{"id":653,"date":"2017-09-13T04:45:56","date_gmt":"2017-09-13T04:45:56","guid":{"rendered":"http:\/\/demo.archiwp.com\/fresh-version\/?page_id=653"},"modified":"2026-02-12T09:44:21","modified_gmt":"2026-02-12T08:44:21","slug":"our-services","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/?page_id=653","title":{"rendered":""},"content":{"rendered":"

[vc_row][vc_column][vc_column_text]<\/p>\n

AKTUALITY<\/h2>\n

[\/vc_column_text][vc_column_text]Sila svetla pod\u010diarkuj\u00faca umenia<\/strong><\/p>\n

V\u00a0roku 2025 sa Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum zapojilo do mimoriadnej v\u00fdzvy Fondu na podporu umenia. Z\u00e1merom ve\u013ekolep\u00e9ho projektu Sila svetla pod\u010diarkuj\u00faca umenie bolo s pou\u017eit\u00edm spr\u00e1vnych a profesion\u00e1lnych svetiel spolu s\u00a0ich vhodn\u00fdm umiestnen\u00edm kvalitne prezentova\u0165 na\u0161e zre\u0161taurovan\u00e9 zbierkov\u00e9 predmety: barokov\u00e9 sochy z\u00a018. storo\u010dia a\u00a0skvost neskorej gotiky Madonu s\u00a0Je\u017ei\u0161kom z\u00a015. storo\u010dia. Na sklonku roka 2025 sa n\u00e1m to aj podarilo! Nov\u00fdm osvetlen\u00edm vynikla doteraz ukryt\u00e1 kr\u00e1sa a zv\u00fd\u0161ila sa estetick\u00e1 hodnota zbierkov\u00fdch predmetov v st\u00e1lej Umeleckohistorickej expoz\u00edcii.<\/p>\n

Do tohto projektu sme i\u0161li aj preto, lebo sme chceli n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom prinies\u0165 kvalitat\u00edvne lep\u0161\u00ed z\u00e1\u017eitok z\u00a0viden\u00e9ho. Mysl\u00edme si, \u017ee na\u0161i n\u00e1v\u0161tevn\u00edci i\u00a0na\u0161e vystaven\u00e9 zbierkov\u00e9 predmety ocenia profesion\u00e1lne nasvietenie, ktor\u00e9 by v\u00a0s\u00fa\u010dasnosti malo by\u0165 \u0161tandardom m\u00fazejn\u00edctva v\u00a021. storo\u010d\u00ed.<\/p>\n

Nov\u00e9 osvetlenie m\u00e1 spr\u00e1vny kontrast, smer a silu toku svetla, spr\u00e1vnu kvalitu osvetlenia, z\u00e1rove\u0148 je zabezpe\u010den\u00e1 ochranu expon\u00e1tov pred vysok\u00fdm sveteln\u00fdm tokom, vlhkos\u0165ou, teplotou a mnoho \u010fal\u0161\u00edch faktorov.<\/p>\n

Realiz\u00e1cia tohto projektu nemohla prebehn\u00fa\u0165 bez finan\u010dnej podpory Fondu na podporu umenia, ktor\u00fd z verejn\u00fdch zdrojov poskytol sumu 7000 \u20ac. Projekt Sila svetla pod\u010diarkuj\u00faca umenia bol dofinancovan\u00fd Banskobystrick\u00fdm samospr\u00e1vnym krajom, na\u0161\u00edm zria\u010fovate\u013eom, sumou 5456 \u20ac.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\"\u00a0\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Re\u0161taurovanie obrazu D\u00e1ma v\u00a0bielom \u2013 1. etapa<\/u><\/strong><\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum sa aj v roku 2025 zapojilo do v\u00fdzvy Fondu na podporu umenia, ktor\u00e1 sa t\u00fdkala re\u0161taurovania. Tentokr\u00e1t sme si na tento \u00fa\u010del vybrali obraz, ktor\u00fd je roky s\u00fa\u010das\u0165ou st\u00e1lej expoz\u00edcie Me\u0161tiansky interi\u00e9r \u2013 D\u00e1ma v bielom, niekedy ozna\u010dovan\u00e1 aj ako Al\u017e\u00edr\u010danka. Pod\u013ea najnov\u0161\u00edch zisten\u00ed z roku 2025 je autorom olejoma\u013eby ma\u010farsk\u00fd maliar 1. polovice 20. storo\u010dia. Hoci je obraz signovan\u00fd v \u013eavom dolnom rohu, jeho podpis je ne\u010ditate\u013en\u00fd. Zistenie autora obrazu je tak st\u00e1le v rovine b\u00e1dania. Olejoma\u013eba je datovan\u00e1 do roku 1921. Obraz pre\u0161iel v roku 2025 zatia\u013e len prvou etapou re\u0161taurovania, ktor\u00e9 vykonala akademick\u00e1 maliarka Zuzana Komendov\u00e1. Upevnila ma\u013ebu, povyrovn\u00e1vala krakel\u00e1\u017ee a celkovo o\u010distila obraz od depozitov. Obraz mal zo zadnej strany z\u00e1platy a tieto boli odstr\u00e1nen\u00e9. To je len p\u00e1r krokov, ktor\u00e9 pani re\u0161taur\u00e1torka vykonala, aby D\u00e1ma mohla op\u00e4\u0165 visie\u0165 na svojom mieste.<\/p>\n

Prv\u00fa etapu re\u0161taurovania z verejn\u00fdch zdrojov podporil Fond na podporu umenia sumou 3500 \u20ac. Projekt bol dofinancovan\u00fd v\u010faka sponzorsk\u00fdm pr\u00edspevkom od firiem Knauf Insulation s.r.o. (500 \u20ac) a Neuman Aluminium Fliesspresswerk s.r.o. (300 \u20ac) \u2013 \u010eAKUJEME! – , zvy\u0161n\u00fdch 95 \u20ac bolo hraden\u00fdch z vlastn\u00fdch zdrojov.<\/p>\n

Poodhalen\u00fa d\u00e1mu m\u00f4\u017eete vidie\u0165 na vlastn\u00e9 o\u010di v Me\u0161tianskom interi\u00e9ri Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea.<\/p>\n

\"\" \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Projekt akviz\u00edcia stolov\u00e9ho n\u00e1\u010dinia Sandrik<\/strong><\/p>\n

Mil\u00ed priatelia! V roku 2024 sme vypracovali projekt s n\u00e1zvom Akviz\u00edcia stolov\u00e9ho n\u00e1\u010dinia Sandrik a boli sme \u00faspe\u0161n\u00ed. Celkovo sa n\u00e1m podarilo z\u00edska\u0165 kolekciu 149 ks predmetov samostatn\u00fdch alebo v s\u00fabore, ktor\u00e9 boli vyr\u00e1ban\u00e9 v tejto svetozn\u00e1mej fabrike. Na projekt n\u00e1m schv\u00e1lil Fond na podporu umenia sumu 2800 \u20ac. Spolu\u00fa\u010das\u0165 bola hraden\u00e1 z finan\u010dn\u00fdch prostriedkov od Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, n\u00e1\u0161ho zria\u010fovate\u013ea, v sume 1200\u20ac.<\/p>\n

N\u00e1kup stolov\u00e9ho riadu z tov\u00e1rne Sandrik roz\u0161\u00edril fond PM. Predmety boli vyroben\u00e9 v rokoch 1900 – 1977, \u010do vo v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov dokazuj\u00fa aj katal\u00f3gy firmy. Ide o kolekciu stolov\u00e9ho n\u00e1\u010dinia strieborn\u00e9ho, striebren\u00e9ho, alpakov\u00e9ho \u010di vyroben\u00e9ho z tzv. \u010d\u00ednskeho striebra. Radia sa sem podnosy, tzv. priate\u013esk\u00e9 s\u00fapravy, s\u00fapravy na v\u00edno, misy na ovocie, v\u00e1zy v\u00a0\u0161t\u00fdle art deco a\u00a0in\u00e9 \u2013 tak ako vid\u00edte na fotografi\u00e1ch. Dokumentovanie tov\u00e1rne so svetozn\u00e1mymi v\u00fdrobkami z kovu spad\u00e1 z region\u00e1lneho h\u013eadiska do \u00fazemia na\u0161ej p\u00f4sobnosti. Navrhovan\u00e9 predmety poch\u00e1dzaj\u00fa z\u00a0pozostalosti p\u00e1na, ktor\u00fd predmety vyroben\u00e9 v tov\u00e1rni Sandrik celo\u017eivotne zbieral. Z\u00edskanie t\u00fdchto predmetov je potrebn\u00e9 aj vzh\u013eadom na to, \u017ee tov\u00e1re\u0148 po viac ako sto rokoch svojej existencie dnes u\u017e nevyr\u00e1ba a jej v\u00fdrobky bud\u00fa preto v bud\u00facnosti \u0165a\u017e\u0161ie zohnate\u013en\u00e9.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\" \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]V\u00a0roku 2024 \u00a0sme boli v\u00a0Pohronskom m\u00fazeu \u00faspe\u0161n\u00ed v\u00a0pod\u00e1van\u00ed projektu Fondu na podporu umenia ur\u010den\u00e9ho na architektonick\u00e9 \u0161t\u00fadie st\u00e1lych expoz\u00edci\u00ed m\u00faze\u00ed. Do tejto v\u00fdzvy sme sa zapojili s\u00a0na\u0161ou expoz\u00edciu archeol\u00f3gie, ktor\u00fa by sme radi zmodernizovali. V\u00a0mesiaci j\u00fal 2024 bola vyhl\u00e1sen\u00e1 projektov\u00e1 architektonicko-v\u00fdtvarn\u00e1 dvojetapov\u00e1 s\u00fa\u0165a\u017e n\u00e1vrhov na \u201eArchitektonicko-v\u00fdtvarn\u00fd n\u00e1vrh archeologickej expoz\u00edcie\u201c, do ktorej sa v\u00a0prvom kole prihl\u00e1silo a\u017e 15 uch\u00e1dza\u010dov. \u010clenovia poroty pozost\u00e1vaj\u00faci z\u00a0autorizovan\u00fdch architektov SKA a\u00a0tie\u017e zamestnancov Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea a\u00a0n\u00e1\u0161ho zria\u010fovate\u013ea Banskobystrick\u00fd samospr\u00e1vny kraj vybrali do druh\u00e9ho kola 3 postupuj\u00facich uch\u00e1dza\u010dov. Hodnotiace zasadnutie poroty druhej etapy s\u00fa\u0165a\u017ee spojen\u00e9ho s\u00a0prezent\u00e1ciou s\u00fa\u0165a\u017en\u00fdch n\u00e1vrhov sa uskuto\u010dnilo d\u0148a 28. novembra. Cie\u013eom stretnutia bolo spomedzi 3 v\u00ed\u0165azn\u00fdch uch\u00e1dza\u010dov vybra\u0165 ten n\u00e1vrh, ktor\u00fd najlep\u0161ie sp\u013a\u0148a krit\u00e9rium: kvalita vo vz\u0165ahu k\u00a0zadaniu. Ako v\u00ed\u0165azn\u00fd bol zvolen\u00fd n\u00e1vrh Mgr. art. Petra Li\u0161ku.<\/p>\n

S\u00fa\u0165a\u017e architektonick\u00fdch n\u00e1vrhov\u00a0 je financovan\u00e1 z\u00a0Fondu na podporu umenia a\u00a0dofinancovan\u00e1 zria\u010fovate\u013eom Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea \u2013 Banskobystrick\u00fdm samospr\u00e1vnym krajom.<\/p>\n

S\u00fa\u0165a\u017en\u00e9 n\u00e1vrhy budete m\u00f4c\u0165 vidie\u0165 v\u00a0oddychovej z\u00f3ne na pr\u00edzem\u00ed n\u00e1\u0161ho m\u00fazea od bud\u00faceho t\u00fd\u017ed\u0148a.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\" \"\" \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]\"\"<\/p>\n

E-verzia zborn\u00edka Mente et malleo<\/em><\/strong><\/p>\n

Uplynuli u\u017e dva roky, \u010do sme v\u00a0Pohronskom m\u00fazeu organizovali na\u0161u prv\u00fa vedeck\u00fa konferenciu \u201eMente et malleo\u201c (\u201eRozumom a\u00a0kladivom\u201c) venovan\u00fa 300. v\u00fdro\u010diu postavenia Potterovho stroja v\u00a0Novej Bani. To\u013eko \u010dasu n\u00e1m trvalo z\u00edska\u0165 ucelen\u00e9 pr\u00edspevky s\u00a0fotografiami od predn\u00e1\u0161aj\u00facich a da\u0165 zborn\u00edku spr\u00e1vnu grafick\u00fa podobu. Zborn\u00edk obsahuje dev\u00e4\u0165 pr\u00edspevkov z\u00a0najr\u00f4znej\u0161\u00edch oblast\u00ed, ktor\u00e9 maj\u00fa spolo\u010dn\u00fd jeden menovate\u013e a\u00a0to ban\u00edctvo. Ver\u00edme, \u017ee sa V\u00e1m bude p\u00e1\u010di\u0165 a\u00a0prinesie V\u00e1m nov\u00e9 inform\u00e1cie. D\u00fafame, \u017ee pr\u00edde \u010das a\u00a0svetlo sveta uzrie n\u00e1\u0161 zborn\u00edk Mente et malleo aj v\u00a0tla\u010denej podobe.<\/p>\n

Mente et malleo (eds. Stred\u00e1kov\u00e1)<\/a>[\/vc_column_text][vc_column_text]Nov\u00e1 expoz\u00edcia Vulkanol\u00f3gia<\/strong><\/p>\n

V\u00a0Pohronskom m\u00fazeu sa n\u00e1m podarilo v\u00fdrazne zmodernizova\u0165 jednu zo svojich st\u00e1lych expoz\u00edci\u00ed. Predt\u00fdm expoz\u00edcia Putikov v\u0155\u0161ok sa dnes zmenila na expoz\u00edciu Vulkanol\u00f3gie, ktor\u00e1 je jedinou expoz\u00edciou tohto typu na Slovensku.<\/p>\n

M\u00fazeum sa e\u0161te v\u00a0roku 2021 zapojilo do v\u00fdzvy o\u00a0poskytnutie nen\u00e1vratn\u00e9ho finan\u010dn\u00e9ho pr\u00edspevku cez Integrovan\u00fd region\u00e1lny opera\u010dn\u00fd program, kde sprostredkovate\u013esk\u00fdm org\u00e1nom je Ministerstvo kult\u00fary Slovenskej republiky. Hlavn\u00fdm cie\u013eom projektu s\u00a0n\u00e1zvom \u201eZv\u00fd\u0161enie kvality poskytovan\u00fdch slu\u017eieb v\u00a0jedinej vulkanologickej expoz\u00edcii na Slovensku\u201c bola podpora udr\u017eate\u013enosti a\u00a0odolnosti kult\u00farnej in\u0161tit\u00facie, ktor\u00e1 sa dosiahla prostredn\u00edctvom dvoch hlavn\u00fdch aktiv\u00edt projektu: 1. Zv\u00fd\u0161enie kvality poskytovan\u00fdch slu\u017eieb a\u00a02. Zlep\u0161enie \u00farovne hygienick\u00fdch \u0161tandardov.<\/p>\n

\u00daspe\u0161n\u00e1 implement\u00e1cia projektu prin\u00e1\u0161a nov\u00fa mo\u017enos\u0165 sprostredkova\u0165 n\u00e1v\u0161tevn\u00edkovi poznanie a\u00a0z\u00e1\u017eitok prostredn\u00edctvom zmodernizovanej expoz\u00edcie ako kult\u00farne spracovan\u00e9ho diela.<\/p>\n

Moderniz\u00e1ciu expoz\u00edcie Vulkanol\u00f3gie realizovala firma \u00dastav technol\u00f3gi\u00ed a\u00a0inov\u00e1ci\u00ed, s. r. o. Bratislava. Odborn\u00fdm garantom expoz\u00edcie je vedeck\u00fd pracovn\u00edk Slovenskej akad\u00e9mie vied RNDr. Jaroslav Lexa, CSc. Ideov\u00fd n\u00e1vrh expoz\u00edcie sa opiera o\u00a0modern\u00e9 sp\u00f4soby prezent\u00e1cie s\u00a0oh\u013eadom na zachovanie hodnoty expon\u00e1tov. Hlavn\u00e9 expon\u00e1ty \u2013 sope\u010dn\u00e9 horniny zo Slovenska, najm\u00e4 zo sopky Putikov vr\u0161ok, najmlad\u0161ej sopky v\u00a0strednej Eur\u00f3pe i\u00a0sveta \/Etna, Lipari, Hekla\/ tu dostali v\u00fdnimo\u010dn\u00e9 miesto v\u00a0modern\u00fdch vitr\u00ednach. Tieto s\u00fa doplnen\u00e9 bohat\u00fdm digit\u00e1lnym pr\u00edbehom a\u00a0obsahom, ktor\u00fd ur\u010dite zaujme n\u00e1v\u0161tevn\u00edka.<\/p>\n

Nako\u013eko tento projekt vznikol v\u00a0dobe, kedy bol st\u00e1le aktu\u00e1lny celosvetov\u00fd probl\u00e9m s\u00a0pand\u00e9miou COVID, jednou z\u00a0hlavn\u00fdch aktiv\u00edt projektu bolo aj zlep\u0161enie hygienick\u00fdch \u0161tandardov. Pre tento \u00fa\u010del bolo obstaran\u00fdch sedem kusov germic\u00eddnych \u017eiari\u010dov a\u00a0jedna \u010disti\u010dka vzduchu. Umiestnen\u00e9 s\u00fa v\u00a0expoz\u00edcii Vulkanol\u00f3gie, ako aj v\u00a0ostatn\u00fdch expozi\u010dn\u00fdch a\u00a0v\u00fdstavn\u00fdch priestoroch m\u00fazea.<\/p>\n

Cie\u013eovou skupinou novej expoz\u00edcie s\u00fa n\u00e1v\u0161tevn\u00edci v\u0161etk\u00fdch vekov\u00fdch kateg\u00f3ri\u00ed a\u00a0to nielen regi\u00f3nu Nov\u00e1 Ba\u0148a, ale aj cel\u00e9ho Slovenska a\u00a0z\u00e1rove\u0148 zahrani\u010dia. V\u0161etk\u00fdm n\u00e1v\u0161tevn\u00edkom bud\u00fa pomocou modern\u00fdch a\u00a0nov\u00fdch interakt\u00edvnych technol\u00f3gi\u00ed predstaven\u00e9 t\u00e9my geol\u00f3gie, vulkanol\u00f3gie a sope\u010dnej \u010dinnosti.<\/p>\n

Projekt \u201eZv\u00fd\u0161enie kvality poskytovan\u00fdch slu\u017eieb v\u00a0jedinej vulkanolgickej expoz\u00edcii na Slovensku\u201c \u2013 moderniz\u00e1cia materi\u00e1lno-technick\u00e9ho a technologick\u00e9ho vybavenia st\u00e1lej expoz\u00edcie je realizovan\u00fd poskytnut\u00edm nen\u00e1vratn\u00e9ho finan\u010dn\u00e9ho pr\u00edspevku z v\u00fdzvy MK SR \u2013 IROP-PO7-SC77-2021-75 a spolufinancovan\u00fd zo zdrojov Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\" \"\"\"\"\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Raritn\u00fd miner\u00e1l farmakosiderit<\/strong><\/p>\n

Akviz\u00edcia m\u00faze\u00ed znamen\u00e1 nadob\u00fadanie, z\u00edskavanie zbierkov\u00fdch predmetov. S pote\u0161en\u00edm m\u00f4\u017eeme nap\u00edsa\u0165, \u017ee sa n\u00e1m v roku 2023 podarilo z\u00edska\u0165 raritn\u00fd miner\u00e1l farmakosiderit. Cestu k n\u00e1m h\u013eadal ok\u013eukou \u2013 doslova cez more. Na tento projekt n\u00e1m prispel Fond na podporu umenia sumou 1200 \u20ac. Spolu\u00fa\u010das\u0165 bola hraden\u00e1 z \u00fa\u010delovo ur\u010den\u00fdch prostriedkov od Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, n\u00e1\u0161ho zria\u010fovate\u013ea, v sume 960 \u20ac a\u00a0zvy\u0161ok, 240 \u20ac, z\u00a0vlastn\u00fdch zdrojov. Predmet –\u00a0 miner\u00e1l farmakosiderit – je vzorka raritn\u00e9ho miner\u00e1lu poch\u00e1dzaj\u00faceho z Novej Bane. Jeho v\u00fdskyt na \u00fazem\u00ed Slovenska je vz\u00e1cny. Jeho lo\u017eisko v novobanskej lokalite bolo n\u00e1jden\u00e9 v 19. storo\u010d\u00ed a inform\u00e1cie o n\u00e1leze publikovan\u00e9 v rokoch 1874 a 1875. I\u0161lo o prv\u00fd n\u00e1lez tohto miner\u00e1lu v rak\u00fasko-uhorskej monarchii a z\u00e1rove\u0148 tret\u00ed potvrden\u00fd v\u00fdskyt farmakosideritu na svete. N\u00e1\u0161 exempl\u00e1r farmakosideritu je pravdepodobne n\u00e1lezom e\u0161te z 19. storo\u010dia, ke\u010f\u017ee v s\u00fa\u010dasnosti nevieme jeho lo\u017eisko v Novej Bani identifikova\u0165.<\/p>\n

<\/div>\n

\"\" \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]<\/p>\n

Knihy do m\u00fazea<\/strong><\/p>\n

Projekt s n\u00e1zvom \u201eKnihy do m\u00fazea“ si kl\u00e1dol za \u00falohu doplni\u0165 odborn\u00fa literat\u00faru do na\u0161ej muze\u00e1lnej kni\u017enice, v ktorej sa nach\u00e1dzalo vy\u0161e 3900 titulov z r\u00f4znych vedn\u00fdch odborov. Najviac zast\u00fapen\u00e1 je hist\u00f3ria a region\u00e1lna literat\u00fara t\u00fdkaj\u00faca sa hlavne Novej Bane. Taktie\u017e u n\u00e1s n\u00e1jdete aj publik\u00e1cie z oblasti etnografie, archeol\u00f3gie, umenia, pomocn\u00fdch vied historick\u00fdch, techniky, stavite\u013estva, pr\u00edrody a r\u00f4zne zborn\u00edky \u010di encyklop\u00e9die. Okrem po\u017ei\u010diavania kn\u00edh pod\u013ea potreby poskytujeme aj metodick\u00fa pomoc pri SO\u010c, \u0160VO\u010c, diplomov\u00fdch, bakal\u00e1rskych, semin\u00e1rnych a ro\u010dn\u00edkov\u00fdch pr\u00e1cach. Pre\u0161tudova\u0165 si u n\u00e1s m\u00f4\u017eete aj region\u00e1lnu tla\u010d, historick\u00e9 kni\u017en\u00e9 fondy, mapov\u00fd materi\u00e1l, rukopisy \u010di archiv\u00e1lie.<\/p>\n

Nov\u00e9 publik\u00e1cie skvalitnili kni\u017eni\u010dn\u00fd fond a mo\u017enosti poskytovania slu\u017eieb pre odborn\u00fdch pracovn\u00edkov m\u00fazea a pre b\u00e1date\u013esk\u00fa verejnos\u0165. Fond na podporu umenia prispel z verejn\u00fdch zdrojov sumou 2000 \u20ac, spolufinancovanie bolo hraden\u00e9 z rozpo\u010dtu Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea a \u010dinilo sumu 250 \u20ac. Zak\u00fapen\u00fdch bolo 113 kn\u00edh z r\u00f4znych vedn\u00fdch odborov, napr. Slovensk\u00e9 lesn\u00e9 \u017eeleznice, Na sklonku d\u0148a, Pes v mytol\u00f3gii, n\u00e1bo\u017eenstve a folkl\u00f3re staroveku a stredoveku \u010di Fos\u00edlne chobotn\u00e1\u010de v zbierkach SNM \u2013 Pr\u00edrodovedn\u00e9ho m\u00fazea.<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div>\n
\n

\"\" \u00a0\"\"\"\"<\/p>\n<\/div>\n

[\/vc_column_text][vc_btn title=“Zoznam zak\u00fapen\u00fdch kn\u00edh“ link=“url:http%3A%2F%2Fpohronskemuzeum.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2024%2F07%2FZoznam-zaakupenych-knih.pdf“][vc_column_text]<\/p>\n

 <\/p>\n

 <\/p>\n

Olt\u00e1rny obraz<\/strong><\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum sa ka\u017edoro\u010dne zap\u00e1ja do v\u00fdzvy Fondu na podporu umenia, ktor\u00e9 sa t\u00fdka re\u0161taurovania. V roku 2023 i\u0161lo u\u017e o druh\u00fa etapu re\u0161taurovania olt\u00e1rneho obrazu Kristus na hore Olivovej, ktor\u00fd nama\u013eoval n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm zn\u00e1my Novoban\u010dan Karol Dodek. Obraz re\u0161taurovala akademick\u00e1 maliarka Zuzana Komendov\u00e1. Olt\u00e1rny obraz je signovan\u00fd a datovan\u00fd v \u013eavej dolnej \u010dasti \u2013 \u201eK. Dodek, 1916. K\u00fdm hlavn\u00fdm pr\u00ednosom prvej etapy re\u0161taurovania bola celkov\u00e1 stabiliz\u00e1cia zachovan\u00e9ho origin\u00e1lu obrazu podlepen\u00edm ma\u013eby nov\u00fdm pl\u00e1tnom, doplnen\u00edm ch\u00fdbaj\u00facej \u010dasti zhoren\u00e9ho pl\u00e1tna nov\u00fdm vhodn\u00fdm pl\u00e1tnom do roviny origin\u00e1lu a vypnutie obrazu na nov\u00fd klinov\u00fd podr\u00e1m, pr\u00ednosom druhej etapy je rekon\u0161trukcia ma\u013eby pod\u013ea pr\u00edstupn\u00fdch fotografi\u00ed. T\u00fdmto krokom sa zachovala celistvos\u0165 v\u00fdjavu. Druh\u00fa etapu re\u0161taurovania z verejn\u00fdch zdrojov podporil Fond na podporu umenia sumou 2 000 \u20ac, spolu\u00fa\u010das\u0165 bola hraden\u00e1 z \u00fa\u010delovo ur\u010den\u00fdch prostriedkov od Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, n\u00e1\u0161ho zria\u010fovate\u013ea, v sume 1 560 \u20ac.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\" \"\" \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Jedn\u00fdm z \u00faspe\u0161n\u00fdch projektov Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea bola 1. etapa re\u0161taurovania olt\u00e1rneho obrazu. <\/strong><\/p>\n

V roku 2022 sme si pripomenuli 100. v\u00fdro\u010die \u00famrtia v\u00fdznamn\u00e9ho novobansk\u00e9ho rod\u00e1ka, prv\u00e9ho povojnov\u00e9ho me\u0161\u0165anostu, n\u00e1rodovca, amat\u00e9rskeho maliara, kov\u00e1\u010da… Karola Dodeka (1867-1922), ktor\u00fd re\u0161taurovan\u00fd predmet – olt\u00e1rny obraz Kristus na hore Olivovej – nama\u013eoval na objedn\u00e1vku evanjelick\u00e9ho zboru na hodru\u0161sk\u00fdch Kopaniciach. Obraz bol umiestnen\u00fd ako \u00fastredn\u00fd olt\u00e1rny obraz v strede st\u013apov\u00e9ho olt\u00e1ra z roku 1858 v Kostole evanjelickej cirkvi a. v. na Kopaniciach, ke\u010f nahradil p\u00f4vodn\u00fd obraz s mot\u00edvom ukri\u017eovania Krista. Tvorili hnute\u013en\u00fa kult\u00farnu pamiatku umiestnen\u00fa v N\u00e1rodnej kult\u00farnej pamiatke \u2013 kostole. Olt\u00e1rny obraz bol v\u00e1\u017ene po\u0161koden\u00fd po\u010das po\u017eiaru. Bola po\u0161koden\u00e1 prav\u00e1 strana olt\u00e1rneho obrazu pribli\u017ene na 45 % plochy. P\u00f4vodn\u00fd vlastn\u00edk, Cirkevn\u00fd zbor ECAV na Slovensku Hodru\u0161a- H\u00e1mre, Dc\u00e9rocirkev Kopanice, sa rozhodol obraz premiestni\u0165 do Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea, ke\u010f\u017ee spad\u00e1 do oblasti zberu m\u00fazea. Premiestnenie schv\u00e1lil aj Krajsk\u00fd pamiatkov\u00fd \u00farad Bansk\u00e1 Bystrica. Olt\u00e1rny obraz Kristus na hore Olivovej je signovan\u00fd a datovan\u00fd v \u013eavej dolnej \u010dasti \u2013 \u201eK. Dodek, 1916. Obraz bol nama\u013eovan\u00fd na objedn\u00e1vku. Je nama\u013eovan\u00fd technikou olejoma\u013eby na pl\u00e1tennej podlo\u017eke. M\u00e1 rozmery 114,5 cm x 176,5 cm. Na obraze je zobrazen\u00e1 fig\u00fara s biblick\u00fdm mot\u00edvom \u010dast\u00e1 na prelome 19. a 20. storo\u010dia. V\u00fdjav zobrazuje k\u013ea\u010diaceho a modliaceho sa Je\u017ei\u0161a Krista na hore Olivovej tesne pred jeho ods\u00faden\u00edm, umu\u010den\u00edm a ukri\u017eovan\u00edm. Z \u013eav\u00e9ho obhoren\u00e9ho rohu pomedzi tmav\u00fa oblohu vych\u00e1dzaj\u00fa l\u00fa\u010de symbolizuj\u00face nebesk\u00fa, bo\u017eiu silu. L\u00fa\u010de osvet\u013euj\u00fa tv\u00e1r Krista. Ruky m\u00e1 vystret\u00e9 pred sebou, polo\u017een\u00e9 na skale a dlane zop\u00e4t\u00e9 k modlitbe. Kristus je odet\u00fd do dlh\u00e9ho spodn\u00e9ho r\u00facha ru\u017eovej farby. Cez spodn\u00fd odev m\u00e1 ovinut\u00fd modr\u00fd pl\u00e1\u0161\u0165. Zaha\u013euje cel\u00fa postavu a vo\u013ene pad\u00e1 na zem. V\u013eavo pod skalou je nama\u013eovan\u00e1 hal\u00fazka. V pozad\u00ed na pravej nezachovanej \u010dasti sa nach\u00e1dzala krajina. N\u00e1\u0161 pr\u00edspevok informuje o\u00a0uskuto\u010dnenej prvej etape re\u0161taurovania, ktor\u00e9 vykonala akad. maliarka Zuzana Komendov\u00e1. Z\u00a0verejn\u00fdch zdrojov re\u0161taurovanie podporil sumou 2000 \u20ac Fond na podporu umenia. Spolu\u00fa\u010das\u0165 bola hraden\u00e1 z \u00fa\u010delovo ur\u010den\u00fdch prostriedkov od Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja, n\u00e1\u0161ho zria\u010fovate\u013ea, v sume 3270 \u20ac. V\u00a0s\u00fa\u010dasnosti je napl\u00e1novan\u00e1 druh\u00e1 etapa re\u0161taurovania, o\u00a0v\u00fdsledkoch ktorej V\u00e1s budeme informova\u0165. K\u00a0olt\u00e1rnemu obrazu Kristus na hore Olivovej patr\u00ed aj zdoben\u00fd zl\u00e1ten\u00fd r\u00e1m, ktor\u00e9ho re\u0161taurovanie je napl\u00e1novan\u00e9 do \u010fal\u0161ej, u\u017e tretej etapy.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Mil\u00ed priatelia!<\/strong><\/p>\n

S\u00a0rados\u0165ou V\u00e1s chceme informova\u0165 o\u00a0\u010fal\u0161om \u00faspe\u0161nom projekte n\u00e1\u0161ho m\u00fazea. Tentokr\u00e1t ide o\u00a0projekt akviz\u00edcia m\u00faze\u00ed. Akviz\u00edcia znamen\u00e1 nadob\u00fadanie, z\u00edskavanie. A\u00a0my sme z\u00edskali do fondu Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea ru\u010dne \u0161it\u00fd \u017eensk\u00fd ko\u017e\u00fa\u0161ok. Na projekt s\u00a0n\u00e1zvom \u201eKo\u017e\u00fa\u0161ok z\u00a0Novej Bane\u201c n\u00e1m prispel Fond na podporu umenia. Spolu\u00fa\u010das\u0165 bola hraden\u00e1 z\u00a0\u00fa\u010delovo ur\u010den\u00fdch prostriedkov od Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja.<\/p>\n

Ide o druh vrchn\u00e9ho odevu z ko\u017eu\u0161iny, bez ruk\u00e1vov, do p\u00e1sa, tzv. kr\u00e1tky ko\u017euch. Bol s\u00fa\u010das\u0165ou sviato\u010dn\u00e9ho \u013eudov\u00e9ho odevu; symbolom bohatstva, niektor\u00fdch \u010dastiach Slovenska aj s\u00fa\u010das\u0165ou vena, \u010dastokr\u00e1t s\u00fa\u010das\u0165ou dedi\u010dstva.<\/p>\n

Ko\u017e\u00fa\u0161ok je ru\u010dne \u0161it\u00fd. Vyrobila ANNA SUCH\u00c1 z Novej Bane, ko\u017eu\u0161n\u00ed\u010dka, majsterka \u013eudovej umeleckej v\u00fdroby, v roku 2022. L\u00edcna strana je z hnedej blany \u2013 ko\u017ee, rubov\u00fa tvor\u00ed \u010dierna ko\u017eu\u0161ina. Okraje ko\u017e\u00fa\u0161ka, ruk\u00e1vov a goliera s\u00fa lemovan\u00e9 p\u00e1som bielej ov\u010dej vlny\/ko\u017eu\u0161iny. Ko\u017e\u00fa\u0161ok je zdoben\u00fd v\u00fd\u0161ivkou z farebnej vlnenej priadze. V\u00fd\u0161ivka je kombinovan\u00e1 s ko\u017eenou aplik\u00e1ciou v \u010dervenej a bielej farbe (hlava a telo koh\u00fata).V\u00fd\u0161ivka sa nach\u00e1dza na chrbte v centr\u00e1lnej \u010dasti a na oboch predn\u00fdch dieloch. Hlavn\u00fd mot\u00edv je anim\u00e1lny vzor \u2013 koh\u00fat (na k\u00fatnych placht\u00e1ch mal ochranno-magick\u00fa symboliku). Pod koh\u00fatom je \u0161tylizovan\u00fd rastlinn\u00fd mot\u00edv v odtie\u0148och zelenej, po stran\u00e1ch s\u00fa tulip\u00e1ny \u2013 kvet tulip\u00e1na pozost\u00e1va zo stredovej \u010dasti a dvoch bo\u010dn\u00fdch lupe\u0148ov fialovej farby. Nad koh\u00fatom je tie\u017e rastlinn\u00fd ornament \u2013 vetvi\u010dky, puky, l\u00edsto\u010dky a tulip\u00e1n \u010dervenej farby. Mot\u00edv koh\u00fata \u2013 vt\u00e1\u010dika sa objavuje na \u013eudovom odeve z oblasti Novej Bane, \u010do dokladuje Z\u00e1pisn\u00edk ko\u017eu\u0161n\u00edckeho tovari\u0161a z Novej Bane, 1871, fotografie s\u00fa uverejnen\u00e9 v publik\u00e1cii: PALIC\u030cKOVA\u0301-PA\u0301TKOVA\u0301, Jarmila. \u013dudov\u00e9 ko\u017eu\u0161n\u00edctvo na Slovensku. Bratislava: Veda, 1981.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\" \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Mente et malleo<\/u><\/strong><\/p>\n

V jubilejnom roku Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea sme zorganizovali konferenciu pod n\u00e1zvom Mente et malleo, v preklade Rozumom a kladivom. Venovali sme ju 300. v\u00fdro\u010diu postavenia Potterovho oh\u0148ov\u00e9ho stroja v Novej Bani. Nako\u013eko nedisponujeme vhodn\u00fdmi priestormi, konferencia sa konala na novobanskom Gymn\u00e1ziu F. \u0160vantnera. Na podujat\u00ed sa stretlo nieko\u013eko zauj\u00edmav\u00fdch, vzdelan\u00fdch \u013eud\u00ed, vedcov i amat\u00e9rskych historikov, ktor\u00ed sa venuj\u00fa problematike ban\u00edctva a veciam okolo nich. Odzneli predn\u00e1\u0161ky venovan\u00e9 samotn\u00e9mu Potterovmu stroju, t\u00e9mou bol aj po\u013esk\u00fd z\u00e1ujem o tento fenom\u00e9n, \u010di predn\u00e1\u0161ka venovan\u00e1 J\u00e1novi Lillovi, ktor\u00fd je neodmyslite\u013ene sp\u00e4t\u00fd s dejinami ban\u00edctva b\u00fdval\u00e9ho slobodn\u00e9ho ban\u00edckeho a kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a. Ako m\u00f4\u017ee vyzera\u0165 expoz\u00edcia ban\u00edctva bola t\u00e9ma \u010fal\u0161ieho pr\u00edspevku, kde sme sa zozn\u00e1mili s postupn\u00fdm budovan\u00edm M\u00fazea Bane V\u0161echsv\u00e4t\u00fdch v Hodru\u0161i-H\u00e1mroch. Problematike mlynsk\u00fdch kame\u0148ov a lomov na ne sa venoval nasleduj\u00faci pr\u00edspevok od zahrani\u010dn\u00e9ho \u00fa\u010dastn\u00edka. Prv\u00fd de\u0148 bol zakon\u010den\u00fd exkurziou po ban\u00edckych dielach vr\u00e1tane archeologick\u00e9ho n\u00e1leziska Althandel so z\u00e1kladmi strojovne Potterovho stoja. Po\u010das druh\u00e9ho rokovacieho d\u0148a t\u00e9mami pr\u00edspevkov boli ban\u00edcke uniformy, n\u00e1\u0161 novobansk\u00fd Ban\u00edcky poriadok, ktor\u00e9ho znenie bolo prevetran\u00e9 po obsahovej i jazykovej str\u00e1nke. Nahliadli sme aj do novej expoz\u00edcie ban\u00edctva a hutn\u00edctva v Ban\u00edckom m\u00fazeu v Ro\u017e\u0148ave \u010di do fungovania Zv\u00e4zu stredoslovensk\u00fdch bansk\u00fdch miest. Na z\u00e1ver konferencie si z\u00e1ujemcovia mohli prezrie\u0165 expoz\u00edcie a aktu\u00e1lne v\u00fdstavy Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea. Te\u0161\u00ed n\u00e1s, \u017ee na \u010das\u0165 predn\u00e1\u0161ok zav\u00edtali aj \u0161tudenti z gymn\u00e1zia. \u010eakujeme v\u0161etk\u00fdm akt\u00edvnym i pas\u00edvnym \u00fa\u010dastn\u00edkom konferencie i garantovi na\u0161ej konferencii Mgr. Petrovi Kone\u010dn\u00e9mu, PhD. za odborn\u00fd doh\u013ead. Konferenciu z verejn\u00fdch zdrojov podporil Fond na podporu umenia a dofinancoval Banskobystrick\u00fd samospr\u00e1vny kraj.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\" \"\" \"\" \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]V\u00a0pracovni Karola Dodeka<\/u><\/strong><\/p>\n

Aj v roku 2021 sme dali zre\u0161taurova\u0165 \u010fal\u0161ie kr\u00e1sne predmety z n\u00e1\u0161ho zbierkov\u00e9ho fondu. Tento kr\u00e1t i\u0161lo o p\u00e1r \u2013 p\u00edsac\u00ed st\u00f4l so stoli\u010dkou. Na projekt \u201eV pracovni Karola Dodeka\u201c n\u00e1m prispel Fond na podporu umenia. Spolu\u00fa\u010das\u0165 bola hraden\u00e1 z \u00fa\u010delovo ur\u010den\u00fdch finan\u010dn\u00fdch prostriedkov od Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja. Kone\u010dn\u00fd v\u00fdsledok pr\u00e1ce re\u0161taur\u00e1tora Tibora Kov\u00e1\u010da je n\u00e1dhern\u00fd a te\u0161\u00edme sa, \u017ee predmety uvid\u00edte na pripravovanej v\u00fdstave venovanej 100. v\u00fdro\u010diu \u00famrtia Karola Dodeka. P\u00edsac\u00ed st\u00f4l m\u00e1 dreven\u00fa nadstavbu a poch\u00e1dza z obdobia biedermeieru. M\u00e1 esovit\u00e9 nohy, do ktor\u00fdch je vlo\u017een\u00e1 podstolina s piatimi z\u00e1suvkami. Na doske stola je vlo\u017een\u00e1 imit\u00e1cia ko\u017ee s ozdobnou potla\u010dou v rohoch. Dreven\u00e1 nadstavba m\u00e1 po stran\u00e1ch v\u00fdsuvn\u00e9 z\u00e1suvky, nad nimi odkladacie plochy a v strede op\u00e4\u0165 z\u00e1suvka. Ka\u017ed\u00e1 z\u00e1suvka m\u00e1 k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa dierku, k\u013e\u00fa\u010de sa v\u0161ak nezachovali. K stolu sa patriaca stoli\u010dka tie\u017e poch\u00e1dza z obdobia biedermeieru. Podobne ako st\u00f4l aj ona m\u00e1 esovit\u00e9 nohy. Operadlo je ukon\u010den\u00e9 \u0161tylizovanou rezbou s rokajov\u00fdm mot\u00edvom. Operadlo pravdepodobne nie je kompletn\u00e9. Sedacia \u010das\u0165 je \u010dal\u00fanen\u00e1, ale je pravdepodobn\u00e9, \u017ee po\u0165ah nie je p\u00f4vodn\u00fd. Na po\u0165ahu je bada\u0165 stopy po maliarskej farbe. Po\u010das re\u0161taur\u00e1torsk\u00e9ho z\u00e1sahu bol st\u00f4l najsk\u00f4r demontovan\u00fd, aby sa mohli uvo\u013enen\u00e9 \u010dasti o\u010disti\u0165 a postupne zlepi\u0165. Dyhy na stole boli o\u010disten\u00e9 a ch\u00fdbaj\u00face \u010dasti doplnen\u00e9 identickou orechovou dyhou. P\u00edsacia plocha bola o\u010disten\u00e1 od atramentu a \u010dierneho tu\u0161u. Do z\u00e1suviek boli dodan\u00e9 dobov\u00e9 k\u013e\u00fa\u010de, ktor\u00e9 sl\u00fa\u017eia z\u00e1rove\u0148 ako tiahlo. Po\u0161koden\u00e1 imit\u00e1cia ko\u017ee bola nahraden\u00e1 jemnou br\u00fasenou koz\u013eacou ko\u017eou v tmavohnedom odtieni. Aj stoli\u010dka bola najsk\u00f4r demontovan\u00e1. Kon\u0161truk\u010dn\u00e9 spoje nedr\u017eali, a preto ich bolo treba nanovo upevni\u0165. Doplnen\u00e1 bola dyha v operadlovej \u010dasti i po obvode cel\u00e9ho r\u00e1mu. Africk\u00e1 tr\u00e1va zo sed\u00e1ka bola chemicky vyprat\u00e1 a doplnen\u00e1. Sed\u00e1k sa op\u00e4tovne vytvaroval pre\u0161it\u00edm jednotliv\u00fdch vrstiev, preveden\u00edm pik\u00fdru a o\u010dal\u00fanen\u00edm novou po\u0165ahovou l\u00e1tkou. \u010cal\u00fanen\u00e1 \u010das\u0165 sed\u00e1ku bola v z\u00e1vere olemovan\u00e1 ozdobnou zlatou bortou.<\/p>\n

\"\" \"\" \"\"\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \"\" \"\"\u00a0\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Akviz\u00edcia kni\u017enice PM<\/u><\/strong><\/p>\n

V Pohronskom m\u00fazeu m\u00f4\u017eete okrem st\u00e1lych expoz\u00edci\u00ed a aktu\u00e1lnych v\u00fdstav nav\u0161t\u00edvi\u0165 aj odborn\u00fa kni\u017enicu, v ktorej sa nach\u00e1dza vy\u0161e 3900 titulov z r\u00f4znych vedn\u00fdch odborov. Najviac zast\u00fapen\u00e1 je hist\u00f3ria a region\u00e1lna literat\u00fara t\u00fdkaj\u00faca sa hlavne Novej Bane. Taktie\u017e u n\u00e1s n\u00e1jdete aj publik\u00e1cie z oblasti etnografie, umenia, pomocn\u00fdch vied historick\u00fdch, techniky, stavite\u013estva, pr\u00edrody a r\u00f4zne zborn\u00edky \u010di encyklop\u00e9die. Okrem po\u017ei\u010diavania kn\u00edh pod\u013ea potreby poskytujeme aj metodick\u00fa pomoc pri SO\u010c, \u0160VO\u010c, diplomov\u00fdch, bakal\u00e1rskych, semin\u00e1rnych a ro\u010dn\u00edkov\u00fdch pr\u00e1cach. Pre\u0161tudova\u0165 si u n\u00e1s m\u00f4\u017eete aj region\u00e1lnu tla\u010d, historick\u00e9 kni\u017en\u00e9 fondy, mapov\u00fd materi\u00e1l, rukopisy \u010di archiv\u00e1lie. V\u010faka projektu z Fondu na podporu umenia zah\u00e1jenom v roku 2020 sme mohli tento rok (2021) nak\u00fapi\u0165 nov\u00e9 publik\u00e1cie a osvie\u017ei\u0165 tak kni\u017eni\u010dn\u00fd fond. Pr\u00edspevok z verejn\u00fdch zdrojov bol vo v\u00fd\u0161ke 2000 eur a zak\u00fapen\u00fdch bolo 86 kn\u00edh z r\u00f4znych vedn\u00fdch odborov. Kni\u017enica je pre verejnos\u0165 otvoren\u00e1 ka\u017ed\u00fd pracovn\u00fd de\u0148 v \u010dase od 8:00 do 16:00 a \u010dlenom sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 ka\u017ed\u00fd z\u00e1ujemca a to bezplatne.<\/p>\n

\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text][\/vc_column_text][vc_column_text]Akviz\u00edcia Sandrik<\/u><\/strong><\/p>\n

S rados\u0165ou V\u00e1s chceme informova\u0165 o \u010fal\u0161om \u00faspe\u0161nom projekte n\u00e1\u0161ho m\u00fazea. Tentokr\u00e1t ide o projekt \u201ez trochu in\u00e9ho s\u00fadka\u201c.\u00a0 Boli sme \u00faspe\u0161n\u00ed pri pod\u00e1van\u00ed projektu na akviz\u00edciu m\u00faze\u00ed. Akviz\u00edcia znamen\u00e1 nadob\u00fadanie, z\u00edskavanie. A my sme z\u00edskali do fondu Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea kolekciu luxusn\u00e9ho stolov\u00e9ho n\u00e1\u010dinia, ktor\u00e9 vyr\u00e1bala svetozn\u00e1ma tov\u00e1re\u0148 Sandrik v Doln\u00fdch H\u00e1mroch, nesk\u00f4r v Hodru\u0161i-H\u00e1mroch. Na projekt s jednoduch\u00fdm ale v\u00fdsti\u017en\u00fdm n\u00e1zvom \u201eAkviz\u00edcia Sandrik\u201c n\u00e1m prispel Fond na podporu umenia. Spolu\u00fa\u010das\u0165 bola hraden\u00e1 z \u00fa\u010delovo ur\u010den\u00fdch prostriedkov n\u00e1\u0161ho zria\u010fovate\u013ea Banskobystrick\u00fd samospr\u00e1vny kraj. Tov\u00e1re\u0148 v Doln\u00fdch H\u00e1mroch bola zalo\u017een\u00e1 u\u017e v roku 1895. Zalo\u017eil ju rytier R\u00f3bert von Berks, ktor\u00fd sa vyjadril, \u017ee je to najv\u00e4\u010d\u0161ia tov\u00e1re\u0148 na spracovanie striebra v Eur\u00f3pe. Od roku 1900 za\u010dali pou\u017e\u00edva\u0165 striebren\u00fa alpaku. V tej dobe tov\u00e1re\u0148 viedol J\u00e1n Peterka. Svetozn\u00e1ma sa stala najm\u00e4 v\u00fdrobou pr\u00edborov. Po\u010das prvej svetovej vojny vyr\u00e1bala pre potreby arm\u00e1dy. V 30. rokoch za\u010dala vyr\u00e1ba\u0165 v\u00fdrobky z nehrdzavej\u00facej ocele ako napr. kotle, n\u00e1doby pre opera\u010dn\u00e9 s\u00e1ly,.., ale aj v\u00fdrobky zo striebra a alpaky \u010doho d\u00f4kazom s\u00fa \u201ena\u0161e\u201c predmety. Dokopy sme zak\u00fapili 36 kusov predmetov v \u0161t\u00fdle art deco. Ide o luxusn\u00fa \u010dajov\u00fa s\u00fapravu, faj\u010diarsku s\u00fapravu, kazetu na cigary, s\u00fapravu na lik\u00e9r na dizajnovom podnose, ornamentom zdoben\u00fa misu na komp\u00f3t naz\u00fdvan\u00fa aj kompoti\u00e9ra, ktor\u00e1 m\u00e1 vlo\u017eku z br\u00fasen\u00e9ho kri\u0161t\u00e1\u013eu, p\u00e1r strieborn\u00fdch svietnikov, v\u00e1zu na kvetiny a s\u00fapravu na v\u00edno pre 12 os\u00f4b.<\/p>\n

\"\"\u00a0 \"\"\u00a0 \"\" \"\"\u00a0 \"\"\u00a0 \"\"\u00a0 \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Z\u00e1chrana barokov\u00e9ho obrazu nezn\u00e1meho autora z\u00a0konca 17. a\u017e prvej polovice 18. storo\u010dia <\/u><\/strong><\/p>\n

\u010eal\u0161\u00edm \u00faspe\u0161n\u00fd projektom Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea je Re\u0161taurovanie barokovej olejoma\u013eby z 18. storo\u010dia od nezn\u00e1meho stredoeur\u00f3pskeho \u0161kolen\u00e9ho maliara.Do zbierok m\u00fazea bol predmet prijat\u00fd ako fragment olejoma\u013eby nezn\u00e1meho sv\u00e4tca v havarijnom stave. Re\u0161taurovanie sa podarilo v\u010faka dot\u00e1cie z Fondu na podporu umenia a dofinancovaniu tohto projektu zo strany n\u00e1\u0161ho zria\u010fovate\u013ea, ktor\u00fdm je Banskobystrick\u00fd samospr\u00e1vny kraj.Umelecko-historick\u00fd rozbor diela pre n\u00e1s vykonala pracovn\u00ed\u010dka Krajsk\u00e9ho pamiatkov\u00e9ho \u00faradu v Banskej Bystrici Mgr. Miloslava Boro\u0161ov\u00e1 \u2013Michalcov\u00e1, PhD. Realiz\u00e1ciu re\u0161taur\u00e1torsk\u00fdch pr\u00e1c sme s d\u00f4verou zverili \u0161ikovn\u00fdm ruk\u00e1m\u00a0 akad. mal. Zuzany Komendovej zo \u017darnovice, s ktorou n\u00e1s via\u017eu ve\u013emi dobr\u00e9 sk\u00fasenosti z viacer\u00fdch realizovan\u00fdch spolo\u010dn\u00fdch projektov.Na obraze najsk\u00f4r uskuto\u010dnila re\u0161taur\u00e1torsk\u00fd v\u00fdskum. Medzi jeho met\u00f3dami bol aj v\u00fdskum pomocou RTG sn\u00edmkov, ktor\u00e9\u00a0 vyhotovilo pracovisko Slovenskej n\u00e1rodnej gal\u00e9rie\u00a0 na\u00a0 Zvolenskom z\u00e1mku. T\u00e1to met\u00f3da priniesla prekvapenie v podobe n\u00e1jdenia viacer\u00fdch premalieb a dokonca aj n\u00e1pisu \u201e Petrus de Alcantara\u201c, \u010d\u00edm bola identifikovan\u00e1 toto\u017enos\u0165 vyobrazen\u00e9ho sv\u00e4tca. Obraz teda zachyt\u00e1va \u0161panielskeho k\u0148aza a mystika sv. Petra z Alcantary (1499 – 1562).Z\u00e1chrana pre tento obraz, ktor\u00fd u\u017e st\u00e1l na hranici fyzick\u00e9ho do\u017eitia pri\u0161la v hodine dvan\u00e1stej. Porovnajte si sn\u00edmky pred a po re\u0161taurovan\u00ed, s\u00fa pr\u00edkladom toho, \u010do dok\u00e1\u017ee trpezlivos\u0165 a \u0161ikovn\u00e9 ruky re\u0161taur\u00e1torky.<\/p>\n

\"\"\u00a0 \"\" \u00a0 \u00a0\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Re\u0161taurovanie z\u00e1stavy Jednoty Orla<\/u><\/strong><\/p>\n

Chceme informova\u0165 o \u00faspe\u0161nom projekte z\u00e1chrany kult\u00farneho dedi\u010dstva regi\u00f3nu. Na projekt \u201eRe\u0161taurovanie z\u00e1stavy jednoty Orla\u201c n\u00e1m prispel Fond na podporu umenia. Spolu\u00fa\u010das\u0165 bola hraden\u00e1 z \u00fa\u010delovo ur\u010den\u00fdch finan\u010dn\u00fdch prostriedkov od Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja. Kone\u010dn\u00fd v\u00fdsledok pr\u00e1ce re\u0161taur\u00e1toriek Mgr. art. Sylvii Birku\u0161ovej a akad. maliarky \u013duby Wehlend je skvel\u00fd a my sa te\u0161\u00edme, \u017ee sme zachr\u00e1nili \u010fal\u0161\u00ed kus na\u0161ej hist\u00f3rie.<\/p>\n

Z\u00e1stava Jednoty Orla z Hodru\u0161e-H\u00e1mrov bola prijat\u00e1 do zbierok v roku 2018 napriek zl\u00e9mu fyzick\u00e9mu stavu s t\u00fdm, \u017ee v bud\u00facnosti bude re\u0161taurovan\u00e1. Do PM ju doniesol uvedomel\u00fd amat\u00e9rsky historik Peter Fridrich, ktor\u00fd sa u\u017e od svojich 15 rokov star\u00e1 o klopa\u010dku v obci Hodru\u0161a-H\u00e1mre. Na\u0161iel ju poskladan\u00fa pod strechou r\u00edmsko-katol\u00edckeho farsk\u00e9ho Kostola sv\u00e4t\u00e9ho Mikul\u00e1\u0161a.<\/p>\n

Jednota Orla bola celo\u010deskoslovensk\u00e1 organiz\u00e1cia. V Banskej Hodru\u0161i (dnes s\u00fa\u010das\u0165 Hodru\u0161a-H\u00e1mre) vznikol spolok Orol v roku 1922 pod n\u00e1zvom Telocvi\u010dn\u00e1 jednota Orol. Katol\u00edcka ml\u00e1de\u017e z Orla sa venovala cvi\u010deniu a nacvi\u010dovala aj divadl\u00e1.\u00a0 Jednota Orla bola ale v\u00a0roku 1930 zru\u0161en\u00e1.<\/p>\n

Re\u0161taurovan\u00e1 z\u00e1stava Jednoty Orla je obojstrann\u00e1, vyroben\u00e1 zo vzorovej hodv\u00e1bnej damaskovej tkaniny b\u00e9\u017eovej farby, po stran\u00e1ch m\u00e1 tmavozelen\u00e9 textilno-kovov\u00e9 strapce. Je zo\u0161it\u00e1 z troch \u0161\u00edrok tkaniny a nie je kompletn\u00e1, ch\u00fdba pribli\u017ene 40 cm. Na oboch stran\u00e1ch z\u00e1stavy, \u010falej od \u017er\u010fovej strany s kovov\u00fdmi kr\u00fa\u017ekami na zavesenie, sa nach\u00e1dza olejoma\u013eba v kruhu ob\u0161itom text\u00edliou, v\u010faka ktorej je olejoma\u013eba pripevnen\u00e1 na brok\u00e1t. Na jednej strane je nama\u013eovan\u00fd symbol spolku \u2013 orol nes\u00faci kr\u00ed\u017e. Pod n\u00edm je trojvr\u0161ie. Na kr\u00ed\u017ei je orolsk\u00fd pozdrav \u201eZdar Boh!\u201c, schv\u00e1len\u00fd telocvi\u010dnou radou v roku 1914, ktor\u00fd je tie\u017e aj ban\u00edckym pozdravom. Obsahuje aj kruhopis, n\u00e1zov \u201eJednota Orla v Hodru\u0161i\u201c. Znak je oven\u010den\u00fd vavr\u00ednovo-dubov\u00fdmi ratoles\u0165ami previazan\u00fdmi stuhou nach\u00e1dzaj\u00facimi sa priamo na brok\u00e1te, t.j. mimo kruhu so znakom. Na druhej strane je nama\u013eovan\u00fd kres\u0165ansk\u00fd symbol pod\u00e1vaj\u00facich r\u00fak podobne oven\u010den\u00fd ratoles\u0165ami. Z\u00e1stava vznikla niekedy po roku 1922 po zalo\u017een\u00ed spolku<\/p>\n

\"\"\u00a0 \"\" \u00a0\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Doplnenie odbornej literat\u00fary<\/u><\/strong><\/p>\n

V Pohronskom m\u00fazeu v Novej Bani m\u00f4\u017eete okrem st\u00e1lych expoz\u00edci\u00ed a aktu\u00e1lnych v\u00fdstav nav\u0161t\u00edvi\u0165 aj odborn\u00fa kni\u017enicu, v ktorej sa nach\u00e1dza vy\u0161e 3800 titulov z r\u00f4znych vedn\u00fdch odborov. Najviac zast\u00fapen\u00e1 je hist\u00f3ria a region\u00e1lna literat\u00fara t\u00fdkaj\u00faca sa hlavne Novej Bane. V roku 2018 sa kni\u017enica obohatila o nov\u00e9 kni\u017eni\u010dn\u00e9 pr\u00edrastky v\u010faka verejnopr\u00e1vnej in\u0161tit\u00facii Fond na podporu umenia. Pr\u00edspevok z verejn\u00fdch zdrojov bol vo v\u00fd\u0161ke 1000 eur a zak\u00fapen\u00fdch bolo 54 kn\u00edh z r\u00f4znych vedn\u00fdch odborov. Kni\u017enica je pre verejnos\u0165 otvoren\u00e1 ka\u017ed\u00fd pracovn\u00fd de\u0148 v \u010dase od 8:00 do 16:00 a \u010dlenom sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 ka\u017ed\u00fd z\u00e1ujemca a to bezplatne.<\/p>\n

\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]2018 \u2013 Re\u0161taurovanie dvoch cenn\u00fdch z\u00e1kladn\u00fdch rukopisn\u00fdch dokumentov z\u00a0hist\u00f3rie slobodn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho a\u00a0bansk\u00e9ho mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a zo 17. a\u00a018. storo\u010dia<\/u><\/strong><\/p>\n

S rados\u0165ou V\u00e1s informujeme, \u017ee v\u010faka \u00faspe\u0161n\u00e9mu projektu sa podarilo zachr\u00e1ni\u0165 dva d\u00f4le\u017eit\u00e9 rukopisn\u00e9 dokumenty z na\u0161ej hist\u00f3rie. S finan\u010dnou pomocou Fondu na podporu umenia a Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja bol komplexne re\u0161taurovan\u00fd najstar\u0161\u00ed zachovan\u00fd prepis \u201eArtyk\u00fal\u201c (regule ban\u00edckej ml\u00e1de\u017ee) a \u201eJuramenbuch\u201c (kniha mestsk\u00fdch pr\u00e1vnych predpisov a vzorov\u00fdch pr\u00edsah me\u0161\u0165anov a funkcion\u00e1rov mesta).<\/p>\n

Rukopisn\u00e1 kniha \u201eArtykule -Reguly ban\u00edckej ml\u00e1de\u017ee“ predstavuje s\u00fabor 16 pravidiel, ktor\u00fdmi sa riadil priebeh tradi\u010dn\u00e9ho fa\u0161iangu novobanskej ban\u00edckej ml\u00e1de\u017ee \u2013 ban\u00edcky poriadok. Nap\u00edsan\u00e9 s\u00fa dvojjazy\u010dne, najprv v nemeckom jazyku a potom nasleduje ich slovensk\u00fd prepis. Okrem nich kniha obsahuje aj r\u00f4zne dobov\u00e9 z\u00e1pisy a tie\u017e men\u00e1 kromrichtrov a pomocn\u00fdch ban\u00edckych ml\u00e1dencov. Prv\u00fd hodnovern\u00fd z\u00e1pis je z roku 1789, posledn\u00fd a\u017e z roku 1954.<\/p>\n

Druh\u00fd z dokumentov, Kniha mestsk\u00e9ho pr\u00e1va, nariaden\u00ed, me\u0161tianskych a slu\u017eobn\u00fdch pr\u00edsah, naz\u00fdvan\u00e1 Juramenbuch obsahuje mestsk\u00e9 pr\u00e1vne predpisy. Bola nap\u00edsan\u00e1 v roku 1675, ale nariadenia vznikli sk\u00f4r. Najsamprv uv\u00e1dza \u0161tat\u00faty siedmych bansk\u00fdch miest z roku 1619, potom nasleduje prepis \u0161tiavnick\u00e9ho mestsk\u00e9ho pr\u00e1va z roku 1665 z \u010dias panovania Ferdinanda III. Kniha \u010falej obsahuje vzorov\u00e9 pr\u00edsahy volen\u00fdch funkcion\u00e1rov i zamestnancov mesta a tie\u017e vzory pr\u00edsah pou\u017e\u00edvan\u00fdch pri \u010fal\u0161\u00edch \u010dinnostiach a pr\u00edle\u017eitostiach, ktor\u00e9 s\u00fa zaznamenan\u00e9 s\u010dasti v nemeckom, s\u010dasti v latinskom jazyku. Pr\u00edsahy predstavite\u013eov obce Brehy s\u00fa p\u00edsan\u00e9 v slovenskom jazyku.<\/p>\n

Oba rukopisy boli zna\u010dne po\u0161koden\u00e9 mechanicky aj chemicky. Po schv\u00e1len\u00ed dot\u00e1cie z Fondu na podporu umenia a dofinancovan\u00ed projektu z \u00fa\u010delov\u00fdch prostriedkov od n\u00e1\u0161ho zria\u010fovate\u013ea – Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja tieto dve cenn\u00e9 pamiatky zre\u0161tauroval Mgr. Radovan Blaho, \u010dlen komory re\u0161taur\u00e1torov a tie\u017e vyhotovil ich k\u00f3pie, ktor\u00e9 m\u00f4\u017ee verejnos\u0165 vidie\u0165 v na\u0161ich expoz\u00edci\u00e1ch. Nako\u013eko by sa vz\u00e1cne re\u0161taurovan\u00e9 origin\u00e1ly mohli po\u0161kodi\u0165 svetlom, teplom, UV \u017eiaren\u00edm a pod. je ich vystavovanie mo\u017en\u00e9 len pri ojedinel\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach, aj to na kr\u00e1tky \u010das.<\/p>\n

\"\"\u00a0 \"\"\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Re\u0161taurovanie mestskej knihy z\u00a0polovice 18. storo\u010dia<\/u><\/strong><\/p>\n

V roku 2017 sme z\u00edskali finan\u010dn\u00e9 prostriedky z Fondu na podporu umenia na komplexn\u00e9 re\u0161taurovanie mestskej knihy z 18. storo\u010dia. Mestsk\u00e1 kniha bola s\u00fa\u010das\u0165ou fondu Mestsk\u00e9ho magistr\u00e1tu slobodn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho a bansk\u00e9ho mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a v b\u00fdvalom novobanskom mestskom arch\u00edve. V stave, v ktorom sa kniha p\u00f4vodne nach\u00e1dzala, nebolo mo\u017en\u00e9 \u0161tudova\u0165 v nej zap\u00edsan\u00fd obsah, preto\u017ee u\u017e len samotn\u00fdm prevracan\u00edm str\u00e1nok by doch\u00e1dzalo k jej \u010fal\u0161iemu po\u0161kodzovaniu. Na re\u0161taurovanie sa podujal Mgr. Radovan Blaho, ktor\u00fd je \u0161pecialistom na re\u0161taurovanie papiera, dokumentov a kni\u017en\u00fdch v\u00e4zieb. Kniha je p\u00edsan\u00e1 formou kronik\u00e1rskych ro\u010dn\u00fdch z\u00e1znamov \u00fah\u013eadn\u00fdm rukopisom na\u00a0 ru\u010dnom papieri. P\u00edsan\u00e1 bola \u017eelezo – dubienkov\u00fdm atramentom, viazan\u00e1 v jah\u0148acej ko\u017ei a obsahuje 656 str\u00e1n textu. Po\u010das re\u0161taurovania musela by\u0165 cel\u00e1 kni\u017en\u00e1 v\u00e4zba demontovan\u00e1, pamiatka dezinfikovan\u00e1, \u010disten\u00e1 a neutralizovan\u00e1. Bolo nutn\u00e9 doplni\u0165 tie\u017e ch\u00fdbaj\u00face \u010dasti tekutou papierovinou, cel\u00fd kni\u017en\u00fd blok op\u00e4tovne zo\u0161i\u0165, zhotovi\u0165 nov\u00e9 kni\u017en\u00e9 dosky a re\u0161taurova\u0165 aj ko\u017een\u00fd pokryv. Nako\u013eko je re\u0161taurovan\u00e1 pamiatka ve\u013emi vz\u00e1cna a mohla by sa po\u0161kodi\u0165 svetlom, teplom, UV \u017eiaren\u00edm a pod. je vystavovanie jej origin\u00e1lu mo\u017en\u00e9 len pri ojedinel\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach, aj to na kr\u00e1tky \u010das. V r\u00e1mci projektu bola vyhotoven\u00e1 presn\u00e1 k\u00f3pia, ktor\u00e1 je pr\u00edstupn\u00e1 b\u00e1date\u013eom v Pohronskom m\u00fazeu.<\/p>\n

\"\"\u00a0 \"\"\u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0 \u00a0\"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Re\u0161taurovanie kamenn\u00e9ho \u010dl\u00e1nku z\u00a018. storo\u010dia s\u00a0reli\u00e9fom, erbu mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a<\/u><\/strong><\/p>\n

Z\u00e1merom projektu, ktor\u00fd sme pod\u00e1vali do Fondu na podporu umenia, bola z\u00e1chrana a n\u00e1sledn\u00e1 prezent\u00e1cia kamenn\u00e9ho \u010dl\u00e1nku s reli\u00e9fom historick\u00e9ho erbov\u00e9ho mot\u00edvu slobodn\u00e9ho kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho a bansk\u00e9ho mesta Nov\u00e1 Ba\u0148a, od nezn\u00e1meho autora z 2. polovice 18. storo\u010dia. Pr\u00e1ce vykonal Mgr. art. Igor Hovori\u010d. Tento kamenn\u00fd \u010dl\u00e1nok sa v minulosti nach\u00e1dzal na vstupnom port\u00e1li na severnej strane radnice. Na kameni je vytesan\u00fd mot\u00edv p\u00f4vodn\u00e9ho erbu Novej Bane, pou\u017e\u00edvan\u00fd do roku 1976. Cie\u013eom re\u0161taura\u010dn\u00fdch pr\u00e1c bola v prvom rade z\u00e1chrana hmotnej podstaty diela, aby bolo zamedzen\u00e9 jej \u010fal\u0161ej de\u0161trukcii. Vynoven\u00fd kamenn\u00fd \u010dl\u00e1nok m\u00f4\u017eu n\u00e1v\u0161tevn\u00edci Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea vidie\u0165 pri vstupe. Re\u0161taurovanie podporil Fond na podporu umenia a\u00a0dofinancovan\u00e9 bolo z\u00a0\u00fa\u010delov\u00fdch finan\u010dn\u00fdch prostriedkov Banskobystrick\u00e9ho samospr\u00e1vneho kraja.<\/p>\n

\"\"\u00a0 \"\"\u00a0 \"\"[\/vc_column_text][vc_column_text]Doplnenie ch\u00fdbaj\u00facej odbornej literat\u00fary do kni\u017enice Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea<\/u><\/strong><\/p>\n

Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum v Novej Bani prakticky od svojho vzniku v roku 1952 buduje odborn\u00fa kni\u017enicu, ktorej \u010dlenom sa m\u00f4\u017ee sta\u0165 ka\u017ed\u00fd z\u00e1ujemca a to bezplatne.<\/p>\n

V kni\u017enom fonde obsahuj\u00facom pribli\u017ene 3000 kusov publik\u00e1ci\u00ed sa nach\u00e1dzaj\u00fa knihy z oblasti archeol\u00f3gie, hist\u00f3rie, etnografie, r\u00f4znych in\u00fdch vedeck\u00fdch oblast\u00ed. \u0160tudova\u0165 u n\u00e1s, v budove Pohronsk\u00e9ho m\u00fazea, m\u00f4\u017eete historick\u00e9 mapy, tla\u010de \u010di in\u00e9 \u0161tudijn\u00e9 materi\u00e1ly\u00a0 t\u00e9mou zasahuj\u00facu mesto a regi\u00f3n.<\/p>\n

V tomto roku (2016) sme sa rozhodli doplni\u0165 kni\u017eni\u010dn\u00fd fond „v\u00e4\u010d\u0161ou kopou“ kn\u00edh a roz\u0161\u00edri\u0165 tak informa\u010dn\u00fa hodnotu kni\u017enice o nov\u0161iu literat\u00faru. Podarilo sa n\u00e1m to v\u010faka podpore verejnopr\u00e1vnej in\u0161tit\u00facie Fond na podporu umenia, ktor\u00e1 n\u00e1m z verejn\u00fdch zdrojov prispela sumou 1000 euro na n\u00e1kup odbornej literat\u00fary z viacer\u00fdch vedn\u00fdch oblast\u00ed. Bolo zak\u00fapen\u00fdch 76 kusov kn\u00edh.<\/p>\n

\"\"[\/vc_column_text][\/vc_column][vc_column][\/vc_column][\/vc_row][vc_row][vc_column css_animation=“fadeInUp“][vc_row_inner][vc_column_inner width=“1\/3″][\/vc_column_inner][vc_column_inner width=“2\/3″][\/vc_column_inner][\/vc_row_inner][\/vc_column][\/vc_row]<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

[vc_row][vc_column][vc_column_text] AKTUALITY [\/vc_column_text][vc_column_text]Sila svetla pod\u010diarkuj\u00faca umenia V\u00a0roku 2025 sa Pohronsk\u00e9 m\u00fazeum zapojilo do mimoriadnej v\u00fdzvy Fondu na podporu umenia. Z\u00e1merom ve\u013ekolep\u00e9ho projektu Sila svetla pod\u010diarkuj\u00faca umenie bolo s pou\u017eit\u00edm spr\u00e1vnych a profesion\u00e1lnych svetiel spolu s\u00a0ich vhodn\u00fdm umiestnen\u00edm kvalitne prezentova\u0165 na\u0161e zre\u0161taurovan\u00e9 zbierkov\u00e9 predmety: barokov\u00e9 sochy z\u00a018. storo\u010dia a\u00a0skvost neskorej gotiky Madonu s\u00a0Je\u017ei\u0161kom z\u00a015. storo\u010dia. Na […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/653"}],"collection":[{"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=653"}],"version-history":[{"count":6,"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/653\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":3018,"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/653\/revisions\/3018"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/pohronskemuzeum.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=653"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}