Pripravujeme | Aktuálne výstavy | Výstavy 2022 | Archív výstav

2022 / 2021 / 2020 / 2019 / 2018 / 2017 / 2016 / 2015 / 2009-2014

 

Premeny„PREMENY“

Výstava obrazov Michaly Lenčovej
8.7. 2022 – 18.9.2022

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Premeny“. Ide o druhú autorskú výstavu Michaly Lenčovej v Pohronskom múzeu a je výberom obrazov prírody Novej Bane a okolia cez rôzne formy zobrazenia, od klasického až po experimentálnejšie. Panoramatické pohľady na krajinu Novej Bane s ústrednými bodmi v diaľke striedajú rôzne realistické, poloabstraktné až abstraktné premeny krajiny, ktorá je v pohybe a odraze. Rovnakou premenou prechádza aj technika spracovania námetu, od čistej formy akrylovej maľby, cez postupné stupňovanie rôznych kombinácií techník ako je akryl, koláž, či sprej. Najpodstatnejšiu časť obrazov tvoria štvorce vo formáte 80x80 cm, ktoré môžeme pokladať za autorkine „okno“ do krajiny, kde sa deje premena. Obrazy spája farebnosť, dynamizmus, experimentovanie, viacvrstvovosť, ako aj istá miera porušenia pravidiel. Sprievodnou akciou výstavy budú workshopy s autorkou pre všetky vekové kategórie.
Autorka inklinuje k výtvarnému umeniu od detstva a neustále si dopĺňa svoje vzdelanie v tomto smere, prakticky, aj teoreticky. Po dvoch cykloch výtvarného odboru ZUŠ v Novej Bani u sochára Juraja Vojčiaka pokračovala v štúdiu na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, odbor Výtvarná výchova a Slovenský jazyk (1997 – 2000), neskôr na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, odbor estetika, so zameraním výtvarná estetika (1999 – 2004). Absolvovala pedagogické minimum v Centre pre celoživotné vzdelávanie UMB v Banskej Bystrici (2011 – 13), kurz Collage/Malerei pod vedením Serge de Waha na Europäische Kunstakademie Trier (2018). Od roku 2019 študuje na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy, Pedagogická fakulta UKF Nitra. Má za sebou viacero výstav, napríklad: Areál Kúpele Trenčianske Teplice (2014), Technická Univerzita Zvolen (2018), Synagóga Levice (2019). Najbližšie plánuje výstavy v Bratislave a vo Viedni. V roku 2021 získala Čestné uznanie v kategórii Cykly a seriály v nitrianskom krajskom kole celoslovenskej fotografickej súťaže AMFO a Čestné uznanie v kategórii maľba v banskobystrickom krajskom kole celoslovenskej súťaže Výtvarné spektrum, v oboch prípadoch postúpila do celoslovenského kola. Momentálne sa venuje voľnej tvorbe, ilustrovaniu, grafickému designu, občasnému teoretickému písaniu, vedie kurzy a učí vo výtvarnom odbore ZUŠ Nová Baňa. Viac o jej aktivitách a tvorbe nájdete na webe michalalencova.com a instagrame michalalencova_art.

PREMENY PREMENY PREMENY PREMENY PREMENY PREMENY PREMENY PREMENY

 

Podoby„PODOBY“

25.3. – 23.6.2022

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu PODOBY – autorská výstava obrazov Márie Debnárovej.

Mária Debnárová sa narodila 23. septembra 1997 v Putyatine (Rusko). Navštevovala Základnú umeleckú školu v Novej Bani v rokoch 2004 – 2012. Strednú školu absolvovala na novobanskom gymnáziu Františka Švantnera. Momentálne je študentkou Technickej univerzity vo Zvolene – odbor dizajn nábytku a interiéru. Tu mala predmety ako napríklad ateliér kresby a priestoru, figurálna kresba, modelovanie, kresba architektúry, dejiny umenia... Popri škole veľa tvorila a to ju motivovalo otvoriť si svoj prvý vlastný ateliér, v ktorom pracuje dodnes.
V roku 2020, počas prvého lockdownu začala tvoriť doma, kde mala k dispozícii iba uhlíky, ceruzky a skicáre. Svoje dielo pridala na sociálnu sieť, kde oslovila svoje verné i nové publikum nielen u Novobančanov. Neskutočne veľa pozitívnych ohlasov, slová uznania ju motivovali tvoriť ďalej. Obrazov pribúdalo a skrsla myšlienka usporiadania výstavy.

KRESBA ARCHITEKTÚRY
Čo sa týka techniky – využíva ceruzku, prírodný a umelý uhlík. Dominantou kresby je architektúra, ktorú dopĺňa o živé, prírodné elementy práve pomocou prírodného uhlíka. Ako podklad si vyberá papier s vyššou gramážou, niekedy siahne po štruktúrovanom papieri. V samotnej kresbe sa snaží zachytiť určitú atmosféru, históriu architektúry, prípadne jej chyby, keď sa jedná o staršiu architektúru – tá potom stráca plastickosť a naberá na štruktúre. V kresbách, ktoré tvorí v plenéri sa zvykne zaoberať svetlom a tieňom daného momentu, kde kresba naberá na forme.

ABSTRAKTNÁ MAĽBA
Výjavy na oblohe a samotná príroda sú jej najväčšou inšpiráciou, pretvára ich do svojich abstraktných obrazov. Hľadanie a experiment je to, medzi čím sa autorka momentálne pohybuje. S novou dobou prichádzajú aj nové médiá a techniky. Pouring technika je nanášanie akrylových farieb na plátno na princípe rozlievania, s touto technikou autorka ďalej experimentovala, hľadala nové možnosti tohto média. Práve tieto liate línie zobrazujú živú prírodu-konáre stromov, trávu, tiež používa špachtľu na zobrazenie organických tvarov. Autorka pracuje s vrstvením jednotlivých médií, obraz tak naberá na textúre. V maľbe sa zaoberá kompozíciou, farbou a textúrou. Maľby sú expresívne a energické.

Môžete sa tešiť na dominanty nášho mesta ako Rozhľadňa Háj, Kohútovo, Kalvária...
Výstava Podoby je pre autorku prvou autorskou výstavou. Verí, že Vás jej tvorba osloví, prípadne inšpiruje.

PODOBY PODOBY PODOBY PODOBY PODOBY PODOBY PODOBY PODOBY

 

Otec a syn: Dodekovci„Otec a syn: Dodekovci“

1.4. 2022 – 23.6.2022

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu Otec a syn: Dodekovci venovanú významným novobanským rodákom Karolovi a Eugenovi Dodekovcom. Výstava je venovaná 100. výročiu úmrtia Karola Dodeka a zároveň 130. výročiu narodenia Eugena Dodeka.
Karol Dodek sa zapísal do dejín mesta ako prvý povojnový mešťanosta. Vyučený kováč sa okrem svojho remesla presadil aj ako maliar. Kováčom sa stal preto, lebo toto remeslo sa dedilo z otca na syna. Vždy ho priťahovalo umenie a preto začal amatérsky tvoriť. V tejto činnosti ho povzbudzoval aj priateľ Andrej Kmeť. Ako oduševnený národovec si písal s viacerými podobne zmýšľajúcimi zanietenými národovcami. Aj vďaka tomu vlastnil jednu z najväčších knižníc v meste, z ktorej knihy aj každú nedeľu požičiaval obyvateľom mesta. Kvôli jeho proslovanským názorom bol prenasledovaný štátnymi orgánmi a po vypuknutí prvej svetovej vojny bol odvedený na východný a neskôr taliansky front napriek tomu, že na jeho ročník sa nevzťahovala vojenská povinnosť. Tieto skúsenosti ho inšpirovali k vytvoreniu diel s názvami Boje v Karpatoch či Vojna na Kosovo.
Jeho záľubou bolo aj ovocinárstvo, včelárstvo a ako kováč vedel aj liečiť domáce zvieratá. Pre jeho všestrannosť bol v meste veľmi obľúbený. Z vystavovaných predmetov je najkrajší novozreštaurovaný stôl so stoličkou z pracovne Karola Dodeka. Reštaurovanie týchto zbierkových predmetov bolo financované z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia a účelových prostriedkov od Banskobystrického samosprávneho kraja. V meste Nová Baňa pred budovou Základnej umeleckej školy ešte dodnes stojí lipa, ktorú pri príležitosti vyhlásenia 1. Československej republiky zasadil práve spomínaný Karol Dodek.
Umelecký talent Karola Dodeka zdedil jeho syn Eugen. Jemu je venovaná druhá časť výstavy. Študoval kreslenie na Krajinskej maďarskej vysokej škole výtvarných umení kráľovskej v Budapešti a tiež na Štátnej umelecko-priemyselnej škole v Prahe. Po absolvovaní štátnych skúšok mohol vyučovať na meštianskych školách matematiku, kreslenie, krasopis a rysovanie. Ako učiteľ pôsobil na Štátnej meštianskej škole v Novej Bani a Sučanoch, na Štátnom slovenskom gymnáziu v Leviciach a .Zlatých Moravciach, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok.
Na výstave prezentujeme jeho školské práce zachytávajúce ľudské telo a tiež maľby, v ktorých sa inšpiroval svojim okolím. Krásnym príkladom je Podomový predavač Lacný Jožko, známa postavička vtedajšej Novej Bane. Na počesť Eugena Dodeka bola pomenovaná výtvarno-literárna súťaž Dodekova Nová Baňa, v ktorej deti predškolského a školského veku môžu ukázať svoj talent a kreativitu. Na súťaž každoročne pracovníci Pohronského múzea vyberajú zaujímavú tému spojenú s históriou mesta.
O bohatej tvorivej činnosti otca a syna Vás pozývame presvedčiť sa na vlastné oči do Pohronského múzea Nová Baňa.

Otec a syn: Dodekovci Otec a syn: Dodekovci Otec a syn: Dodekovci Otec a syn: Dodekovci Otec a syn: Dodekovci Otec a syn: Dodekovci Otec a syn: Dodekovci Otec a syn: Dodekovci

 

MERKUR"MERKUR"

8.10. 2021 – 20.3.2022

 

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu známej českej stavebnice Merkur. Kovová stavebnica so 100 ročnou históriu je českým fenoménom známym nielen u nás, ale na celom svete. Jej nadčasovosť podčiarkuje fakt, že sa na trhu s hračkami aj dnes teší veľkej popularite. Základ stavebnice tvoria farebné kovové pliešky rôznych rozmerov s dierami. Do nich zapadajú skrutky a matice, pomocou ktorých sa z Merkuru dá postaviť naozaj čokoľvek.
Všetko sa začalo v roku 1920, kedy továrnik Jaroslav Vancl založil firmu Inventor, ktorá vyrábala rovnomennú detskú stavebnicu. Boli to pliešky, ktoré sa dali spájať jednoduchým systémom háčikov. Táto sa stala predchodcom legendárnej stavebnice. V roku 1925 začali vyrábať Merkur, ako ho poznáme dnes. Jednotlivé dieliky boli farbené autolakom, čo bola tiež novinka, keďže jej predchodca Inventor farbený nebol. Zaujímavé je, že rozmery súčiastok zostali dodnes zachované, stavebnica je kompatibilná, takže pri montovaní nie je problém Merkur z roku 1925 doplniť s dnešnými dielikmi. Menili sa iba obrázky na kartónovej škatuli a, samozrejme, pribúdali nové typy dielikov, súčiastok a nové varianty stavebnice. Súčasný výrobca MERKUR TOYS s.r.o. stále vyrába edukačné pomôcky cielené na mechatroniku a motoriku. Na vysokých školách sa stavebnica využíva pri vyučovaní statiky, dynamiky a kinematiky.
Vystavené exponáty na našej výstave pochádzajú zo súkromnej zbierky Jiřího Mládka, zberateľa a historika kovových stavebníc z Českej republiky. Svojmu koníčku – detskej stavebnici sa venuje od roku 1975. Jeho jedinečná zbierka je najväčšia svojho druhu vo svete a okrem legendárnej stavebnice dokumentuje aj históriu výroby kovových stavebníc na území Čiech. Autor výstavy bol tiež iniciátorom založenia Múzea Merkuru v Polici nad Metují, kde je z tejto stavebnice zložený model Oceľového mesta vytvorený podľa predstáv Julesa Verna. Medzi exponátmi vystavenými v našom Pohronskom múzeu nájdete množstvo dopravných strojov a zariadení, mostové žeriavy, fiktívnu vzducholoď z verneoviek, rôznorodé automobily, funkčný kolotoč, stanicu s pohyblivými vláčikmi, „čočkostroj" a mnohé ďalšie.
Stavebnica Merkur má aj v dnešnej dobe, keď majú deti k dispozícii plastové stavebnice, stále svojich skalných priaznivcov. Ľudia sa totiž z praktických i nostalgických dôvodov začínajú vracať ku klasickým hračkám.
Príďte si k nám pozrieť pestré verzie tejto stavebnice s úctyhodne dlhou tradíciou. Zaspomínajte si na detstvo alebo zoznámte mladšiu generáciu s fenoménom Merkur.

Promo video k výstave: https://www.facebook.com/novabanamuzeum/videos/604024120801559

MERKUR MERKUR MERKUR MERKUR MERKUR MERKUR MERKUR

 

Prales Drastvica"Prales Drastvica"

Výstava fotografií Jozefa Pajerského
06.12. 2021 – 28.2.2022

Pri pohľade na fotografie slovenského pralesa môžeme nadviazať na myšlienky a dielo jedného z najznámejších amerických fotografov, ktorý sa začiatkom 20. rokov minulého storočia zaslúžil o rozšírenie systému národných parkov v USA. Ansel Adams bol celoživotným obhajcom ochrany životného prostredia – a jeho fotografická prax s tým bola hlboko spojená. V kontraste s ním môžeme spomenúť Martina Martinčeka, Adamsovho rovesníka, milovníka slovenského vidieka. Obrazy nachádzal v zdanlivo obyčajných každodennostiach, či už to boli letokruhy na zrezaných kmeňoch stromov, alebo tečúca dravá rieka či tichý potôčik a odrazy slnka v ňom.
Podobne môžeme vnímať aj Jozefa Pajerského. Zdokumentoval územie pralesa Drastvica, nachádzajúceho sa v Štiavnických vrchoch medzi obcami Voznica a Rudno nad Hronom. Je vzácne, že práve v oblasti, ktorá bola v minulosti charakterizovaná intenzívnou ťažbou dreva v súvislosti s baníckou činnosťou, sa zachovalo miesto s minimálnym zásahom človeka, miesto, ktoré sa hrdo nazýva pralesom. Od 1. decembra 2021 je táto lokalita súčasťou prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska v 5. stupni ochrany.
Fotograf Pajerský je vnímavým a angažovaným autorom, ktorý svoje okolie dokumentuje v podstate od momentu, kedy sa mu dostal do rúk otcov analógový fotoaparát. Odvtedy ich vystriedal mnoho – analógových, digitálnych fotoaparátov či vlastnoručne vyrobených „dierkových komôr“. Dlhodobo fotografuje Voznicu, miesto, kde sa narodil, vyrastal a kde sa neustále vracia. Svoj vzťah k analógovej fotografii demonštruje aj aktuálnym projektom. Prezentovaný výber je výsledkom premysleného konceptu, ktorý nespočíval v bezhlavom stláčaní spúšte, práve naopak. Počas pandémie, kedy sme poväčšine neprekračovali hranice svojho okresu, sa vybral do lesov v okolí Drastvice. Často sa tam vracal a objavoval dovtedy nevidené a nepoznané. Projekt „Prales Drastvica“ je ďalšou vrstvou potvrdzujúcou jeho záujem o domov. Sprostredkúva nám to, čo je možno pre mnohých z nás len tušené. Cez fotografie nám umožňuje vstúpiť do neporušeného pralesa, zahaliť sa do hmly, načúvať tichu. Nehostinným terénom nás privádza na vrchol; taký vzdialený, a pritom taký blízky. Nie je to zmyslom nášho bytia, pokračovať, aj keď nevládzeme?
A práve to bolo intenciou autora: informovať a ukázať, čo vzácne sa nachádza v našom okolí. Fotografia má veľkú moc. Už od svojich počiatkov je fascinujúca jej schopnosť zmraziť okamih, je svedkom doby, znázorňuje niečo, čo sa stalo v daný moment na danom mieste a už sa to nikdy nezopakuje. Po tom, ako sa udalosť skončí, bude ale snímka existovať ďalej – prepožičiava jej tak určitú nesmrteľnosť a dôležitosť. Fotografovať znamená privlastňovať si fotografované, ide o zasadenie seba samého do určitého vzťahu k svetu. Autor teda fotografiami svet vždy hodnotí – môže ho oslavovať, estetizovať či kritizovať.
Pajerský však nekritizuje. Nesnaží sa okolo pralesa vytvoriť akýsi nepriestrelný múr, ktorý nemožno prekročiť. Človek je predsa súčasťou prírody od svojho vzniku, svojím vývinom ju však extrémne zmenil a ovplyvnil. Ak ale dnes chápe a rešpektuje, čo vzácne a dlhoveké bez jeho pričinenia vzniklo a vydržalo stáročia, tak vtedy človek patrí aj do pralesa. Jozefova Drastvica je akýmsi prenikom medzi adamsovskou snahou o ochranu životného prostredia a martinčekovským princípom oslavy prírody. Prináša nám vzácne obrazy, ktoré by sme – pokračujúc v Martinčekovom názvosloví – mohli nazvať Chvála pralesa.
Na samotný vrchol Drastvice momentálne nevedie žiadny značený turistický chodník. Verím však, že fotografie Jozefa Pajerského sú cestou k jeho nájdeniu.

Eva Jonisová

Prales Drastvica Prales Drastvica Prales Drastvica Prales Drastvica Prales Drastvica Prales Drastvica