Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2022 | Archív výstav
2022 / 2021 / 2020 / 2019 / 2018 / 2017 / 2016 / 2015 / 2009-2014
"MERKUR"
8.10. 2021 – 20.3.2022
Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho
kraja Vás srdečne pozýva na výstavu známej českej stavebnice Merkur. Kovová
stavebnica so 100 ročnou históriu je českým fenoménom známym nielen u nás,
ale na celom svete. Jej nadčasovosť podčiarkuje fakt, že sa na trhu s
hračkami aj dnes teší veľkej popularite. Základ stavebnice tvoria farebné
kovové pliešky rôznych rozmerov s dierami. Do nich zapadajú skrutky a
matice, pomocou ktorých sa z Merkuru dá postaviť naozaj čokoľvek.
Všetko sa začalo v roku 1920, kedy továrnik Jaroslav Vancl založil firmu
Inventor, ktorá vyrábala rovnomennú detskú stavebnicu. Boli to pliešky,
ktoré sa dali spájať jednoduchým systémom háčikov. Táto sa stala predchodcom
legendárnej stavebnice. V roku 1925 začali vyrábať Merkur, ako ho poznáme
dnes. Jednotlivé dieliky boli farbené autolakom, čo bola tiež novinka, keďže
jej predchodca Inventor farbený nebol. Zaujímavé je, že rozmery súčiastok
zostali dodnes zachované, stavebnica je kompatibilná, takže pri montovaní
nie je problém Merkur z roku 1925 doplniť s dnešnými dielikmi. Menili sa iba
obrázky na kartónovej škatuli a, samozrejme, pribúdali nové typy dielikov,
súčiastok a nové varianty stavebnice. Súčasný výrobca MERKUR TOYS s.r.o.
stále vyrába edukačné pomôcky cielené na mechatroniku a motoriku. Na
vysokých školách sa stavebnica využíva pri vyučovaní statiky, dynamiky a
kinematiky.
Vystavené exponáty na našej výstave pochádzajú zo súkromnej zbierky Jiřího
Mládka, zberateľa a historika kovových stavebníc z Českej republiky. Svojmu
koníčku – detskej stavebnici sa venuje od roku 1975. Jeho jedinečná zbierka
je najväčšia svojho druhu vo svete a okrem legendárnej stavebnice
dokumentuje aj históriu výroby kovových stavebníc na území Čiech. Autor
výstavy bol tiež iniciátorom založenia Múzea Merkuru v Polici nad Metují,
kde je z tejto stavebnice zložený model Oceľového mesta vytvorený podľa
predstáv Julesa Verna. Medzi exponátmi vystavenými v našom Pohronskom múzeu
nájdete množstvo dopravných strojov a zariadení, mostové žeriavy, fiktívnu
vzducholoď z verneoviek, rôznorodé automobily, funkčný kolotoč, stanicu s
pohyblivými vláčikmi, „čočkostroj" a mnohé ďalšie.
Stavebnica Merkur má aj v dnešnej dobe, keď majú deti k dispozícii plastové
stavebnice, stále svojich skalných priaznivcov. Ľudia sa totiž z praktických
i nostalgických dôvodov začínajú vracať ku klasickým hračkám.
Príďte si k nám pozrieť pestré verzie tejto stavebnice s úctyhodne dlhou
tradíciou. Zaspomínajte si na detstvo alebo zoznámte mladšiu generáciu s
fenoménom Merkur.
Promo video k výstave: https://www.facebook.com/novabanamuzeum/videos/604024120801559
"Prales
Drastvica"
Výstava fotografií Jozefa Pajerského
06.12. 2021 – 28.2.2022
Pri pohľade na fotografie slovenského pralesa môžeme nadviazať na myšlienky
a dielo jedného z najznámejších amerických fotografov, ktorý sa začiatkom
20. rokov minulého storočia zaslúžil o rozšírenie systému národných parkov v
USA. Ansel Adams bol celoživotným obhajcom ochrany životného prostredia – a
jeho fotografická prax s tým bola hlboko spojená. V kontraste s ním môžeme
spomenúť Martina Martinčeka, Adamsovho rovesníka, milovníka slovenského
vidieka. Obrazy nachádzal v zdanlivo obyčajných každodennostiach, či už to
boli letokruhy na zrezaných kmeňoch stromov, alebo tečúca dravá rieka či
tichý potôčik a odrazy slnka v ňom.
Podobne môžeme vnímať aj Jozefa Pajerského. Zdokumentoval územie pralesa
Drastvica, nachádzajúceho sa v Štiavnických vrchoch medzi obcami Voznica a
Rudno nad Hronom. Je vzácne, že práve v oblasti, ktorá bola v minulosti
charakterizovaná intenzívnou ťažbou dreva v súvislosti s baníckou činnosťou,
sa zachovalo miesto s minimálnym zásahom človeka, miesto, ktoré sa hrdo
nazýva pralesom. Od 1. decembra 2021 je táto lokalita súčasťou prírodnej
rezervácie Pralesy Slovenska v 5. stupni ochrany.
Fotograf Pajerský je vnímavým a angažovaným autorom, ktorý svoje okolie
dokumentuje v podstate od momentu, kedy sa mu dostal do rúk otcov analógový
fotoaparát. Odvtedy ich vystriedal mnoho – analógových, digitálnych
fotoaparátov či vlastnoručne vyrobených „dierkových komôr“. Dlhodobo
fotografuje Voznicu, miesto, kde sa narodil, vyrastal a kde sa neustále
vracia. Svoj vzťah k analógovej fotografii demonštruje aj aktuálnym
projektom. Prezentovaný výber je výsledkom premysleného konceptu, ktorý
nespočíval v bezhlavom stláčaní spúšte, práve naopak. Počas pandémie, kedy
sme poväčšine neprekračovali hranice svojho okresu, sa vybral do lesov v
okolí Drastvice. Často sa tam vracal a objavoval dovtedy nevidené a
nepoznané. Projekt „Prales Drastvica“ je ďalšou vrstvou potvrdzujúcou jeho
záujem o domov. Sprostredkúva nám to, čo je možno pre mnohých z nás len
tušené. Cez fotografie nám umožňuje vstúpiť do neporušeného pralesa, zahaliť
sa do hmly, načúvať tichu. Nehostinným terénom nás privádza na vrchol; taký
vzdialený, a pritom taký blízky. Nie je to zmyslom nášho bytia, pokračovať,
aj keď nevládzeme?
A práve to bolo intenciou autora: informovať a ukázať, čo vzácne sa nachádza
v našom okolí. Fotografia má veľkú moc. Už od svojich počiatkov je
fascinujúca jej schopnosť zmraziť okamih, je svedkom doby, znázorňuje niečo,
čo sa stalo v daný moment na danom mieste a už sa to nikdy nezopakuje. Po
tom, ako sa udalosť skončí, bude ale snímka existovať ďalej – prepožičiava
jej tak určitú nesmrteľnosť a dôležitosť. Fotografovať znamená privlastňovať
si fotografované, ide o zasadenie seba samého do určitého vzťahu k svetu.
Autor teda fotografiami svet vždy hodnotí – môže ho oslavovať, estetizovať
či kritizovať.
Pajerský však nekritizuje. Nesnaží sa okolo pralesa vytvoriť akýsi
nepriestrelný múr, ktorý nemožno prekročiť. Človek je predsa súčasťou
prírody od svojho vzniku, svojím vývinom ju však extrémne zmenil a
ovplyvnil. Ak ale dnes chápe a rešpektuje, čo vzácne a dlhoveké bez jeho
pričinenia vzniklo a vydržalo stáročia, tak vtedy človek patrí aj do
pralesa. Jozefova Drastvica je akýmsi prenikom medzi adamsovskou snahou o
ochranu životného prostredia a martinčekovským princípom oslavy prírody.
Prináša nám vzácne obrazy, ktoré by sme – pokračujúc v Martinčekovom
názvosloví – mohli nazvať Chvála pralesa.
Na samotný vrchol Drastvice momentálne nevedie žiadny značený turistický
chodník. Verím však, že fotografie Jozefa Pajerského sú cestou k jeho
nájdeniu.
Eva Jonisová
