Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2022 | Archív výstav

2022 / 2021 / 2020 / 2019 / 2018 / 2017 / 2016 / 2015 / 2009-2014

 

MERKUR"MERKUR"

8.10. 2021 – 20.3.2022

 

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu známej českej stavebnice Merkur. Kovová stavebnica so 100 ročnou históriu je českým fenoménom známym nielen u nás, ale na celom svete. Jej nadčasovosť podčiarkuje fakt, že sa na trhu s hračkami aj dnes teší veľkej popularite. Základ stavebnice tvoria farebné kovové pliešky rôznych rozmerov s dierami. Do nich zapadajú skrutky a matice, pomocou ktorých sa z Merkuru dá postaviť naozaj čokoľvek.
Všetko sa začalo v roku 1920, kedy továrnik Jaroslav Vancl založil firmu Inventor, ktorá vyrábala rovnomennú detskú stavebnicu. Boli to pliešky, ktoré sa dali spájať jednoduchým systémom háčikov. Táto sa stala predchodcom legendárnej stavebnice. V roku 1925 začali vyrábať Merkur, ako ho poznáme dnes. Jednotlivé dieliky boli farbené autolakom, čo bola tiež novinka, keďže jej predchodca Inventor farbený nebol. Zaujímavé je, že rozmery súčiastok zostali dodnes zachované, stavebnica je kompatibilná, takže pri montovaní nie je problém Merkur z roku 1925 doplniť s dnešnými dielikmi. Menili sa iba obrázky na kartónovej škatuli a, samozrejme, pribúdali nové typy dielikov, súčiastok a nové varianty stavebnice. Súčasný výrobca MERKUR TOYS s.r.o. stále vyrába edukačné pomôcky cielené na mechatroniku a motoriku. Na vysokých školách sa stavebnica využíva pri vyučovaní statiky, dynamiky a kinematiky.
Vystavené exponáty na našej výstave pochádzajú zo súkromnej zbierky Jiřího Mládka, zberateľa a historika kovových stavebníc z Českej republiky. Svojmu koníčku – detskej stavebnici sa venuje od roku 1975. Jeho jedinečná zbierka je najväčšia svojho druhu vo svete a okrem legendárnej stavebnice dokumentuje aj históriu výroby kovových stavebníc na území Čiech. Autor výstavy bol tiež iniciátorom založenia Múzea Merkuru v Polici nad Metují, kde je z tejto stavebnice zložený model Oceľového mesta vytvorený podľa predstáv Julesa Verna. Medzi exponátmi vystavenými v našom Pohronskom múzeu nájdete množstvo dopravných strojov a zariadení, mostové žeriavy, fiktívnu vzducholoď z verneoviek, rôznorodé automobily, funkčný kolotoč, stanicu s pohyblivými vláčikmi, „čočkostroj" a mnohé ďalšie.
Stavebnica Merkur má aj v dnešnej dobe, keď majú deti k dispozícii plastové stavebnice, stále svojich skalných priaznivcov. Ľudia sa totiž z praktických i nostalgických dôvodov začínajú vracať ku klasickým hračkám.
Príďte si k nám pozrieť pestré verzie tejto stavebnice s úctyhodne dlhou tradíciou. Zaspomínajte si na detstvo alebo zoznámte mladšiu generáciu s fenoménom Merkur.

Promo video k výstave: https://www.facebook.com/novabanamuzeum/videos/604024120801559

MERKUR MERKUR MERKUR MERKUR MERKUR MERKUR MERKUR

 

Prales Drastvica"Prales Drastvica"

Výstava fotografií Jozefa Pajerského
06.12. 2021 – 28.2.2022

Pri pohľade na fotografie slovenského pralesa môžeme nadviazať na myšlienky a dielo jedného z najznámejších amerických fotografov, ktorý sa začiatkom 20. rokov minulého storočia zaslúžil o rozšírenie systému národných parkov v USA. Ansel Adams bol celoživotným obhajcom ochrany životného prostredia – a jeho fotografická prax s tým bola hlboko spojená. V kontraste s ním môžeme spomenúť Martina Martinčeka, Adamsovho rovesníka, milovníka slovenského vidieka. Obrazy nachádzal v zdanlivo obyčajných každodennostiach, či už to boli letokruhy na zrezaných kmeňoch stromov, alebo tečúca dravá rieka či tichý potôčik a odrazy slnka v ňom.
Podobne môžeme vnímať aj Jozefa Pajerského. Zdokumentoval územie pralesa Drastvica, nachádzajúceho sa v Štiavnických vrchoch medzi obcami Voznica a Rudno nad Hronom. Je vzácne, že práve v oblasti, ktorá bola v minulosti charakterizovaná intenzívnou ťažbou dreva v súvislosti s baníckou činnosťou, sa zachovalo miesto s minimálnym zásahom človeka, miesto, ktoré sa hrdo nazýva pralesom. Od 1. decembra 2021 je táto lokalita súčasťou prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska v 5. stupni ochrany.
Fotograf Pajerský je vnímavým a angažovaným autorom, ktorý svoje okolie dokumentuje v podstate od momentu, kedy sa mu dostal do rúk otcov analógový fotoaparát. Odvtedy ich vystriedal mnoho – analógových, digitálnych fotoaparátov či vlastnoručne vyrobených „dierkových komôr“. Dlhodobo fotografuje Voznicu, miesto, kde sa narodil, vyrastal a kde sa neustále vracia. Svoj vzťah k analógovej fotografii demonštruje aj aktuálnym projektom. Prezentovaný výber je výsledkom premysleného konceptu, ktorý nespočíval v bezhlavom stláčaní spúšte, práve naopak. Počas pandémie, kedy sme poväčšine neprekračovali hranice svojho okresu, sa vybral do lesov v okolí Drastvice. Často sa tam vracal a objavoval dovtedy nevidené a nepoznané. Projekt „Prales Drastvica“ je ďalšou vrstvou potvrdzujúcou jeho záujem o domov. Sprostredkúva nám to, čo je možno pre mnohých z nás len tušené. Cez fotografie nám umožňuje vstúpiť do neporušeného pralesa, zahaliť sa do hmly, načúvať tichu. Nehostinným terénom nás privádza na vrchol; taký vzdialený, a pritom taký blízky. Nie je to zmyslom nášho bytia, pokračovať, aj keď nevládzeme?
A práve to bolo intenciou autora: informovať a ukázať, čo vzácne sa nachádza v našom okolí. Fotografia má veľkú moc. Už od svojich počiatkov je fascinujúca jej schopnosť zmraziť okamih, je svedkom doby, znázorňuje niečo, čo sa stalo v daný moment na danom mieste a už sa to nikdy nezopakuje. Po tom, ako sa udalosť skončí, bude ale snímka existovať ďalej – prepožičiava jej tak určitú nesmrteľnosť a dôležitosť. Fotografovať znamená privlastňovať si fotografované, ide o zasadenie seba samého do určitého vzťahu k svetu. Autor teda fotografiami svet vždy hodnotí – môže ho oslavovať, estetizovať či kritizovať.
Pajerský však nekritizuje. Nesnaží sa okolo pralesa vytvoriť akýsi nepriestrelný múr, ktorý nemožno prekročiť. Človek je predsa súčasťou prírody od svojho vzniku, svojím vývinom ju však extrémne zmenil a ovplyvnil. Ak ale dnes chápe a rešpektuje, čo vzácne a dlhoveké bez jeho pričinenia vzniklo a vydržalo stáročia, tak vtedy človek patrí aj do pralesa. Jozefova Drastvica je akýmsi prenikom medzi adamsovskou snahou o ochranu životného prostredia a martinčekovským princípom oslavy prírody. Prináša nám vzácne obrazy, ktoré by sme – pokračujúc v Martinčekovom názvosloví – mohli nazvať Chvála pralesa.
Na samotný vrchol Drastvice momentálne nevedie žiadny značený turistický chodník. Verím však, že fotografie Jozefa Pajerského sú cestou k jeho nájdeniu.

Eva Jonisová

Prales Drastvica Prales Drastvica Prales Drastvica Prales Drastvica Prales Drastvica Prales Drastvica