a0 Vy\u0161tudovala Pedagogick\u00fa fakultu v\u00a0Nitre, aprob\u00e1cia u\u010dite\u013estvo matematika, v\u00fdtvarn\u00e1 v\u00fdchova a\u00a0estetika. Prv\u00e9 v\u00fdtvarn\u00e9 pokusy vznikli v\u00a0r\u00e1mci amat\u00e9rskej tvorby a\u00a0boli to hlavne geometrick\u00e9 kompoz\u00edcie \u2013 olejoma\u013eby. Nesk\u00f4r ju za\u010dali fascinova\u0165 farebn\u00e9 ceruzky a\u00a0t\u00e1to technika ju dr\u017e\u00ed dodnes. Tvary sa postupne uvo\u013enili, z\u00a0geometrick\u00fdch pre\u0161la na vo\u013enej\u0161ie, pridala \u0161trukt\u00fary a\u00a0ob\u010das ozvl\u00e1\u0161tni obraz i siluetami post\u00e1v.\u00a0 Vo svojej tvorbe prep\u00e1ja v\u00fdtvarn\u00fd experiment s pocitom z\u00e1\u017eitku, ktor\u00fd n\u00e1sledne pretv\u00e1ra prostredn\u00edctvom hry s v\u00fdtvarn\u00fdmi v\u00fdrazov\u00fdmi prostriedkami.<\/p>\n

    Autorka m\u00e1 za sebou 11 autorsk\u00fdch v\u00fdstav, 12 tematick\u00fdch v\u00fdstav s\u00a0Play-artom\u00a0 a\u00a0vy\u0161e stovky spolo\u010dn\u00fdch v\u00fdstav s\u00a0UBS na Slovensku i\u00a0v\u00a0zahrani\u010d\u00ed[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2674,2673,2675,2676,2677″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“\u201ePrierez tvorbou DROT\u00c1ROV Anny Kamody Budovej a Henricha Kamodyho \u201c“ tab_id=“1747054036673-b6f60539-4812″][vc_column_text]\"\"<\/strong><\/p>\n

    \u201ePRIEREZ TVORBOU DROT\u00c1ROV ANNY KAMODY BUDOVEJ A HENRICHA KAMODYHO \u201c<\/strong><\/p>\n

    7.2.2025 \u2013 11.5.2025<\/p>\n

     <\/p>\n

    Drot\u00e1rstvo na Slovensku predstavuje ojedinel\u00fd fenom\u00e9n, ktor\u00fd nem\u00e1 obdobu \u010do do rozsahu na ur\u010ditom \u00fazem\u00ed v \u017eiadnom inom \u0161t\u00e1te. Meno tomuto zamestnaniu dal z\u00e1kladn\u00fd materi\u00e1l – dr\u00f4t, bez ktor\u00e9ho by sme si kedysi potuln\u00e9ho slovensk\u00e9ho drot\u00e1ra nevedeli predstavi\u0165. V s\u00fa\u010dasnosti za\u017e\u00edva drot\u00e1rstvo renesanciu. \u201eDrot\u00e1rine\u201c sa venuje \u010d\u00edm \u010falej t\u00fdm viac majstrov a ka\u017ed\u00fd z nich m\u00e1 svoj \u0161peci\u00e1lny drot\u00e1rsky rukopis. Tak je to aj u\u00a0drot\u00e1rov Anny Kamody Budovej a\u00a0Henricha Kamodyho.<\/p>\n

    Prvok \u201eDrot\u00e1rstvo \u2013 remeslo a\u00a0umenie\u201c bol zap\u00edsan\u00fd v\u00a0roku 2019 do Reprezentat\u00edvneho zoznamu nehmotn\u00e9ho kult\u00farneho dedi\u010dstva \u013eudstva UNESCO.<\/p>\n

    Anna Kamody Budov\u00e1, ktor\u00e1 p\u00f4sob\u00ed pod umeleck\u00fdm menom Drot\u00e1rka Anna, sa dostala k\u00a0drot\u00e1rstvu v\u00a0roku 2015, kedy darovala Henrichovi model lietadla od umeleck\u00e9ho drot\u00e1ra \u013dubom\u00edra Smr\u017e\u00edka. Pr\u00e1ve tu za\u010dala obdivova\u0165 neskuto\u010dn\u00fa \u201emraven\u010diu\u201c pr\u00e1cu a \u0161ikovnos\u0165 \u013eudsk\u00fdch r\u00fak a\u00a0tak sa zrodila jej l\u00e1ska k drot\u00e1rstvu. Za\u010d\u00ednala tvori\u0165 ako \u00fapln\u00fd samouk. Ve\u013emi r\u00fdchlo pochopila, \u017ee dr\u00f4t je \u017eiv\u00fd a d\u00e1 sa oh\u00fdba\u0165, formova\u0165 a meni\u0165 svoje vlastnosti len v sk\u00fasen\u00fdch ruk\u00e1ch. Drot\u00e1rstvo sa tak stalo jej najv\u00e4\u010d\u0161ou v\u00fdzvou a z\u00e1rove\u0148 relaxom. V\u010faka kurzu vo Vy\u0161ehradnom a v \u00da\u013dUV-e v roku 2017, ktor\u00e9 absolvovali spolu s\u00a0Henrichom, \u00a0n\u00e1ro\u010dnos\u0165 v\u00fdtvorov postupne r\u00e1stla. Roz\u0161iroval sa okruh m\u00e9t, ktor\u00e9 sa sna\u017eila dosiahnu\u0165, objavovali sa n\u00e1pady na prv\u00e9 ve\u013ekolep\u00e9 diela a v\u00fdtvory.<\/p>\n

    V\u010faka Henrichovej l\u00e1ske k lietadl\u00e1m \u010dasto nav\u0161tevovali letisko Slia\u010d, kde vzhliadla na st\u00edha\u010dke vyobrazen\u00fa hlavu tigra a zrodila sa prv\u00e1 ve\u013ek\u00e1 v\u00fdzva. Znak 1. Bojovej letky bol ve\u013ekolep\u00e1 v\u00edzia, pri ktorej najviac potr\u00e1pilo pr\u00e1ve vydr\u00f4tovanie tigrej tv\u00e1re. Na diele autorka pracovala viac ako tri mesiace, pri\u010dom jej venovala ka\u017ed\u00fa vo\u013en\u00fa chv\u00ed\u013eku. U\u017e tu sa uk\u00e1zala miera Henrichovho pr\u00ednosu, preto\u017ee bez jeho pomoci a zru\u010dnosti oh\u00fdba\u0165 hrub\u00e9 dr\u00f4ty, vypa\u013eova\u0165 a pripev\u0148ova\u0165 jednotliv\u00e9 \u010dasti by po\u017eadovan\u00fd v\u00fdsledok nikdy nedosiahla. Henrich ju v z\u00e1\u013eube v\u017edy podporoval. Dodnes je jej najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm podporovate\u013eom, kritikom,\u00a0 spolupracovn\u00edkom a oporou. V\u010faka spolo\u010dnej z\u00e1\u013eube a\u00a0nad\u0161eniu vytvorili mnoh\u00e9 zlo\u017eit\u00e9 diela ako: \u0161t\u00e1tny znak Slovenskej republiky, Modr\u00e9 srdce velite\u013ea vzdu\u0161n\u00fdch s\u00edl, mestsk\u00fd erb Novej Bane, r\u00f4zne vydr\u00f4tovan\u00e9 log\u00e1, obrazy, plastiky, \u0161perky \u010di origin\u00e1lne \u0161kolsk\u00e9 tablo.<\/p>\n

    Tak, ako kedysi majstri drot\u00e1ri spev\u0148ovali n\u00e1doby a splietali potrebn\u00e9 v\u00fdrobky, prepojili Anna a\u00a0Henrich drot\u00e1rstvom spolo\u010dn\u00fd osobn\u00fd \u017eivot s origin\u00e1lnou z\u00e1\u013eubou. Svoje zru\u010dnosti a\u00a0vedomosti oh\u013eadne drot\u00e1rstva obaja predv\u00e1dzaj\u00fa na r\u00f4znych podujatiach, sprievodn\u00fdch akci\u00e1ch, moment\u00e1lne aj v r\u00e1mci tvoriv\u00fdch dieln\u00ed a workshopov v Pohronskom m\u00fazeu. Cie\u013eom je vn\u00fatorn\u00fd pocit uspokojenia, \u017ee kr\u00e1su dr\u00f4tu \u0161\u00edria \u010falej, a \u017ee aj mo\u017eno pr\u00e1ve ich mal\u00fdm prispen\u00edm hist\u00f3ria drot\u00e1rstva nezanikne.<\/p>\n

    S\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdstavy \u201ePrierez tvorbou drot\u00e1rov Anny Kamody Budovej a\u00a0Henricha Kamodyho\u201c bude nieko\u013eko tvoriv\u00fdch dieln\u00ed pre r\u00f4zne vekov\u00e9 kateg\u00f3rie. U\u017e po\u010das prv\u00e9ho t\u00fd\u017ed\u0148a jarn\u00fdch pr\u00e1zdnin to bude tradi\u010dn\u00fd dr\u00f4ten\u00fd ve\u0161iak, nesk\u00f4r opletan\u00fd d\u017eb\u00e1nok, \u010di n\u00e1ramok z dr\u00f4tu so vsaden\u00fdm polodrahokamom.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2730,2731,2732,2733,2734,2739″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Umenie a hobby osobnost\u00ed Novej Bane“ tab_id=“1749042668272-2728b40f-df5e“][vc_column_text]\"\"<\/strong><\/p>\n

    \u201eUMENIE A\u00a0HOBBY OSOBNOST\u00cd NOVEJ BANE \u201c<\/strong><\/p>\n

    14.2.2025 \u2013 29.5.2025<\/p>\n

     <\/p>\n

    V\u00fdstava predstavuje diela profesion\u00e1lnych i\u00a0neprofesion\u00e1lnych umelcov, ktor\u00fdch rodiskom\u00a0\u00a0\u00a0 \u00a0a p\u00f4sobiskom je mesto Nov\u00e1 Ba\u0148a a jeho okolie. Je skoro pravidlom, \u017ee \u013eudia, ktor\u00ed s\u00fa vysoko zaujat\u00ed pracovn\u00fdm el\u00e1nom, h\u013eadaj\u00fa sp\u00f4soby ako sa aspo\u0148 na nieko\u013eko chv\u00ed\u013e zbavi\u0165 vyp\u00e4tia spojen\u00e9ho s pr\u00e1cou. Odreagovan\u00edm b\u00fdvaj\u00fa r\u00f4zne \u010dinnosti, n\u00e1jdenie niekedy aj neobvykl\u00fdch hobby. Ich pracovn\u00e9 vyp\u00e4tie \u010dasto nach\u00e1dza uplatnenie v umeleckej \u010dinnosti, konkr\u00e9tne v amat\u00e9rskej ma\u013ebe, zberate\u013estve, model\u00e1rstve, fotografovan\u00ed. Okrem akademickej maliarky a akademick\u00e9ho soch\u00e1ra ide v\u0161etko o diela amat\u00e9rske. Na v\u00fdstave sa spolu celkom zozn\u00e1mite s\u00a0desiatimi osobnos\u0165ami, medzi ktor\u00e9 patria:<\/p>\n

    Ing. Jaroslav Burjaniv<\/strong> \u2013 strojn\u00fd in\u017einier a\u00a0stavb\u00e1r, stavebn\u00fd dozor na stavb\u00e1ch doma i\u00a0v\u00a0zahrani\u010d\u00ed, projekty \u010distej\u0161ej produkcie a\u00a0energetickej efekt\u00edvnosti \/Uzbekistan, Petrohrad, Slovensko\/. Prv\u00fd vystavovate\u013e zbiera u\u017e dlh\u00e9 roky krojovan\u00e9 b\u00e1biky. Celkovo ich m\u00e1 vo svojej zbierke vy\u0161e sto a\u00a0poch\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0r\u00f4znych \u0161t\u00e1tov sveta. B\u00e1biky s\u00fa odet\u00e9 v tradi\u010dn\u00fdch krojoch.<\/p>\n

    Darina Gladi\u0161ov\u00e1<\/strong> \u2013 akademick\u00e1 maliarka, ktorej hlavnou t\u00e9mou tvorby je duchovno-kontemplat\u00edvna (prem\u00fd\u0161\u013eav\u00e1, modlitebn\u00e1) tvorba zameran\u00e1 na kres\u0165ansk\u00fa spiritualitu. Autorka vystavovala v\u00a0Bratislave, opakovane v\u00a0Par\u00ed\u017ei, R\u00edme, Krakove, Sofii, Bukure\u0161ti, Moskve, Forli. Za svoju tvorbu z\u00edskala viacero medzin\u00e1rodn\u00fdch ocenen\u00ed. Podie\u013eala sa na realiz\u00e1ci\u00e1ch aj v\u00a0architekt\u00fare \/Kaplnka v\u00a0kl\u00e1\u0161tore Klarisiek Kapuc\u00ednok v\u00a0Kopernici: olt\u00e1rny obraz, Refekt\u00e1r Franti\u0161k\u00e1nskeho kl\u00e1\u0161tora v\u00a0Bratislave<\/p>\n

    Mgr. Anna Mih\u00e1likov\u00e1<\/strong> \u2013 P\u00f4sobila ako riadite\u013eka a\u00a0u\u010dite\u013eka matematiky na Gymn\u00e1ziu Franti\u0161ka \u0160vantnera v\u00a0Novej Bani.\u00a0 V\u00a0rokoch 2006-2011 bola prim\u00e1torkou mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a. Tie\u017e v\u00a0rokoch 2001-2005 bola akt\u00edvnou poslanky\u0148ou Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja. Vo vo\u013en\u00fdch chv\u00ed\u013each sa doteraz venuje ma\u013eovaniu obrazov r\u00f4znou technikou a\u00a0\u00faspe\u0161ne sk\u00fa\u0161a i\u00a0n\u00e1ro\u010dn\u00fa techniku\u00a0pali\u010dkovania.<\/p>\n

    MUDr. Franti\u0161ek \u0160tuler, PhD<\/strong>. \u2013 ved\u00faci lek\u00e1r S\u00fadnolek\u00e1rskeho patologicko-anatomick\u00e9ho pracoviska \u00daradu pre doh\u013ead nad zdravotnou starostlivos\u0165ou Martin, extern\u00fd u\u010dite\u013e forenznej antropol\u00f3gie Jeseniovej lek\u00e1rskej fakulty v\u00a0Martine, s\u00fadny znalec z\u00a0odboru zdravotn\u00edctvo, s\u00fadne lek\u00e1rstvo, s\u00fadnolek\u00e1rska alkohol\u00f3gia, toxikol\u00f3gia a\u00a0serol\u00f3gia. Hobby, cez ktor\u00e9 relaxuje tento autor, s\u00fa ma\u013eovan\u00e9 fig\u00farky zobrazuj\u00face najm\u00e4 postavy z\u00a0vojenskej hist\u00f3rie.<\/p>\n

    RNDr. \u0160tefan Varkonda, CSc<\/strong>. – v\u00fdskum biologick\u00fdch \u00fa\u010dinkov organick\u00fdch zl\u00fa\u010den\u00edn a l\u00e1tok pr\u00edrodn\u00e9ho p\u00f4vodu, predov\u0161etk\u00fdm atraktantov, ferom\u00f3nov, repelentov a met\u00f3dy ich vyu\u017eitia najm\u00e4 v ochrane lesn\u00fdch porastov, \u010dlen r\u00f4znych celo\u0161t\u00e1tnych odborn\u00fdch komisi\u00ed, ved\u00faci a\u00a0koordin\u00e1tor v\u00fdskumn\u00fdch programov v medzin\u00e1rodnom meradle, autorom odborn\u00fdch vedecko-popul\u00e1rnych pr\u00e1c, autorsk\u00fdch osved\u010den\u00ed, ochrann\u00fdch zn\u00e1mok, patentov, \u00fa\u017eitkov\u00fdch priemyslov\u00fdch vzorov biotechnick\u00fdch produktov vyu\u017e\u00edvan\u00fdch doma i v\u00a0zahrani\u010d\u00ed. Z\u00e1\u013eubou \u0160tefana Varkondu je najm\u00e4 v\u00fdtvarn\u00e9 umenie – olejoma\u013eby z novobansk\u00e9ho prostredia.<\/p>\n

    Jozef Voj\u010diak<\/strong> \u2013 spoluzakladate\u013e mestskej hudobnej \u0161koly v\u00a0Novej Bani a\u00a0z\u00e1rove\u0148 jej dlhoro\u010dn\u00fd riadite\u013e \/1952-1983\/. Svojich \u017eiakov u\u010dil hra\u0165 na akorde\u00f3ne, klav\u00edri, plechov\u00fdch dychov\u00fdch n\u00e1strojoch a\u00a0vyu\u010doval aj hudobn\u00fa te\u00f3riu. P\u00f4sobil ako organista, zap\u00e1jal sa do kult\u00farneho aj verejn\u00e9ho \u017eivota v\u00a0meste. Prv\u00fd dirigent 30-\u010dlenn\u00e9ho orchestra v\u00a0Novej Bani a\u00a0ved\u00faci spev\u00e1ckeho zboru Matice slovenskej. Bol vynikaj\u00faci dirigent, skvel\u00fd skladate\u013e, u\u010dite\u013e a\u00a0organiz\u00e1tor kult\u00farneho \u017eivota. Na v\u00fdstave \u00a0prezentujeme jeho obrazy, ktor\u00e9 ma\u013eoval ako samouk pre svoje deti.<\/p>\n

    Juraj Voj\u010diak<\/strong> \u2013 akademick\u00fd soch\u00e1r. Keramick\u00e9 plastiky Juraja Voj\u010diaka vznikli ako improviz\u00e1cia autora na podnety zvonka \u2013 krajiny, \u017eiv\u00e9ho a\u00a0ne\u017eiv\u00e9ho. Ako absolvent \u0160UP Bratislava pokra\u010doval v \u0161t\u00fadiu keramiky a porcel\u00e1nu na UMPRUM v Prahe u prof. Otta Eckerta. M\u00e1 za sebou symp\u00f3zi\u00e1 a v\u00fdstavy doma i v zahrani\u010d\u00ed, jeho diela s\u00fa v s\u00fakromn\u00fdch zbierkach aj mimo Slovenska. V rokoch 1986 \u2013 1998 bol v\u00fdtvarn\u00fdm pedag\u00f3gom na ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a.<\/p>\n

    Ing. Andrej \u017diarovsk\u00fd, MBA<\/strong> – p\u00f4sob\u00ed v riadiacich funkci\u00e1ch a\u00a0korpor\u00e1tnych \u0161trukt\u00farach energetick\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed na Slovensku a v \u010ceskej republike. Vo svojom vo\u013enom \u010dase sa venuje vojenskej a\u00a0n\u00e1mornej hist\u00f3rii. V\u00fdstavu obohat\u00ed o\u00a0modely ponoriek.<\/p>\n

    Ing. Mari\u00e1n Bo\u010da<\/strong> \u2013 zakladate\u013e holandskej obchodnej komory, ktor\u00e9ho ob\u013e\u00fabenou z\u00e1\u013eubou je cestovanie, z\u00a0ktor\u00e9ho v\u00fdstupom je v\u00fdber zauj\u00edmav\u00fdch fotografi\u00ed.<\/p>\n

    doc. MUDr. Radovan Bo\u010da, PhD, MRCS, FRCS<\/strong>. \u2013 plastick\u00fd chirurg, ktor\u00fd p\u00f4sobil Anglicku, Brne, Olomouci a\u00a0Prahe, dlhodobo st\u00e1\u017eoval na klinik\u00e1ch na Taiwane. V\u00a0Nairobi je asoc profesorom a \u0161\u00e9fom pre plastick\u00fa chirurgiu v univerzitnej nemocnici v Aga Khan. Vystavuje fotografie.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2795,2794,2793,2792,2791″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Absolventi“ tab_id=“1754030491994-097b5d72-36d0″][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

    ABSOLVENTI 2025<\/strong><\/p>\n

      \n
    1. j\u00fan \u2013 29. j\u00fal 2025<\/strong><\/li>\n<\/ol>\n

      V\u00fdstava absolventsk\u00fdch pr\u00e1c 20ich \u017eiakov v\u00fdtvarn\u00e9ho odboru z tried \u017d. Oklapekovej, v po\u010dte 13 ( I. stupe\u0148)\u00a0 a 3 (II. stupe\u0148) a M. Len\u010dovej, 4 (I. stupe\u0148). Absolventsk\u00e1 v\u00fdstava je miesto stretnutia mladej gener\u00e1cie v\u00fdtvarn\u00edkov, jedine\u010dn\u00fdch osobnost\u00ed, kde spolu hr\u00e1 r\u00f4znorodos\u0165 a pluralita my\u0161lienkov\u00fdch a emocion\u00e1lnych postojov, n\u00e1zorov, predstavivosti, tvorivosti, v\u00fdtvarn\u00e9ho jazyka. Diela s\u00fa vytvoren\u00e9 v m\u00e9diu kresba, ma\u013eba, grafika, fotografia, keramika, objekt, textil r\u00f4znymi technikami pr\u00e1ce s materi\u00e1lom a n\u00e1strojmi. Ka\u017ed\u00e9 dielo v sebe nesie okrem autenticity v\u00fdpovede roky \u0161t\u00fadia na ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a, roky pr\u00e1ce, h\u013eadania a rie\u0161en\u00ed v\u00fdtvarn\u00fdch probl\u00e9mov, ide\u00e1lov, v\u00edzi\u00ed. Dominuj\u00fa v\u0161e\u013eudsk\u00e9 t\u00e9my \u010dlovek a v\u00fdsledky jeho pr\u00e1ce, vz\u0165ah \u010dloveka k svetu a k sebe sam\u00e9mu, rastlinn\u00fd, zvierac\u00ed a duchovn\u00fd svet, in\u0161pir\u00e1cie a podnety z v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia (k\u00f3pie, parafr\u00e1zy), ktor\u00e9 absolventi rie\u0161ia jedine\u010dne po obsahovej aj form\u00e1lnej str\u00e1nke. Diela s\u00fa uk\u00e1\u017ekami ich remeselno-technickej zru\u010dnosti a vlastn\u00e9ho tvoriv\u00e9ho pr\u00ednosu k danej problematike. V\u00fdtvarn\u00fd jazyk ka\u017ed\u00e9ho absolventa je nezamenite\u013en\u00fdm hlasom jeho osobnosti.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2844,2843,2842,2841,2840,2839″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Mons Regis“ tab_id=“1759318159488-89cb1f1e-2cec“][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

      \u00a0<\/strong><\/p>\n

      \u201eMons Regis\u201c<\/strong><\/p>\n

      1.8. \u2013 29.9.2025<\/p>\n

      V\u00a0roku 2025 si pripom\u00edname 680. v\u00fdro\u010die udelenia mestsk\u00fdch pr\u00e1v slobodn\u00e9mu kr\u00e1\u013eovsk\u00e9mu a bansk\u00e9mu mestu Nov\u00e1 Ba\u0148a. V\u00fdstava prezentuje vyobrazenia Novej Bane od r\u00f4znych v\u00fdtvarn\u00edkov, ktor\u00ed toto mesto nosia v\u00a0srdci. V\u0161etky vystaven\u00e9 diela s\u00fa zo zbierok Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea.<\/p>\n

      Bohat\u00e9 zrudnenie okolit\u00fdch pohor\u00ed bolo hlavn\u00fdm predpokladom pre vznik a rozvoj ban\u00edctva. Prv\u00ed obyvatelia zaoberaj\u00faci sa h\u013eadan\u00edm drah\u00fdch kovov sa tu za\u010dali us\u00edd\u013eova\u0165 od 12. storo\u010dia. Vtedaj\u0161ia \u0165a\u017eba sa koncentrovala najm\u00e4 v povod\u00ed dne\u0161n\u00e9ho Starohutsk\u00e9ho a Novobansk\u00e9ho potoka. Pr\u00e1ve tu sa rozprestierala najstar\u0161ia zn\u00e1ma predchodky\u0148a mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a, ban\u00edcka osada Seunych (Chavnik), o ktorej prv\u00e1 p\u00edsomn\u00e1 zmienka poch\u00e1dza z roku 1337. V\u010faka prvotn\u00fdm bohat\u00fdm n\u00e1lezisk\u00e1m zlata a striebra st\u00fapol jej v\u00fdznam nato\u013eko, \u017ee sa z p\u00f4vodne malej osady prerodila do podoby mesta. T\u00fdm d\u00f4le\u017eit\u00fdm medzn\u00edkom je rok 1345. Tento rok si tak pripom\u00edname u\u017e 680. v\u00fdro\u010die prvej p\u00edsomnej zmienky o novobanskom richt\u00e1rovi a mestskej rade, ktor\u00e1 bola d\u00f4kazom vzniku samostatn\u00e9ho slobodn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho bansk\u00e9ho mesta. Historick\u00e9 pomenovania pre Nov\u00fa Ba\u0148u boli r\u00f4zne. Latinsky sa naz\u00fdvala Mons Regis, nemecky Schebenichebania, alebo Kunnunspergh (K\u00f6nigsberg), ma\u010farsky \u00daj B\u00e1nya, v starej sloven\u010dine Nowa Banya. D\u00f4le\u017eit\u00e9 v\u0161ak bolo, \u017ee sa koncom 14. storo\u010dia stala pr\u00e1voplatn\u00fdm \u010dlenom Zv\u00e4zu stredoslovensk\u00fdch bansk\u00fdch miest, \u010do jej zabezpe\u010dilo v\u00fdsady a postavenie i v \u010fal\u0161\u00edch storo\u010diach. Nakoniec, zo sl\u00e1vy niekdaj\u0161ieho slobodn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho bansk\u00e9ho mesta \u010derp\u00e1 dodnes.<\/p>\n

      V\u00a0zbierkach Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea vo fonde Umenie s\u00fa zast\u00fapen\u00ed viacer\u00ed autori. Medzi vystaven\u00fdmi dielami nech\u00fdba v\u00fdznamn\u00e1 novobansk\u00e1 osobnos\u0165 Eugen Dodek, zakladate\u013e m\u00fazea Anton Sol\u010diansky, akademick\u00e1 maliarka Darina Gladi\u0161ov\u00e1. V\u00a0netradi\u010dnej polohe \u2013 v ma\u013ebe prezentujeme diela akademick\u00fdch soch\u00e1rov Bohu\u0161a Kubinsk\u00e9ho a\u00a0Juraja Voj\u010diaka. Nezab\u00fadame na s\u00fa\u010dasn\u00fdch novobansk\u00fdch autorov ako Jolana Palajov\u00e1, M\u00e1ria Debn\u00e1rov\u00e1, \u010di Peter Kopernick\u00fd. Diela t\u00fdchto a\u00a0\u010fal\u0161\u00edch autorov u\u00a0n\u00e1s m\u00f4\u017eete objavi\u0165 do 29. septembra na v\u00fdstave MONS REGIS.[\/vc_column_text][vc_gallery interval=“3″ images=“2876,2874,2875,2879,2877,2878,2880″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Obzri sa“ tab_id=“1760098986090-5e80f88d-a889″][vc_column_text]\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]D\u0148a 8. m\u00e1ja si ka\u017edoro\u010dne pripom\u00edname v\u00fdro\u010die ukon\u010denia druhej svetovej vojny v Eur\u00f3pe. V\u00a0roku 2025 to bolo u\u017e 80. v\u00a0porad\u00ed. Druh\u00e1 svetov\u00e1 vojna trvala \u0161es\u0165 rokov a jeden de\u0148 a okrem ve\u013ek\u00fdch str\u00e1t na \u013eudsk\u00fdch \u017eivotoch a materi\u00e1lnych \u0161k\u00f4d sp\u00f4sobila aj historick\u00e9 zmeny v dejin\u00e1ch sveta. Po\u010dtom obet\u00ed a svojou krutos\u0165ou sa stala najv\u00e4\u010d\u0161ou trag\u00e9diou v dejin\u00e1ch \u013eudstva.<\/p>\n

      V\u00a0Pohronskom m\u00fazeu sme pri tejto pr\u00edle\u017eitosti pripravili v\u00fdstavu Obzri sa! \u00c9ra najv\u00e4\u010d\u0161ieho krvav\u00e9ho konfliktu, ktor\u00e1 je venovan\u00e1 pr\u00e1ve 80. v\u00fdro\u010diu ukon\u010denia tejto hr\u00f4zostra\u0161nej vojny. T\u00e9ma druhej svetovej vojny st\u00e1le rezonuje v spolo\u010dnosti. Je komplikovan\u00e1, krvav\u00e1 a z\u00e1sadne zmenila poh\u013ead \u013eud\u00ed na \u013eudstvo.<\/p>\n

      V\u00fdstava je koncipovan\u00e1 tak, aby zozn\u00e1mila n\u00e1v\u0161tevn\u00edka nielen s bojov\u00fdmi akciami ale aj prostred\u00edm, v akom vtedaj\u0161\u00ed \u010dlovek \u017eil. Slovensk\u00fd \u0161t\u00e1t, vtedaj\u0161\u00ed \u0161t\u00e1tny \u00fatvar, bol pln\u00fd paradoxov a pr\u00e1vom je v s\u00fa\u010dasnosti ozna\u010dovan\u00fd ako \u201ederav\u00e1 totalita\u201c. Druh\u00e1 \u010das\u0165 n\u00e1v\u0161tevn\u00edka prevedie cez bojov\u00fd front na v\u0161etky svetov\u00e9 strany chronologicky cez najv\u00fdznamnej\u0161ie boje a boje, ktor\u00e9 boli \u0161pecifick\u00e9 pre t\u00fato vojnu. Do vojnov\u00fdch oper\u00e1ci\u00ed bolo zapojen\u00fdch pribli\u017ene 60 \u0161t\u00e1tov, ktor\u00fdch obyvatelia tvorili 80 % svetovej popul\u00e1cie. Vojna zasiahla v\u0161etky kontinenty s v\u00fdnimkou Antarkt\u00eddy a Ju\u017enej Ameriky. Priamo sa v\u0161ak bojovalo hlavne v Eur\u00f3pe, Severnej Afrike, Atlantiku, Oce\u00e1nii, Ju\u017enej a Juhov\u00fdchodnej \u00c1zii. Vojensk\u00e9 oper\u00e1cie priamo zasiahli \u00fazemie 40 \u0161t\u00e1tov. Pod\u013ea najvy\u0161\u0161\u00edch \u010d\u00edsel zahynulo viac ako 62 mili\u00f3nov \u013eud\u00ed z radov vojakov i civilistov. Ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 z nich bola zavra\u017eden\u00e1 v koncentra\u010dn\u00fdch t\u00e1boroch. V\u00fdstava je aj spomienkou na mili\u00f3ny zavra\u017eden\u00fdch a apeluje \u013eud\u00ed, aby mysleli na mier.<\/p>\n

      Slovn\u00e9 spojenie \u201eobzri sa\u201c je v\u00fdzvou. V\u00fdzvou k\u00a0\u010dloveku k\u00a0uvedomeniu si vlastnej krehkosti a\u00a0smrte\u013enosti. K\u00a0uvedomeniu si, \u017ee vojna nikdy ni\u010d nevyrie\u0161ila, len pochovala n\u00e1deje mili\u00f3nov \u013eud\u00ed na pokojn\u00fd a\u00a0\u0161\u0165astn\u00fd \u017eivot. Obzretie sa do minulosti je hlavne v\u00a0dne\u0161nej dobe nevyhnutn\u00e9. Ve\u010f u\u017e vtedaj\u0161\u00ed \u013eudia ozna\u010dovali prv\u00fa svetov\u00fa vojnu ako \u201eve\u013ek\u00fa\u201c d\u00fafaj\u00fac, \u017ee podobn\u00fd konflikt sa u\u017e nikdy nezopakuje. Hist\u00f3ria v\u0161ak hovor\u00ed, \u017ee sa, \u017eia\u013e, stra\u0161ne pom\u00fdlili.<\/p>\n

      Okrem zbierkov\u00fdch predmetov Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea do v\u00fdstavy zapo\u017ei\u010dali predmety: Novohradsk\u00e9 m\u00fazeum a\u00a0gal\u00e9ria, M\u00fazeum J\u00e1na Thaina v\u00a0Nov\u00fdch Z\u00e1mkoch, M\u00fazeum Slovensk\u00e9ho n\u00e1rodn\u00e9ho povstania, Ponitrianske m\u00fazeum, Military Historical Museum Pohronsk\u00fd Ruskov, \u0160atnica Matice Slovenskej Martin, Divadlo Andreja Bagara Nitra a\u00a0s\u00fakromn\u00ed zberatelia.<\/p>\n

      S\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdstavu s\u00fa aj QR k\u00f3dy s\u00a0pr\u00edbehmi \u0161tyroch osobnost\u00ed z\u00a0obdobia druhej svetovej vojny a\u00a0dvoch predmetov so zauj\u00edmav\u00fdm osudom. Za realiz\u00e1ciu tohto prvku \u010fakujeme Strednej odbornej \u0161kole \u017darnovica.<\/p>\n

      Poz\u00fdvame V\u00e1s![\/vc_column_text][vc_video link=“https:\/\/www.youtube.com\/watch?v=LCgfVqaKkYw“][vc_images_carousel images=“2894,2895,2896,2897,2898,2899,2900,2901″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Krajina srdca“ tab_id=“1766128978216-d71c91bf-de2c“][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

       <\/p>\n

      V\u00fdstava \u201eKrajina srdca<\/strong>\u201c je v\u00fdstavou obrazov Ireny Reusovej, u\u010dite\u013eky s\u00a0du\u0161ou umelkyne.<\/p>\n

      Irena Reusov\u00e1, rod. Obuchov\u00e1 (1915 \u2013 2013), sa narodila v Komjaticiach na ju\u017enom Slovensku. Po ukon\u010den\u00ed \u0161t\u00fadia na U\u010dite\u013eskom \u00fastave v Leviciach p\u00f4sobila ako u\u010dite\u013eka na viacer\u00fdch miestach Slovenska. Po druhej svetovej vojne sa s rodinou usadila v Novej Bani, kde u\u010dila a\u017e do d\u00f4chodku.<\/p>\n

      Okrem pedagogickej \u010dinnosti bola Irena Reusov\u00e1 nad\u0161enou v\u00fdtvarn\u00ed\u010dkou. V roku 1961 absolvovala maliarsky kurz v Levo\u010di, nesk\u00f4r vyu\u010dovala na v\u00fdtvarnom odbore \u013dudovej \u0161koly umenia v Novej Bani. Venovala sa najm\u00e4 olejoma\u013ebe, zobrazovala krajiny a z\u00e1ti\u0161ia, ktor\u00e9 dodnes zdobia dom\u00e1cnosti po celom Slovensku i v zahrani\u010d\u00ed. Svoj talent prejavovala aj v ru\u010dn\u00fdch pr\u00e1cach \u2013 \u0161it\u00ed, h\u00e1\u010dkovan\u00ed, v\u00fd\u0161ivke \u010di ma\u013ebe na hodv\u00e1b.<\/p>\n

      L\u00e1sku k umeniu a tvorivosti odovzdala \u010fal\u0161\u00edm gener\u00e1ci\u00e1m, najm\u00e4 svojej dc\u00e9re O\u013ege. Irena Reusov\u00e1 zomrela v roku 2013 v Pova\u017eskej Bystrici vo veku 98 rokov.[\/vc_column_text][vc_images_carousel images=“2941,2940,2939,2938,2937,2936″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Detstvo“ tab_id=“1770710357449-c6843d94-874c“][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

      V\u00fdstava \u201eDetstvo\u201c je venovan\u00e1 najkraj\u0161iemu obdobiu v \u017eivote \u010dloveka- od narodenia a\u017e po dosiahnutie dospelosti.<\/p>\n

      Pozost\u00e1va z troch z\u00e1kladn\u00fdch celkov: Narodenie a \u010das hier; V \u0161kolsk\u00fdch laviciach a Dospievanie, \u010das zmien a smelosti. Ka\u017ed\u00e1 z nich rozober\u00e1 dan\u00fa problematiku, poskytuje z\u00e1kladn\u00fd historick\u00fd v\u00fdvoj a s\u00favislosti. V\u010faka tomu je v\u00fdstava akousi sondou do denn\u00e9ho re\u017eimu, v\u00fdchovy, povinnost\u00ed, \u0161t\u00fadia i vo\u013en\u00e9ho \u010dasu det\u00ed v jednotliv\u00fdch historick\u00fdch etap\u00e1ch a\u017e po ned\u00e1vne obdobie. N\u00e1v\u0161tevn\u00edk sa dozvie, ako bolo vn\u00edman\u00e9 narodenie die\u0165a\u0165a, ako vyzerali prv\u00e9 roky jeho \u017eivota, ako sa na na\u0161om \u00fazem\u00ed vyv\u00edjal \u0161kolsk\u00fd syst\u00e9m a povinn\u00e1 \u0161kolsk\u00e1 doch\u00e1dzka, pri\u010dom je osobitn\u00fd priestor venovan\u00fd hist\u00f3rii novobansk\u00e9ho \u0161kolstva. Osobitnou kapitolou je obdobie dospievania, ktor\u00e9ho z\u00e1ver naj\u010dastej\u0161ie symbolizovala \u201estu\u017ekov\u00e1\u201c a \u201ematurita\u201c. Ver\u00edme, \u017ee v\u00fdstava n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov zaujme, pou\u010d\u00ed, a tie\u017e pote\u0161\u00ed v\u010faka prezent\u00e1cii mnoh\u00fdch predmetov (mo\u017eno) aj z ich detstva.<\/p>\n

      Vystavovan\u00e9 predmety s\u00fa v\u00fdberom zo zbierkov\u00e9ho fondu Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea. N\u00e1v\u0161tevn\u00edkom sa predstavia dobov\u00e9 fotografie, dokumenty, tla\u010doviny, osobn\u00e9 veci, odev \u010di hra\u010dky, ktor\u00e9 maj\u00fa s\u00favis a dotv\u00e1raj\u00fa chronologick\u00fd obraz o obdob\u00ed detstva. Preva\u017en\u00e1 v\u00e4\u010d\u0161ina z nich poch\u00e1dza priamo z Novej Bane.<\/p>\n

      S\u00fa\u010das\u0165ou v\u00fdstavy \u201eDetstvo\u201c bude tematick\u00fd \u201efotok\u00fatik\u201c v podobe nain\u0161talovan\u00e9ho z\u00e1ti\u0161ia- detskej izby, v ktorom sa bud\u00fa m\u00f4c\u0165 z\u00e1ujemcovia vyfoti\u0165. Na mal\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov \u010dak\u00e1 tie\u017e \u201eretro-her\u0148a\u201c s hra\u010dkami det\u00ed zo 70.-90. rokov 20. storo\u010dia. Cie\u013eom bude, aby n\u00e1v\u0161tevn\u00edci odch\u00e1dzali z v\u00fdstavy s pocitom, \u017ee sa z\u00edskali nov\u00e9 poznatky, pr\u00edjemne a zauj\u00edmavo str\u00e1vili svoj \u010das, a ke\u010f\u017ee vystaven\u00fdch bude i mno\u017estvo hra\u010diek a predmetov, ktor\u00e9 si zo svojho detstva a dospievania ur\u010dite pam\u00e4t\u00e1 e\u0161te mno\u017estvo z nich, navodi\u0165 pr\u00edjemn\u00fd pocit spomienok a \u010dasov minul\u00fdch.[\/vc_column_text][vc_btn title=“Video „Detstvo„“ link=“url:http%3A%2F%2Fpohronskemuzeum.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2025%2F10%2FDetstvo-Finalna-verzia.mp4″][vc_images_carousel images=“2983,2984,2985,2986,2987,2988,2989,2990″][\/vc_tta_section][vc_tta_section title=“Nit\u00f4\u010dkov\u00e1 kr\u00e1sa“ tab_id=“1770710493935-bb9a9a86-2ef7″][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

      \u201eNit\u00f4\u010dkov\u00e1 kr\u00e1sa<\/strong>\u201c je v\u00fdstavou pali\u010dkovanej \u010dipky v\u00a0podan\u00ed \u017eien, ktor\u00e9 s\u00fa zdru\u017een\u00e9 v\u00a0Klube pali\u010dkovanej \u010dipky Kri\u017eanky pri Pohronskom osvetovom stredisku v\u00a0\u017diari nad Hronom. Klub je akt\u00edvny od roku 1999\/2000 a\u00a0vo svojej tvorbe o\u017eivil star\u00e9 ban\u00edcke hodru\u0161sk\u00e9 a\u00a0kremnick\u00e9 vzory. Klub sa za\u010dal formova\u0165 v roku 1998 po prvom kurze pali\u010dkovania. Na kurze sa z\u00fa\u010dastnilo 12 z\u00e1ujemk\u00fd\u0148 o\u00a0pali\u010dkovanie. S\u00fa\u010dasne s\u00a0klubom POS sa za\u010dal formova\u0165 aj klub v\u00a0Kremnici pod veden\u00edm Eleon\u00f3ry Va\u0161kovej, ktor\u00e1 je vnu\u010dkou Jozefy Drienkovej \u2013 pali\u010dk\u00e1rky z\u00a0Kremnick\u00fdch Ban\u00ed, ktor\u00e1 bola \u017eia\u010dkou Kremnickej \u010dipk\u00e1rskej \u0161koly. Postupne sa jednotliv\u00e9\u00a0 \u010dlenky za\u010dali stret\u00e1va\u0165 v\u00a0POS a\u00a0vytvorili tak klub, v\u00a0ktorom sa pravidelne raz za mesiac stret\u00e1vaj\u00fa dodnes. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti pali\u010dk\u00e1rky pracuj\u00fa aj na svojich autorsk\u00fdch dielach, pri\u010dom pou\u017e\u00edvaj\u00fa netradi\u010dn\u00e9 materi\u00e1ly a\u00a0prevedenia. Po\u010das existencie klub usporiadal viacero v\u00fdstav a\u00a0tie\u017e sa jeho \u010dlenky zap\u00e1jali do s\u00fa\u0165a\u017en\u00fdch\u00a0 a\u00a0in\u00fdch v\u00fdstav v\u00a0r\u00e1mci Slovenska i\u00a0zahrani\u010dia. Dlhoro\u010dnou ved\u00facou klubu bola Paul\u00ednka Slu\u0161n\u00e1. Moment\u00e1lne m\u00e1 klub 16 \u010dleniek, z\u00a0ktor\u00e9ho dve pali\u010dk\u00e1rky poch\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0Novej Bane a\u00a0iniciovali t\u00fato v\u00fdstavu. Ved\u00facou klubu je\u00a0 Annam\u00e1ria Bi\u010d\u00e1rov\u00e1, ktor\u00e1 je aj v\u00fdbornou lektorkou a\u00a0poradky\u0148ou.<\/p>\n

      Kur\u00e1tor v\u00fdstavy: Mgr. Magdal\u00e9na G\u00e1frikov\u00e1, samostatn\u00e1 odborn\u00e1 zamestnanky\u0148a Pohronsk\u00e9ho osvetov\u00e9ho strediska[\/vc_column_text][vc_images_carousel images=“2991,2992,2993,2994,2995″][\/vc_tta_section][\/vc_tta_accordion][\/vc_column][\/vc_row][vc_row el_id=“PPV“][vc_column][vc_text_separator title=“PRIPRAVUJEME“ el_id=“PPV“][vc_images_carousel images=“3103″][vc_images_carousel images=“3102″][\/vc_column][vc_column css_animation=“fadeInUp“][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1\/3″][\/vc_column_inner][vc_column_inner width=“2\/3″][vc_column_text][\/vc_column_text][\/vc_column_inner][\/vc_row_inner][\/vc_column][\/vc_row][vc_row][vc_column css_animation=“fadeInUp“][vc_row_inner el_id=“PODU“][vc_column_inner][vc_text_separator title=“PODUJATIA“][\/vc_column_inner][\/vc_row_inner][vc_row_inner][vc_column_inner][vc_column_text]16. 5. 2026
      \nNoc m\u00faze\u00ed a gal\u00e9ri\u00ed 2026<\/strong>
      \nPM v Novej Bani sa i v roku 2026 zapoj\u00ed do tejto medzin\u00e1rodnej akcie. Prehliadka expoz\u00edci\u00ed a v\u00fdstav spojen\u00e1 s kult\u00farnym programom so ZU\u0160 Nov\u00e1 Ba\u0148a.<\/p>\n

      25. 7. 2026
      \nVe\u010dern\u00e1 prehliadka m\u00fazea<\/strong>
      \nu\u017e tradi\u010dne konan\u00e1 cez letn\u00e9 pr\u00e1zdniny, v\u017edy v prv\u00fa sobotu v mesiaci od 18\u00b0\u00b0 do 22\u00b0\u00b0.<\/p>\n

      29. 8. 2026
      \nVe\u010dern\u00e1 prehliadka m\u00fazea<\/strong>
      \nu\u017e tradi\u010dne konan\u00e1 cez letn\u00e9 pr\u00e1zdniny, v\u017edy v prv\u00fa sobotu v mesiaci od 18\u00b0\u00b0 do 22\u00b0\u00b0.<\/p>\n

      Okt\u00f3ber. 2026
      \nJesenn\u00fd koncert<\/strong>
      \nKoncert \u017eiakov a u\u010dite\u013eov ZU\u0160 v Novej Bani venovan\u00fd d\u00f4chodcom, pri pr\u00edle\u017eitosti Mesiaca \u00facty k star\u0161\u00edm.<\/p>\n

      December. 2026
      \nViano\u010dn\u00e9 koncerty v m\u00fazeu<\/strong>
      \nKoncerty pre deti z M\u0160, seniorov, i pre \u0161irok\u00fa verejnos\u0165, ktor\u00e9 prispievaj\u00fa k sviato\u010dnej n\u00e1lade v predviano\u010dnom \u010dase.[\/vc_column_text][\/vc_column_inner][\/vc_row_inner][\/vc_column][\/vc_row]<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

      [vc_row][vc_column][vc_column_text] Aktu\u00e1lne v\u00fdstavy\u00a0| Pripravovan\u00e9 v\u00fdstavy | Arch\u00edv v\u00fdstav | Podujatia [\/vc_column_text][\/vc_column][\/vc_row][vc_row el_id=“AV“][vc_column][vc_text_separator title=“AKTU\u00c1LNE V\u00ddSTAVY“][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1\/4″][vc_column_text][\/vc_column_text][vc_video link=“https:\/\/www.youtube.com\/watch?v=YymYThAH8iE“][\/vc_column_inner][vc_column_inner width=“3\/4″][vc_column_text]\u00a0[\/vc_column_text][vc_column_text]\u201eKOCKY BEZ LIMITOV\u201c 17.2. \u2013 28.5.2026   V\u00fdstava \u201eKOCKY BEZ LIMITOV\u201c je v\u00fdstavou ob\u013e\u00fabenej stavebnice a\u017e celosvetov\u00e9ho fenom\u00e9nu LEGO. Ofici\u00e1lna hist\u00f3ria LEGA sa za\u010dala p\u00edsa\u0165 28. janu\u00e1ra 1958, kedy bol zaregistrovan\u00fd patent na mal\u00fa umelohmotn\u00fa tehli\u010dku. T\u00fato my\u0161lienku priniesol […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/110"}],"collection":[{"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=110"}],"version-history":[{"count":7,"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/110\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3104,"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/110\/revisions\/3104"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=110"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}