Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2019 | Archív výstav

2019 / 2018 / 2017 / 2016 / 2015 / 2009-2014

 

Inspiration in us„Inspiration in us“

Výstava autorských diel Mgr. Michaely Forgáčovej a Mgr. Jany Búriovej
4.10. 2019 – 29.11.2019
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Výstavu „Inspiration in us“ pre Vás pripravili Mgr. Michaela Forgáčová a Mgr. Jana Búriová. Obe autorky sú povolaním učiteľky. Michaela Forgáčová vyštudovala výtvarný smer na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Michaela sa vo svojich diela venuje rôznym technikám. Jej tvorba nie je zameraná výlučne na tvorbu jednou technikou, a tak rada skúša nové a netypické techniky. Jej diela sú tvorené napríklad technikami, ako enkaustika, olejomaľba, tempera akvarel, suchý pastel, ale aj omietkou, penou, olejom a inými médiami. Jana Búriová sa venuje maľbe a kresbe vo svojom voľnom čase. Maľba sa tak stala jej zaujímavým koníčkom. Vo svojich dielach sa zameriava na zobrazenie prírodných motívov, ktoré sú prítomné všade okolo nás.
Celá výstava je zameraná hlavne na diela s tematikou prírody. V dielach je cítiť inšpiráciu prírodou. Z diel je cítiť prepojenie s prírodou a odrážajú ich vnímanie sveta, k zemi a všetkým krásam, ktoré nám poskytuje. Výstava „Inspiration in us“ prvou autorskou výstavou oboch autoriek na pôde Pohronského múzea. Obe autorky pevne veria, že sa Vám ich obrazy budú páčiť. Dúfajú, že prostredníctvom výstavy Vám prinesú pútavý svet farieb v novom svetle a inšpirujú Vás možno v tvorení Vašich vlastných diel. Zároveň Vám obe autorky prajú príjemný umelecký zážitok.

Inspiration in us Inspiration in us Inspiration in us Inspiration in us Inspiration in us Inspiration in us Inspiration in us

 

Čo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskejČo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej

1.7. – 18.10.2019
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Slovensko je neobmedzenou studnicou folklórneho bohatstva a umeleckého cítenia. Jednou z najvýraznejších súčastí ľudovej kultúry u nás je kroj. Ľudový kroj možno označiť ako tradičný odev príslušníkov národov, etnických skupín či regionálnych, alebo lokálnych spoločenstiev. V našich zemepisných šírkach ide najmä o odev vidieckeho obyvateľstva, ktoré bolo späté s poľnohospodárskym spôsobom života. Jeho neskoršia podoba sa začala rodiť pred viac ako dvesto rokmi, keď sa z pôvodne jednoduchého a jednotného odevu začali v jednotlivých regiónoch oddeľovať osobitné formy oblečenia. Všedný pracovný odev bol obohatený o nové súčasti a pestré ozdoby, predovšetkým výšivky. Postupne tak vznikali slávnostné, sviatočné či príležitostné kroje, ktoré vyjadrovali nielen príslušnosť človeka k určitému kraju či obci, ale aj jeho spoločenské postavenie.
Dôležitú úlohu v uchovávaní a výskume ľudového odevu zohralo i neskoršie zakladanie múzeí, ktoré svojimi bádateľskými a zberateľskými aktivitami vo veľkej miere prispeli k zachovaniu ľudového odevu. O ľudovú kultúru a špeciálne o ľudový odev je v súčasnosti taký záujem, akému sa doposiaľ tieto prvky kultúrneho dedičstva netešili. Preto aj naša výstava „Čo to za veselie – svadobné kroje z národopisnej Šatnice Matice slovenskej“ priblíži ľuďom krásu dedičstva našich predkov. Vyniknú tu najkrajšie svadobné kroje zo Šatnice Matice slovenskej, ktorá vlastní 1658 krojov pre ženy, mužov i deti. Požičovňa kostýmov a krojov MS je garantom zachovania, obnovy a udržiavania originality tradičného ľudového odevu, tradičných kalendárových obyčají. Zbierkami krojov, kostýmov, doplnkov a rekvizít podporuje ochotnícke, poloprofesionálne a profesionálne súbory pri prezentácií kultúrneho dedičstva a spomienkach na významné osobnosti a udalosti národnej a literárnej histórie Slovenska. Výstava bude pozostávať z fotografií svadobných ľudových odevov s prezentáciou svadobných odevov z rôznych oblastí Slovenska. Cieľom výstavy je ukázať návštevníkom tradičné slovenské odevy také, aké sú – krásne, originálne a jedinečné. Vystavené budú svadobné kroje z Turca, Bzovíka, Podkoníc, Šariša, Terchovej, Važca, Veľkého Lipníka, Viničného, Ždiaru a Detvy. 

Čo to za veselie Čo to za veselie Čo to za veselie Čo to za veselie Čo to za veselie Čo to za veselie Čo to za veselie Čo to za veselie Čo to za veselie Čo to za veselie

 

Svet fariebSvet farieb

4.7. 2019 – 30.9.2019
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Maliarka Ing. Jolana Palajová sa narodila v Novej Bani, žije a tvorí v Žiari nad Hronom. Výtvarnej činnosti a vystavovaniu sa intenzívne venuje od roku 1998. V jej tvorbe sa odrážajú jej vlastné filozofické názory, životné postoje, vnemy a skryté priania. Je maliarkou zátiší, panoramatických prírodných scenérií, dedinských zakutí, či mestských motívov. Jej bohatá, žiarivá farebná paleta nám ponúka možnosť vstúpiť do jej sveta, kde sa v každom z uvedených žánrových námetov objavujeme jej úprimný vzťah k rodnej zemi, k jej krásam a k úcte "miznúceho sveta" našich dedov. Krajinárske motívy maľované dynamickým rukopisom sú príklonom k expresívnemu podaniu. V nich autorka kladie dôraz nielen na obsah a formu, ale dôležitým prvkom na umocnenie príbehu je farba, citlivo vkomponovaná, vyjadrujúca atmosféru zobrazovanej krajiny. Zameriava sa na olejomaľbu.
Absolvovala už niekoľko plenérov pod vedením rôznych akademických maliarov. Vystavuje na autorských a kolektívnych výstavách na Slovensku, Čechách, Srbsku, Ukrajine a Nemecku. Každoročne sa zúčastňuje mnohých súťaží amatérskych výtvarníkov, kde dosahuje veľmi dobré umiestnenia, takisto je účastná i maliarskych sympózií na slovenskej a medzinárodnej úrovni doma i v zahraničí. Bola aktívnou členkou umeleckej skupiny Detvianska umelecká kolónia.
Výstava „Svet farieb“ je druhou autorskou výstavou Ing. Jolany Palajovej na pôde Pohronského múzea. Prvá výstava bola v roku 2007 uvedená pod názvom „Moje obrazy hovoria za mňa“.
Autorka výstavy dúfa, že svojimi obrazmi poteší a spríjemní horúce letné dni nielen Novobančanom, ale i návštevníkom z rôznych kútov Slovenska.

Svet farieb Svet farieb Svet farieb Svet farieb Svet farieb Svet farieb Svet farieb Svet farieb

 

Dodekova Nová BaňaDodekova Nová Baňa

31.5. – 28.6.2019
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Priezvisko Dodek je pre mnohých obyvateľov Novej Bane, ako i pre históriu samotného mesta, neodmysliteľne spojné najmä s osobou Karola Dodeka – novobanského kováča, ale predovšetkým významného maliara a zanieteného národovca, ktorý svoj život zasvätil spolupráci s mnohými dôležitými osobnosťami slovenskej, a najmä národnej histórie. Už menej je však v povedomí Novobančanov vryté meno Eugen Dodek, ktorý bol inšpiráciou pre vytvorenie literárno-výtvarnej súťaže detskej tvorby Dodekova Nová Baňa. Eugenovou najväčšou vášňou však bolo maľovanie, pričom využíval rôzne námety. Venoval sa predovšetkým zobrazovaniu novobanskej prírody, architektúry, ale tiež štúdiám zvierat, kresleniu aktov, či maľbe portrétov. Z jeho obrazov cítiť silnú náklonnosť k svojmu rodisku, k ľuďom a k dobe, v ktorej žil, a ktorú vnášal aj do svojich diel. Maľoval tak, ako veci videl a cítil. Z námetov jeho prác cítiť silnú lásku ku klasickej ľudovej architektúre, k jednoduchému životu, a najmä k obyčajným ľuďom. Tieto maľby sú zároveň pre svoju vysokú dokumentačnú hodnotu významným dokladom o živote v Novej Bani v prvej polovici 20. storočia. Popri zobrazovaní tradičnej architektúry a pôvabných zákutí Novej Bane, venoval veľkú časť svojich diel aj maľovaniu aktov mužov a žien. Ako člen Spoločnosti slovenských umelcov vystavoval svoje obrazy aj na mnohých výstavách doma i v zahraničí (napríklad v Bratislave, Prahe, Pardubiciach, v Brne, či v Krakove).Tento rok Centrum voľného času a Pohronské múzeum v Novej Bani organizujú 10. ročník Dodekovej Novej Bane. Výstava rekapituluje všetky ročníky súťaže s pestrými témami. Podklady na témy navrhuje odborná pracovníčka Pohronského múzea. Súťaž je určená pre materské a základné školy v oblasti, čím podporuje povedomie o regionálnej histórii.

Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa Dodekova Nová Baňa

 

„Fľaše trpezlivosti“

Fľaše trpezlivosti17.5. 2019 – 28.6.2019
Mestské múzeum Zlaté Moravce, repríza výstavy Pohronského múzea v Novej Bani
Trpezlivosť je jedna zo žiaducich cností, ktorej výrazom je aj výroba fliaš trpezlivosti. Ich jedinečnosť a tajuplnosť spočívajúca v technickej náročnosti vkladania rôznych modelov do fľaše, fascinuje ľudstvo po stáročia. Na našom území sa ich výroba datuje do druhej tretiny 18. storočia. Medzi najvýznamnejšie patria modely baní, lodí, sakrálna tematika, ale vyskytujú sa aj iné motívy. Charakteristickým znakom je kompozícia ohraničená stenami sklenených fliaš, ktorú autor vytvára v jej vnútre cez hrdlo podľa vopred vymysleného plánu. Mestské múzeum v Zlatých Moravciach ponúka vo svojich priestoroch jedinečný a nezabudnuteľný pohľad na časť histórie z banského prostredia, remesiel, vinárstva, sakrálnej tematiky a pod. vloženej do sklenených fliaš. Ručne vyrobené figúrky z dreva doplnené mineralogickým materiálom zobrazujúce výjavy zo života a práce baníkov od autorov Silvie Habánikovej, Pavla Konečného a Kataríny Ledényiovej predstaví výstava Fľaše trpezlivosti, ktorá bude otvorená od 17.mája – 28. júna 2019. 

 

 

Zlatá éra motocyklistikyZlatá éra motocyklistiky – historické motocykle zo zbierok Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici

26.4. 2019 – 23.6.2019
autor a odborný garant výstavy: Mgr. Anna Šujanská
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Výstava „Zlatá éra motocyklistiky – historické motocykle zo zbierok Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici“ prezentuje užší výber jednostopových motorových vozidiel (JMV) vyrábaných v Považských strojárňach v Považskej Bystrici v rokoch 1947-2005.
Považské strojárne boli podnik vysokej technickej úrovne, ktorý bol schopný v dobrej kvalite vyrábať rozmanité výrobky od ihly po letecký prúdový motor. Technickú invenciu pracovníkov Považských strojární vieme dostatočne uznať až dnes. Stratégia plánovania podniku v povojnových rokoch bola v znamení hľadania nového výrobného programu. Popri zabehnutých prevádzkach zlievarne, valcovne, lisovne a drôtovne sa vyrábali aj rôzne nestrojárenské výrobky. Prvým skutočne strojárskym výrobkom sa stal motocykel MANET vyrábaný od roku 1947.
Z kompletnej zbierky 57 kusov cestných a terénnych motocyklov, výstavu tvorí 13 kusov JMV (TATRAN, MANET M90, JAWA 50 typ 20, 550, 555, JAWA 50 typ 23 Mustang, Babetta 207, či moped Korádo) predstavujúcich tzv. zlatú éru motocyklistiky nielen na Považí. Motocyklová obec, ale aj široká verejnosť si môže časť motocyklovej zbierky, vrátane dvoch súťažných terénnych motocyklov zn. ČZ 125 ccm3 Motocross a Enduro pozrieť v kaštieli v Bohuniciach (pri Pruskom). Súťažné TATRANY s kubatúrami 50 ccm3, 75 ccm3, 100 ccm3 a 125 ccm3, ako aj ďalšie cestné motocykle (Manet M 90 v zelenom a červenom prevedení, Skúter Manet UR 50, Tatran 125ccm3 Skúter, Babetta typ 226, 207, 210/192, 210/400, Babetta M 228, Jawa 50 Mustang Golden Sport, motocykle Lambada, Stella, Puch a ďalšie), vrátane prototypov (elektromoped Elstar, Babetta Sting, Babetta Hooper, VM 50 – prototyp Mistral, moped Chooper, Babetta s motorom Manet (r.1997), Babetta s kotúčovou brzdou (r.1998), detský plochodrážny motocykel, Delta3) sa nachádzajú v sídle Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici. Vzhľadom na chýbajúce expozičné priestory múzea sú tieto vystavované priebežne na rôznych externých príležitostných výstavách. (MRV Vsetín 2016, Tekovské múzeum Levice 2017, Motocykel Boat Schow 2017 a 2019 Incheba v Bratislave a i.). Okrem JMV výstavu dopĺňajú trofeje továrenských jazdcov Jána Hrehora a Jána Kociana z Považskej Bystrice, športový odev súťažných jazdcov, plakety, medaile, tiež i tablo s poštovými známkami z inaugurácie známok z r. 2014, katalógy z rôznych športových súťaží a iné zaujímavé predmety z motocyklistiky.

Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky Zlatá éra motocyklistiky

 

Farebné cesty tvorivosti„Farebné cesty tvorivosti“

Výstava prác žiakov umeleckého odboru ZUŠ Nová Baňa
27.2. 2019 – 26.5.2019
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Základná umelecká škola v Novej Bani už tradične organizuje výstavu žiackych prác výtvarného odboru. Prvý ročník v školskom roku 2014/2015 bol zameraný na fotografiu. V ďalšom školskom roku to bola grafika, nasledovala maľba na plátno a minulý rok to bolo z každého rožku trošku.Aj tento rok sú práce žiakov realizované v rôznych technikách, ako sú kresba, grafika (linoryt, tlač z kartónu), maľba (akrylom, temperou, olejovým pastelom,...), fotografia, keramika a kombinovaná technika (kolorovaná kresba, ...).Témy si žiaci vyberali sami alebo boli zadané pedagógom. Väčšinou sú to fantazijné témy, zátišia, portréty, krajiny, reprodukcie, či práce inšpirované konkrétnymi umeleckými dielami. Výtvarné práce žiakov sú výsledkom tvorivého procesu, sú prostriedkom vyjadrenia ich myšlienok, sú odrazom subjektívneho pohľadu na svet, ktorý ich obklopuje, ale i odrazom ich vnútorného sveta. Sú plné farieb, fantázie, radosti z hry a z objavovania. Nechajme, nech nás povedú svojimi „Farebnými cestami tvorivosti“.Hlavnou myšlienkou a cieľom výstavy je, aby mal každý žiak možnosť vystaviť svoje dielo v priestoroch Pohronského múzea a tiež prezentovať výtvarnú činnosť žiakov Základnej umeleckej školy širokej verejnosti prostredníctvom ich prác. Dúfam, že tradíciu výstavy žiakov v Pohronskom múzeu v Novej Bani sa nám podarí zachovať a takto o rok sa tu stretneme znova. Na tohtoročnej výstave sa predstaví 109 žiakov výtvarného odboru od šesť do šestnásť rokov, ktorí tvorili pod vedením pani učiteľky Mgr. Ľubici Kormaňákovej, Mgr. Žanety Oklápekovej a Mgr. Michaly Lenčovej.

Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti Farebné cesty tvorivosti

 

Desatoro o gajdáchDesatoro o gajdách

14.2. 2019 – 15.4.2019
Pohronské múzeum, Nová Baňa

Výstava „Desatoro o gajdách“ predstavuje rôzne typy tohto ľudového nástroja a jeho súčasti zo zbierok SNM Hudobného múzea. Históriu, vznik či zloženie približuje vďaka textovým panelom a predmetom ľudovej výroby zdobených rôznymi vyobrazeniami gajdošov i gájd. Máloktorý iný hudobný nástroj sa môže pochváliť takou dĺžkou hudobnej tradície alebo rozsahom a významom spoločenskej funkcie. Gajdy sú jedinečné svojimi výraznými akustickými osobitosťami a zvláštnou farbou zvuku, ktorá je hráčmi vedome využívaná.
Tento nástroj jednoduchej i virtuóznej hry, ktorý rozozvučal ruky pastierov, žobrákov, no i cisárov a kráľov, možno považovať za integrálny prvok európskeho kultúrneho dedičstva. Hlas gájd povzbudzoval vojská v bitkách, ozýval sa pri slávnostných príležitostiach, obradoch panstva i prostého dedinského ľudu, v chrámoch, no i najpodradnejších krčmách. Ich možnou pravlasťou je oblasť Blízkeho východu. Cesta do Európy sa dochovala cez nálezy zo starého Grécka a cisárskeho Ríma. Prvý nález dvojitej jazýčkovej píšťaly, ktorá je melodickou časťou nástroja, z územia bývalej Panónie sa zachoval z 9. storočia. Na Slovensku sa udomácnil východoeurópsky typ gájd a jeho najrozšírenejšou podobou sú trojhlasné gajdy (gajdy s dvojitou melodickou píšťalou a jednoduchou burdónovou píšťalou).V roku 2015 bola gajdošská kultúra zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Popri fujare a Terchovskej muzike gajdy reprezentujú hudobnú časť slovenskej ľudovej kultúry, ktorá je svetovým kultúrnym pokladom.
Gajdošská kultúra je charakteristická aj pre región Pohronského Inovca. V druhej polovici 20. storočia klesla popularita tohto hudobného nástroja. Znovuzrodenie prinieslo vytvorenie nového podujatia v Malej Lehote. Už od roku 1987 nesie názov „Gajdošské fašiangy“. Ich cieľom bolo uchovať, zveľadiť a rozšíriť gajdošské umenie. Postupne záujem o toto podujatie rástol, v roku 1996 dokonca vznikol Cech slovenských gajdošov a na podujatí sa začali okrem slovenských gajdošov objavovať aj hostia zo zahraničia. V roku 2019 sa bude konať už 32. ročník podujatia. Organizácia podujatia sa rozšírila okrem Malej Lehoty aj do Veľkej Lehoty a Jedľových Kostolian. Okrem gajdošov – hudobníkov sa tu stretávajú aj výrobcovia ľudových hudobných nástrojov, folkloristi, ľudoví remeselníci a všetci milovníci tohto umenia.
Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým umelcom. Pre zložitosť a náročnosť hry sa gajdoši hodnotia ako najlepší ľudoví muzikanti. Toto majstrovstvo sa odovzdáva z generácie na generáciu pre potešenie seba a širokého okruhu poslucháčov.

Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách Desatoro o gajdách

 

Včelárstvo v Novej Bani„Včelárstvo v Novej Bani“

23.11.2018 – 15.2.2019
Pohronské múzeum v Novej Bani

Včelárstvo je neoddeliteľnou časťou národného hospodárstva. Jeho veľký význam spočíva najmä v opeľovaní poľnohospodárskych plodín, ovocných stromov, bobuľovín a lesných kultúr. Okrem opeľovacej činnosti včiel veľkým prínosom je produkcia medu, vosku, včelej materskej kašičky, peľu, propolisu. Tieto produkty majú veľký význam pre výživu ľudí, slúžia ako surovina pre výrobu liečiv, kozmetiky...
Tak, ako sa človek snažil uloviť zver alebo chytiť rybu, tak sa pokúšal ukoristiť včely a ich med. Primitívny včelár pozorovaním zistil, že včely sa počas pokročilej jari roja a hľadajú nový príbytok. Aby nové hniezdo ostalo nablízku, vysekal do vhodného vedľajšieho stromu brť (dutinu), ktorú vyrojené včely obsadzovali. Tento spôsob včelárenia, nazývaný ako brtníctvo, má svoje začiatky už v posledných storočiach pred našim letopočtom a vrchol dosiahol v stredoveku.
Podľa informácií získaných od známeho novobanského pamätníka Štefana Wolfa Slameníkovho v roku 1896 vtedajší richtár menom Póla vydal nariadenie, podľa ktorého gazda, ktorý vlastnil päť hektárov majetku, mohol byť vlastníkom strelnej zbrane – „flintičky“, avšak podmienka bola, že musel na gazdovstve chovať včely. Tu sú počiatky organizovaného včelárenia na novobansku. Okolo roku 1927 sa začína aj v Novej Bani propagovať nástavkový úľ s rozoberateľným včelím dielom, ktorý nahradil kláty a slamené koše, kde včelie dielo nebolo rozoberateľné. Moderné úle si vyžadovali modernejší spôsob včelárenia, na čo bolo treba potrebné vybavenie (medomet, parák na vytápanie vosku...), ktoré bolo drahé. Dňa 20.5. 1928 sa včelári Novej Bane a okolia (Brehy, Hronské Rudno a Veľká Lehota) združili do jedného spolku. Na prvom zasadnutí ich bolo 14. Spolok sa staral aj o osvetu a vzdelávanie, taktiež propagoval zužitkovanie medu v domácnosti.
V súčasnosti sú v Slovenskom zväze včelárov Základnej organizácii Nová Baňa združené: Nová Baňa, Rudno nad Hronom, Brehy, Tekovská Breznica, Orovnica, Hronský Beňadik, Veľká Lehota, Malá Lehota a má okolo 127 členov. Každoročné analýzy medov z novobanského regiónu potvrdzujú jeho vysokú kvalitu a neprítomnosť cudzorodých látok, čím sa zaraďujú medzi kvalitné a ekologicky čisté produkty.
Výstava návštevníkovi ukáže rôzne typy úľov, lisy na vosk, medomet na stáčanie medu, ochranné oblečenie včelára a jeho nástroje. Činnosť včelárskeho spolku dokumentujú dobové aj súčasné fotografie.
Až v novom tisícročí sa úpadok včelárstva pomaly zastavuje a po vstupe Slovenska do Európskej únie vytvorením dotačných programov pre začínajúcich včelárov sa postupne začínajú včeláreniu venovať aj mladí ľudia, členská základňa sa pomaly omladzuje a včelstiev pribúda, hoci získať dotácie je veľmi zložité kvôli byrokracii.

Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani Včelárstvo v Novej Bani

 

Svet macíkov„Svet macíkov“

Výstava najväčšej súkromnej zbierky macíkov v strednej Európe od Anny Szóda z Maďarska
16.11.2018 – 1.2.2019
Pohronské múzeum v Novej Bani

Plyšový macko je jedna z najmilovanejších hračiek, ktorá si získala srdcia už niekoľkých generácií. Zaujímavosťou je, že táto kultová hračka sa zrodila takmer v rovnakom čase na dvoch rôznych miestach.
Postavička plyšového macka bola pomenovaná na počesť amerického prezidenta Theodora Roosevelta po tom, ako odmietol zabiť medveďa počas poľovačky v roku 1902. Jeho sprievodcovia uviazali medveďa okolo stromu a zavolali prezidenta, aby ho zastrelil. Prezident však túto ponuku odmietol, pretože by bolo nešportové zabiť bezbranné zviera takýmto spôsobom. Táto historka inšpirovala vtedajšie médiá a príbeh spracovali formou karikatúry. Obrázok zas inšpiroval brooklynského maloobchodníka Morrisa Michtoma a jeho manželku Rose k výrobe macíka, ktorého nazvali Teddy's bear (Teddyho medvedík). Morris Michtom v roku 1903 získal oficiálne povolenie používať prezidentove meno.
Nezávisle na druhej strane Atlantiku vyrobila v tom istom čase krajčírka Margaret Steiffová vo svojej firme na výrobu hračiek v nemeckom Giengene plyšového medvedíka. Autorom návrhu bol jej synovec Richard, ktorý urobil náčrty medvedíka počas návštevy v zoo. Po prvýkrát ho prezentovali na veľtrhu v Lipsku a hneď získali objednávku na 3 tisíc kusov. Popularita tejto hračky okamžite nabrala bleskový vzostup.
Výstava „Svet macíkov“ je zo súkromnej zbierky Anny Szóda z obce Tokod v Maďarsku. Majiteľka zbierky pracovala ako učiteľka v materskej škole a každodenne bola v kontakte s hračkami. Na dôchodku hry pokračovali s vnukmi a pani Anna začala pracovať v charite. Do daru dostávala aj množstvo plyšových hračiek, predovšetkým macíkov. Začala si ich odkladať až nakoniec mala obdivuhodnú zbierku, o ktorú sa chcela podeliť s ostatnými. Jej myšlienkou je „Aby plyšoví mackovia vyvolávali v ľuďoch spomienky z detstva a spájali rodiny“. Aj dnes je presvedčená, že hlavnou činnosťou detí je hra a vďaka výtvarným hrám sa vyvíja ich osobnosť. Medvedíkov začala zbierať v roku 2001 a dnes má vo svojej zbierke viac ako 2000 rôznych medvedíkov. Na výstavách ich vždy ukáže toľko, koľko dovoľuje priestor. Návštevníci môžu vidieť momenty zo života medvedíkov, na ktorých je vystihnutá hravá nálada malých detí, kreativita a rôzne situácie z každodenného života. Objaví sa napríklad Macko Pú, medvedia nemocnica, mliečny bar, ľadové medvede, svadba... Doplnky tohto podmanivého sveta vytvára Anna v spolupráci so svojím manželom.

Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov Svet macíkov