Výstavy a podujatia

Skvosty z múzea

Trvanie výstavy 1.7. 2022 – 2.10.2022

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Skvosty z múzea“ pripravenú pri príležitosti 70. výročia založenia nášho múzea.

Pohronské múzeum vzniklo pôvodne ako Okresné múzeum 8. augusta 1952 uznesením Rady ONV v Novej Bani. Prvým správcom múzea bol novobanský obuvník a zberateľ starožitností Anton Solčiansky. Jeho rozsiahla súkromná zbierka a predmety uchovávané dovtedy v mestskom archíve sa stali základom zbierkového fondu múzea. Z pôvodných niekoľko sto predmetov sa zbierky v múzeu rozrástli na presne 18 861 kusov.

Od svojho začiatku múzeum sídli v budove historickej radnice. Počas jej opravy v rokoch 1967 – 1972 boli predmety z múzea umiestnené v priestoroch dnešného Park café, pričom na ich prezentovanie slúžilo výkladné okno.
Do roku 1972 múzeum riadili nadšenci histórie a dejín mesta. Nástupom Alexandra Zrebeného získalo múzeum odborné vedenie. Začala sa robiť odborná evidencia predmetov, konali sa rôznorodé výstavy, položili sa základy odbornej knižnice a fotoarchívu.

V roku 1996 bolo múzeum premenované a získalo dnešný názov Pohronské múzeum. Počas rokov do zbierok pribúdali rozličné artefakty – kúpou, darom, zberom, prevodom.

Múzeum plní svoje poslanie zachraňovať, chrániť, uchovávať a prezentovať doklady histórie, o čom najlepšie svedčí náš zbierkový fond. Stav zbierkových predmetov je pravidelne kontrolovaný, sú ošetrované a podľa potreby sa na nich vykonávajú konzervátorské alebo reštaurátorské práce v záujme ich ochrany pre ďalšie generácie. Pre verejnosť je sprístupnených 11 stálych expozícií a každoročne usporiadame v priemere 8 výstav. Pracovníci múzea pripravujú pre verejnosť rôzne výchovno-vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia, veľmi obľúbená je napríklad Večerná prehliadka.

Výstava Skvosty z múzea zoznámi návštevníkom s muzeálnymi pojmami ako je akvizícia, depozit, či samotný zbierkový predmet. Cez príbehy predmetov predstavíme jednotlivé súčasti múzejnej práce, ktoré každodenne zabezpečujú aktívni zamestnanci. Hlavnou ideou výstavy je priblížiť rozmanitý zbierkový fond, ktorý budovali generácie múzejníkov od roku 1952. Okrem hlavnej zbierkotvornej činnosti predstavíme činnosť konzervátorskej dielne či muzeálnej knižnice.

Vo výstave predstavíme najväčší obraz našich zbierok v kontraste s najmenším, najstarší predmet v opozite s najmladším. Progres v technológiách sa prejavil aj v takom detaile ako je forma vedenia Prírastkovej knihy, čo dokladujeme kópiou listov z nich. V kontraste sú napríklad aj svadobné šaty z ľudového a mestského prostredia.

Rozmanitosť zbierkového fondu ilustrujeme cez tematické okruhy, do ktorých sa snažíme vtesnať jedinečné a netradičné zbierkové predmety. Napríklad okruh „Predmet v predmete“ je pozoruhodný tým, že do zbierok sa prijal jeden predmet, v ktorom reštaurátorka pri rozobratí a ošetrovaní našla ďalší, skrytý pred zrakom všetkých. Počas prehliadky sa stretnete s okruhmi ako Militárie, Kresťanstvo, Mesto Nová Baňa alebo Reštaurovanie. Vôbec po prvý krát budú vystavené dvere z mestského väzenia, ktoré sa kedysi nachádzalo v budove novobanskej radnice. Bohatý fond archeológie je tu zastúpený lótovými závažiami a aj fosíliou zubu nosorožca srstnatého.

Naše – Vaše múzeum sa rozvíja. Poprajme si ešte veľa plodných rokov: veľa krásnych výstav, veľa zaujímavých prednášok, mnoho unikátnych nových zbierok, prepracované a interaktívne stále expozície a hlavne tisíce spokojných návštevníkov.

„Moji susedia v Novej Bani “

27.9. 2022 – 20.11.2022
Portréty Novobančana Vladimíra Tužinského

 

 

Autor výstavy „Moji susedia v Novej Bani“ Vladimír Tužinský sa narodil v Banskej Bystrici 12. marca 1958. Svoje detstvo prežil so svojimi rodičmi a dvoma súrodencami na Viničnom vrchu v Novej Bani, kde absolvoval základnú školu, počas ktorej navštevoval výtvarný krúžok. Svoj talent na kreslenie v tej dobe odpozoroval od starého otca, ktorý vedel krásne ručne obrábať drevo a vyšívať.

Po skončení základnej školy viedli jeho kroky na SUŠ v Kremnici – odbor umelecký kováč, no o dva roky školu opustil z nezištných dôvodov. Potom ho to zavialo na kamenársku učňovku v Krupine, ktorú šťastne ukončil. Nasledovala dvojročná základná vojenská služba. Po vojne pracoval ako kamenár po celom Slovensku. Príležitostne spolupracoval s rôznymi sochármi. Jeho cesty sa neskôr uberali do gastronómie. Dnes je už dôchodcom.

 

Počas voľných chvíľ rád maľuje a kreslí. Medzi techniky, ktoré používa, patria pastel, akvarel, ceruzka. Dnes už má aj vnúčatá, ktoré možno zdedia po starkom len to dobré. Výstava „Moji susedia v Novej Bani“ je treťou autorskou výstavou v priestoroch Pohronského múzea.

Na portrétoch nájdete aj notoricky známe postavy Novej Bane ako hrobárku Lojzku, či hudobníka Mikiho Nováka.

„Rok vo zvykoch slovenského ľudu “
10.10. 2022 – 31.1.2023
Ľudové zvyky a tradície na Slovensku

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás
srdečne pozýva na výstavu „Rok vo zvykoch slovenského ľudu“, ktorá je pripravená
v spolupráci s národopisnou Šatnicou Matice slovenskej v Martine.
Šatnica Matice slovenskej ako matičná požičovňa krojov a kostýmov potvrdzuje svoje
kvalitné služby a pozoruhodný obsah desaťročia budovaného depozitu v Martine. Šatnica, ako
sa jej dlho a dôverne hovorí na celom Slovensku a tak ju často vníma aj slovenské zahraničie,
totiž pravidelne oblieka účinkujúcich komerčných reklám (LIDL), divadelníkov a ochotníkov
(divadelné scénky Mladej Matice), účastníkov slávnostných sprievodov a kultúrno-
spoločenských podujatí po celom Slovensku. Na našej výstave Rok vo zvykoch slovenského
ľudu spolu priblížime návštevníkom zvyky ako Fašiangy, Vítanie jari, Dožinky, Mikuláš,
Betlehemci.
Aj v dnešnej uponáhľanej a rýchlej dobe informačných technológií nás neprestávajú zaujímať
témy spojené s minulosťou. Ako v minulosti ľudia žili, z čoho sa tešili, pred čím sa obávali
alebo nad čím smútili. Platí presvedčenie, že bádanie o našej minulosti je nevyhnutné, ak sa
chceme dozvedieť niečo podstatné o našej súčasnosti a rozmýšľať o nej. Je to tak aj v prípade
poznávania slovenských ľudových tradícií. Mladí ľudia majú stále väčší záujem spoznávať
tradície svojich predkov a tak im prostredníctvom výstavy aspoň niektoré priblížime. Starší si
zas zaspomínajú na to, aké veselé boli oslavy Fašiangov, či ako sa oslavovala bohatá úroda na
poli. Na Slovensku sa tradičné spôsoby maskovania i masiek zachovali v obyčajoch a hrách
viazaných hlavne na obdobie zimného slnovratu. Masky a maškary boli súčasťou praktík,
ktorých primárnym cieľom bolo zaručiť hospodársky úspech, osobné šťastie a ochranu pred
škodlivými silami. Zo zimného obdobia spomeňme obchôdzky masiek na Luciu a na
Mikuláša.

Jarný cyklus obradových hier reprezentujú fašiangové sprievody. Široká paleta postáv
všetkých druhov a rôznorodý výskyt masiek sú príznačné pre fašiangové obchôdzky. Vo
fašiangových obchôdzkach bolo množstvo postáv, dvojíc, ktoré priamo zaťahovali divákov do
hry. Najrozšírenejšou maskou v každom kúte Slovenska boli cigán s cigánkou, medveď či
dvojfigurína muža s bábkou ako napr. muž v koši či husár na koni.
Známe sú zvieracie – zoomorfné masky, ktoré sa na našom území prezentovali v dvoch
rovinách: v zimných obradových hrách a vo fašiangových obchôdzkach. Najznámejšia
zvieracia maska je medveď, ktorý symbolizoval silu.
Vďaka rekvizite „vianočného hada“ priblížime návštevníkom aj typickú novobanskú
obchôdzkovú hru Adam a Eva v raji.
Viac zvykov a tradícií spoznáte u nás v Pohronskom múzeu.

„Generácie na plátne “

25.11. 2022 – 26.2.2023
Výber z tvorby troch pokolení umelcov

 

 

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Generácie na plátne“ výber z tvorby troch pokolení umelcov – Michala Tencera, Petra Kopernického a Šimona Kopernického.

Talent na maľovanie Petra Kopernického odhalili jeho rodičia, ktorí ho prihlásili do Ľudovej školy umenia,  ktorú úspešne absolvoval. Iskričky svojho talentu začal opäť rozfúkavať približne pred 15 rokmi. Po návšteve martinského skanzenu mu natoľko učarovala ľudová architektúra, že ceruzkou nakreslil niekoľko jeho domčekov. Potom prišiel na rad Vlkolínec, Pribylina a plamienok sa postupne začínal zväčšovať. V hľadaní sa v rôznych technikách, mu učarovala hlavne ceruzka a tvrdý pastel. Svoj čas na tvorbu nachádza hlavne v zimných mesiacoch, počas dlhých večerov. K jeho hlavným témam patrí história mesta Nová Baňa, jej budovy, tradície a baníctvo.

Michal Tencer bol starým otcom Petra Kopernického. Narodil sa v roku 1901 ako prvý         z desiatich súrodencov na gazdovskom dvore u Miškov. Tento sa nachádzal v miestnej časti Horná zem, nad údolím Starohutského potoka. Odmalička postupne odhaľoval svoj vrodený talent. Rád kreslil a v škole pekne písal. Práve pre svoj krasopis mal na vojne funkciu pisára. K maľovaniu obrazov sa dostal až dôchodkovom veku. Maľoval iba v zimných mesiacoch, keď bolo práce na malom hospodárstve menej. Námety na obrazy čerpal hlavne z pohľadníc   a časopisov. K jeho obľúbeným témam patrila hlavne príroda a poľovníctvo, pretože túžil stať sa horárom. Maľoval tiež zátišia a náboženské témy. Obrazy rád daroval rodine k rôznym výročiam, ale mal nimi vyzdobený aj svoj domček u Hanesov. Zomrel v roku 1994.

Šimon Kopernický je najstarší syn Petra Kopernického. Úspešne preberá generačnú štafetu. Už od malička rád kreslil. Prechádzal obdobiami svojich tém, ku ktorým patrili vodopády, vrchy a končiare, mapy…

Absolvoval Základnú umeleckú školu v Novej Bani a po ukončení základného vzdelania viedli jeho kroky na Súkromnú školu umeleckého priemyslu v Hodruši Hámroch. V súčasnosti absolvuje na tejto škole nadstavbové štúdium v odbore grafik vizuálnych komunikácii. K jeho obľúbeným témam patria hlavne realistické kresby – portréty, zvieratá či zátišia. Rád kreslí ceruzou, tvrdým pastelom i perokresbou.

 

Srdečne pozývame a prajeme všetkým príjemný umelecký zážitok.

„VARIÁCIE ZO SKLA“

17.2. 2023 – 23.4.2023

 

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Variácie zo skla“ , ktorá je výstavou sklených výrobkov zo sklárne Nová Baňa zo zbierok Pohronského múzea, zo zbierok súkromnej zberateľky, od súkromného sklárskeho majstra Petra Dolinaja a tiež Spojenej školy Púchov – jedinej sklárskej školy na Slovensku.

Sklo je homogénna, anorganická látka a je vlastne najstaršou umelou látkou. Prvá písomná zmienka o výrobe skla na dnešnom území Slovenska pochádza z roku 1550. Ide o kúpnu zmluvu, v ktorej sa spomína sklárska huta v Sklených Tepliciach. Píše sa v nej, že už viac ako 200 rokov sa tu vyrába sklo pre potreby banských miest Kremnica a Banská Štiavnica. Od 14. storočia na našom území evidujeme približne 70 sklárskych hút. Sklárne mohli fungovať vďaka priaznivým prírodným podmienkam: rozsiahlym bukovým lesom. Drevo potrebovali na vykurovanie ale hlavne pri výrobe dôležitej sklárskej suroviny – potaše (salajky), ktorú získavali z popola bukového dreva a nahrádzali ňou sódu.

Pre potreby baníctva sa technické a chemické sklo do stredoslovenskej banskej oblasti dovážalo z Pasova a Poľska, čo bolo veľmi nákladné. Táto skutočnosť zohrala asi najdôležitejšiu úlohu pri zakladaní sklární v oblasti. Jednou z nich bola aj sklená huta, ktorú založili v novobanských bukových lesoch v roku 1630. Okolo huty vznikla osada, ktorá je v písomných prameňoch označovaná ako Sklená Huta. Po založení sklárne v Obyciach v polovici 18. storočia sa začala označovať ako Stará Huta, keďže obycká dostala prímenie Nová. Sklenú hutu založil sliezsky majster Michal Ulmb, ktorý 4. júna 1630 na Banskom súde podpísal zmluvu s Banskoštiavnickou komorou. Hoci nemala starohutská skláreň dlhú tradíciu, Štiavnická banská komora sa o skle z nej hneď v začiatkoch vyjadrila, že má vysokú kvalitu a prevyšuje výrobky zo zahraničia, ktoré boli často „neupotrebiteľné“. Hoci sa špecializovala na laboratórne sklo – banky, lieviky, retorty a skúmavky, vyrábala aj duté či tabuľové sklo chýrnej kvality. Skláreň v Starej Hute fungovala až do likvidácie v roku 1762.

Na dnešnej ulici zvanej Železničný rad boli položené základy novobanskej sklárne fungujúcej na mieste terajšej fabriky Knauf Insulation, s. r. o. Skláreň tu bola založená v roku 1907 Jánom Göpfertom z významného sklárskeho rodu, ktorý si v roku 1903 vzal za ženu dcéru majiteľa rudnianskej sklárne. Spočiatku tu pracovalo 57 cudzích odborníkov- fúkačov skla a brúsičov a 67 domácich robotníkov. Vyrábalo sa tu úžitkové sklo, poháre, žiarovky, lisované, lekárnické i brúsené sklo.

V ďalších rokoch prešla skláreň obdobiami rozvoja, stagnácie, mnohými zmenami vlastníckych vzťahov, až v roku 1953 definitívne skončila výrobu obalového skla.  Novú históriu začala písať prebudovaním sklárne  na závod  pre výrobu liateho čadiča a izolačných výrobkov na báze čadičových vlákien, čo umožňovalo ložisko čadiča v susedných Brehoch. Od roku 1969 sa stabilizoval súčasný program tepelných, zvukových a protipožiarnych izolácií z minerálneho vlákna, ktoré sa vyrába dodnes.

V Novej Bani fungovala od roku 1922 aj Schwarzovská brusiareň skla. Založili ju bratia Vojtech a Peter. Vybudovali tu prosperujúce podnikanie „Rafinériu skla“, ktorá sa venovala  brúseniu a predaju skla. Sklo brúsili na objednávky z celého dnešného Slovenska. Brúsené sklo pre nich predávali aj stáli predajcovia (napr. z Brehov), ktorí tovar vozili aj do iných lokalít. Brusiareň spracovávala čisté úžitkové sklo z viacerých známych sklární (hlavne Slovenské sklárne v Málinci), ako aj pre súkromné zákazky či predaj. Najtypickejšími vzormi bola výzdoba typu astra, ďatelinka, klasy či vinič. Po poštátnení bola prevádzka súčasťou komunálnych služieb a ako sklenárstvo pôsobila na pôvodnom mieste až do postavenia dielní vo dvore novej budovy na Bernolákovej ulici.

Súčasná výroba skla je zastúpená Petrom Dolinajom, ktorý pracoval v sklárni Valaská Belá. Po zatvorení sklárne začal snívať o vlastnej sklárskej peci a tu prišlo rozhodnutie, že prerobí starú hospodársku budovu a postaví v nej malú piecku. Začal fúkať sklo, ale tak, ako to spomínali starí majstri sklári, lebo sklo je kúzelné a dá sa z neho spraviť všeličo. Sklo fúka a tvaruje ho ručne, používa staré tradičné postupy, tvorené sú na malej sklárskej peci, každý výrobok vytvaruje sám. Pre Petra Dolinaja je žeravé sklo naozaj kúzelné, a ponúka mu stále nové a nové výzvy. Ministerstvo kultúry SR mu v roku 2021 udelilo čestný titul – majster ľudovej umeleckej výroby.

Na výstave sú zastúpené i študentské práce Spojenej školy Púchov, ktorej  súčasťou je Stredná odborná školy sklárska. Žiaci sa môžu vzdelávať v umeleckom odbore – Výtvarné spracúvanie skla so zameraní na výrobu sklenej vitráže alebo v študijnom odbore operátor sklenej výroby so zameraním na výrobu dutého a lisovaného skla alebo brúsenie skla.

„POTULKY PO VIETNAME A KAMBODŽI“

10.3. 2023 – 14.5.2023

 

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „          Potulky po Vietname a Kambodži“, ktorá je výstavou fotografií cestovateľa Jána Grausa.

Ján Graus, sa na svojich fotografiách z ciest snaží zachytiť bežný život tak, ako sa odohráva na uliciach. Ľudia na jeho reportážnych fotografiách sú zachytení v práci, či pri odpočinku a jeho „zátišia“ sú späté s ľudskou činnosťou. Na vystavených fotografiách z jeho dvoch ciest do Vietnamu a Kambodže vidíme to, čím žijú obyčajní Vietnamci, ale aj kus prírodného a kultúrneho dedičstva obidvoch zemí.

Výstava je časťou z rozsiahlejšej výstavy realizovanej v roku 2021 v

Revúcej, rodnom meste autora, ktorý teraz žije v Novej Bani.

OKNÁ DO NAŠICH SVETOV

17.5.2023 – 13.8.2023

Pohronské múzeum Nová Baňa a Základná umelecká škola v Novej Bani srdečne pozývajú na výstavu „Okná do našich svetov“, ktorá predstaví práce výtvarného odboru, realizované v rôznych umeleckých technikách. Sú to jedinečné a originálne pohľady na svet okolo nás, ale aj odrazy vnútorného sveta žiakov. Vstúpte s nami do tohto sveta a nechajte sa unášať. Každé vystavené dielo je autentickou kompozíciou výtvarných elementov ako je línia, farba, tvar a emočnou myšlienkovou výpoveďou.

Prihovára sa nám svojím jazykom a pozorným počúvaním /zahľadením/, mení naše myslenie a pohľad na svet. Na výstave budete môcť vidieť práce žiakov všetkých vekových kategórií, od predškolákov až po stredoškolákov. To robí výstavu  veľmi rôznorodou, svojím obsahom aj technikou. Robí ju farebnou a živou. Tieto práce sú odrazom a prostriedkom vyjadrenia ich myšlienok, predstáv a pocitov.  Sú odrazom subjektívneho pohľadu na svet, ktorý ich obklopuje.  Poďme nazrieť cez ich „okná do ich svetov“ plných farieb, fantázie, radosti z hry a z objavovania.

Aj v tomto roku sú práce žiakov realizované v rôznych technikách ako sú  kresba,  grafika, maľba, fotografia,  keramika, enkaustika (maľba voskom), vo veľkej miere je zastúpená aj kombinovaná technika a podmaľba na sklo.

Témy ktoré deti zobrazovali sú rôzne. Budete tu môcť vidieť  portréty, zátišia, zvieracie motívy, fantazijné témy, krajiny, ale aj abstraktné maľby. Mladí umelci tvorili pod pedagogickým vedením Mgr. Žanety Oklápekovej a Mgr. Michaly Lenčovej.

Obrázok pre Darinku

Trvanie výstavy 25.8. 2022 – 25.9.2022

Výstava výtvarných prác celoslovenskej výtvarnej súťaže detí predškolského veku.

Projekt Obrázok pre Darinku je celoslovenská výtvarná súťaž detí predškolského veku, ktorá vznikla myšlienkou učiteliek pôsobiacich v materskej škole v Novej Bani. Ide už v poradí o druhý ročník , ktorý nesie názov VOŇAVÉ LETO. Hlavným cieľom celého projektu je podporiť vzdelávaciu oblasť umenie a kultúru v predprimárnom vzdelávaní, rozvíjanie nadania a talentu na základe súťaživosti detí. Súťaž je spojená s prehliadkou výtvarných prác a ukončená slávnostným odovzdávaním cien oceneným deťom v jednotlivých kategóriách.

Výstava výtvarných prác celoslovenskej výtvarnej súťaže detí predškolského veku „OBRÁZOK PRE DARINKU“ – Voňavé leto je jednokolová. Zapojili sa do nej organizácie s deťmi predškolského veku (jasle, materské školy, súkromné materské školy, špeciálne materské školy, základné umelecké školy s prípravnými ročníkmi). Rozdelené sú do kategórií A – 2-3 ročné deti, B – 4-5 ročné deti, C – 6ročné deti, D – deti so ŠVVP.
Do súťaže boli zaradené práce vyhotovené technikami – maľba, kresba, kombinovaná technika formát A4, A3.

Súťaž podporuje a napomáha vyhľadávaniu talentovaných tvorcov, zároveň vytvára aj priestor pre rozvoj umeleckej tvorivosti i technickej zdatnosti detí spojenú s prezentáciou diel tematického i žánrového zamerania (ročné obdobia). Poskytuje príležitosť pre porovnanie ich umeleckej i technickej úrovne. Rozvíja talent, kreativitu, nápaditosť, technické danosti detí. Vzdelávacia časť súťaže prispieva k ďalšiemu rozvíjaniu vedomosti a zručností v oblasti umeleckej tvorby, vytvára možnosť pre ďalšie vzdelávanie sa v umeleckej oblasti.

Na obrazoch nájdete stvárnené rôzne letné zážitky detičiek: hry v prírode, výlety k vode, stretnutie s kamarátmi a všeličo iné, čo pohladí oko nielen detského diváka.

STROJ, KTORÝ ZMENIL SVET: PRÍBEH „OHŇOVÉHO STROJA“ ISAACA POTTERA

13.5. 2023 – 8.10.2023

 

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci so Slovenským banským archívom a Slovenským banským múzeom Vás srdečne pozývajú na novú výstavu Stroj, ktorý zmenil svet: Príbeh „ohňového stroja“ Isaaca Pottera.

 

Pripomeňte si s nami 300. výročie spustenia prvého atmosférického parného stroja na území kontinentálnej Európy. Anglický konštruktér Isaac Potter v roku 1722 postavil parný stroj na odčerpávanie vody zo šachty Althandel v Novej Bani, čím pomohol vyriešiť najpálčivejší problém doby pri ťažbe – podzemnú vodu, ktorá znemožňovala ťažbu drahých kovov. Začala sa ním éra využívania parnej energie u nás.

Spoznajte začiatky používania atmosférického parného stroja na pútavej výstave a nechajte sa vtiahnuť do deja revolučných technických zmien v 18. storočí. Na výstave sa zoznámite         s princípmi fungovania priemyselného zázraku – „ohňového stroja“, ktorý uľahčil náročnú prácu baníkov a výrazne ovplyvnil osud nášho baníctva ale i celej európskej civilizácie. Príbeh „ohňového stroja“ je nevšedným svedectvom doby, keď sa Nová Baňa stala centrom záujmu európskych osobností a novobanské baníctvo opäť zažívalo vzostup.

 

Výstava Stroj, ktorý zmenil svet: Príbeh „ohňového stroja“ Isaaca Pottera upriami povedomie návštevníka na tento technický skvost. Vyzdvihne význam novobanského „ohňového stroja“. Vo svojej dobe sa stal fenoménom nielen pre nás, ale aj pre okolitý vedecký svet. O tom, že bol oň enormný záujem, svedčí fakt, že si ho do Novej Bane prišli pozrieť viaceré popredné osobnosti tej doby. Za všetkých možno spomenúť anglického učenca a cestovateľa J. G. Keysslera, nemeckého polyhistora F. E. Brückmanna, či francúzskeho osvietenského filozofa Ch. de Montesquieu. Z pozície Novej Bane prispel k pozdvihnutiu a predĺženiu baníctva v tejto oblasti, ako tiež k vzbudeniu väčšieho záujmu o toto mesto. Minimálne z hľadiska dejín techniky plní túto poslednú úlohu dodnes. Okrem samotného stroja sa výstava sústredí aj na život Isaaca Pottera, ktorého cesta do Viedne a odtiaľ do Uhorska na pozvanie J. E. Fischera začala storočie pary v pevninskej Európe.

K zviditeľneniu tohto technického zázraku prispel archeologický výskum na lokalite Althandel, kde boli objavené najzachovalejšie základy strojovne tohto typu parného stroja na svete, čo potvrdili aj členovia Newcomenovej spoločnosti z Veľkej Británie. Maketu z náleziska od Ing. B. Mereša, PhD. a aj pohyblivý model Potterovho stroja zo zbierok Pohronského múzea môžete uvidieť v priestoroch špeciálne upravených pre túto výstavu. Návštevníka určite zaujme improvizovaný model časti odčerpávacieho stroja – váhadlo. Tešiť sa môžete aj na rozšírenú realitu z dielne Strednej odbornej školy Žarnovica.

 

Výstavu autorsky pripravil Mgr. Peter Konečný, PhD. s Mgr. M. Palouom, v spolupráci s Ing. arch. I. Czielom a Ing. Branislavom Merešom, PhD.

UMELCI Z HODRUŠE

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na novú výstavu „Umelci z Hodruše“. Výstava je zameraná na predstavenie umeleckých odborov Súkromnej školy umeleckého priemyslu Hodruša – Hámre. V tomto roku uplynie už 121 rokov od založenia prvej učňovskej školy v obci Hodruša-Hámre. Škola teda existuje a nepretržite produkuje kvalitných odborníkov viac ako 120 rokov. Menila sa len jej forma, zriaďovatelia a názov. V súčasnosti popri tradičných študijných odboroch ako výtvarné spracúvanie kovov a drahých kameňov, umeleckoremeselné spracúvanie kovov alebo zlatník klenotník, škola vyučuje aj nové umelecké odbory podmienené reakciou na spoločenský dopyt a situáciou na trhu práce. Patria k nim odbory propagačné výtvarníctvo, grafický dizajn, fotografický dizajn a grafika vizuálnych komunikácií.

Na našej výstave bude prezentovaná tvorivosť žiakov odborov: fotografický dizajn, grafický dizajn a propagačné výtvarníctvo. Prezentované sú diela jednotlivých odborov a umeleckých techník, s ktorými žiaci na škole pracujú, ako napríklad maľba akrylovými a olejovými farbami, koláž, práca s počítačovou grafikou, úprava a tvorba plagátov či sieťotlač. Mladí umelci hľadali inšpiráciu aj u svetoznámych maliarov ako Johannes Vermeer či Frida Kahlo. Okrem maľby majú návštevníci možnosť obdivovať aj grafickú techniku sieťotlače prenesenú na textil. Na výstave uvidíte aj denníky z umeleckej praxe, ktoré si návštevníci budú môcť prelistovať a nazrieť tak do kreatívnej mysle žiakov umeleckých odborov.

Súkromná škola umeleckého priemyslu v Hodruši-Hámroch je jednou z mála škôl, ktorá sa na Slovensku môže pýšiť takýmto dlhým vekom. Výstava Umelci z Hodruše ponúka len časť výsledkov prác absolventov a žiakov tejto školy, ktorí dôstojne a kreatívne reprezentujú školu doma i v zahraničí.

„ZLOMKY ZIMNEJ NOSTALGIE “

6.12. – 31.1.2024

 

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu obrazov „ZLOMKY ZIMNEJ NOSTALGIE“ z vlastných zbierok múzea. V Pohronskom múzeu sa začal fond zbierok výtvarného umenia budovať od roku 1954, teda už dva roky po svojom vzniku. Vo výstave sa nachádza výber obrazov slovenských autorov, ktorí istú časť svojho života žili a tvorili v Novej Bani. Obrazy boli vyberané na základe aktuálneho ročného obdobia a kurátorke výstavy evokujú pocit chladu a zimnú nostalgiu. Diela autorov: Eugen Dodek, Marko Gellen, Ľudovít Križan, Darina Gladišová, Ivan Budinský, Vojtech Mráz, Anton Solčiansky, Štefan Varkonda, Eva Bebčáková obsahujú vo väčšine prípadov aj príklon k mestu Nová Baňa. Všetky sú vytvorené technikou maľby. Vystavené diela pochádzajú z obdobia 20. storočia.

Výstava Zlomky zimnej nostalgie si dáva za úlohu zoznámiť návštevníkov s lokálnymi autormi a navnadiť ich na chladné zimné obdobie.

Zbierka výtvarného umenia v Pohronskom múzeu predstavuje jeden z menších zbierkových fondov, napriek tomu obsahovo reprezentuje širokú škálu umeleckých štýlov a techník. Vďaka tomu sú kurátori Pohronského múzea schopní vytvoriť reprezentatívne výstavy, ktoré potešia oko návštevníka.

„Svet hračiek “

27.10. – 25.2.2024

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozývajú na výstavu „Svet hračiek“. Výstava je zostavená zo zbierkového fondu SNM Múzea bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň a prezentuje hračku na Slovensku v 20. storočí. Táto tematická výstava je obohatená a doplnená o skupinu atraktívnych hračiek zo súkromnej zbierky Štefana Škorupu.

 

Zberateľská aktivita pána Škorupu pramení z detstva a dodnes pretrváva. Jeho úctyhodnú zbierku v súčasnosti tvorí viac ako štyritisíc hračiek. Návštevník  výstavy  môže obdivovať  jedinečné kúsky v podobe solitérov a súborov imitujúcich hračiek a prostriedkov detských hier.  Svet dievčenských hračiek nepochybne aj v minulosti sa točil  okolo bábiky. U nás sú vystavené napr. bábiky s biskvitovými hlavami osadenými do textilných alebo kožených tiel, kompozitové, celuloidové a plastové bábiky od svetových výrobcov. K nim patria najrôznejšie príslušenstvá ako napríklad: oblečenie, nábytky, zmenšeniny úžitkových predmetov požičaných zo sveta dospelých… Najviac očaria izbičky pre bábiky s miniatúrnym vybavením zariadené až do najmenších detailov podľa dobovej módy a vlastného vkusu kopírujúce bytovú kultúru svojej doby. Medzi chlapčenskými hračkami dominujú mechanické hračky, kamienková stavebnica a hlavolam (ANKER), skladací drevený hrad s cínovými vojačikmi. Priemyselný rozvoj spoločnosti priniesol so sebou aj nové hračky. Zmenšeniny a modely technických vynálezov ako napr. parného stoja či premietacieho prístroja Laterna magica sa okamžite zaradili medzi obľúbené chlapčenské hračky.

 

Hračku – miniatúrny svet dospelých pre deti možno právom označiť za jeden z významných fenoménov rýchlo sa meniacej spoločnosti minulého storočia. Návštevníci – pamätníci si možno pri návšteve výstavy zaspomínajú na svoje detstvo a mladšia veková skupina sa zoznámi s prostriedkami hier svojich rodičov a starých rodičov cez vystavené exponáty hračiek z minulosti. Pozornosť verejnosti si zaslúžia aj súčasné hračky, častokrát inšpirované tradíciou našich umných predkov. Zámerom výstavy je snaha priblížiť svet hračiek v niekoľkých menších tematických celkoch a to podľa prostredia ich výskytu, druhov a funkcie hračiek a hier, výrobcov a dizajnérov. Návštevníci výstavy majú možnosť vizuálne vnímať a porovnávať vzorku ľudových hračiek detí žijúcich na vidieku a obľúbené hračky „mestských detí“ z prvej polovice 20. storočia. Ďalej skupinu kyjatických hračiek z tvorby Rudolfa Stehlíka, štylizované skladačky výtvarníka Róberta Žilíka a vzorku sériovo vyrábaných drevených hračiek a hier od výrobcov združených v Cechu výrobcov hračiek. Medzi vystavenými exponátmi svoje prirodzené miesto našli priemyselne vyrobené plechové hračky z Pohorelej, plyšové hračky z výrobného družstva Mlaď Handlová a nechýbajú ani niektoré hity „československej hračky“ z éry plastov – posledných desaťročí minulého storočia.

„ESEMES “

9.2. – 3.3.2024

Výstava Mgr. art Mária Vojčiakovej

Vernisáž výstavy Mgr. art Márie Vojčiakovej Esemes, v piatok 9. februára o 18:00 oficiálne otvorí cyklus výstav, workshopov, prednášok profesionálnych výtvarníkov – bývalých a súčasných absolventov a žiakov ZUŠ Nová Baňa v Pohronskom múzeu a v priestoroch ZUŠ Nová Baňa, ktoré sa budú konať od 9. februára do 8. septembra 2024 pri príležitosti 60-ich rokov existencie výtvarného odboru ZUŠ Nová Baňa. Výstava Esemes potrvá do 3. marca 2024. Akvarely rôznych formátov od abstraktných až po konkrétne odprezentujú dlhoročné skúsenosti a originálne prístupy v technike akvarelu. V roku 2010 to ocenila 2. miestom aj porota Trienále akvarelu, ktoré organizuje Novohradské múzeum a galéria v Lučenci. Autorka často premieňa okolitý svet do abstraktných a polo-abstraktných foriem a naopak akvarelové škvrny na časti reality. Rozdielne farebné a tvarové štruktúry jedinečne prepája a tak vytvára obsahy obrazu. Výber obrazov je zameraný najmä na figurálne motívy v pohybe, ktoré sú zachytené v rýchlom slede spontánnych akvarelových škvŕn. Figúra je imanentnou súčasťou abstraktných a polo-abstraktných motívov, či motívov krajiny. Autorka ukončila Strednú školu Samuela Stankovianskeho v Banskej Štiavnici, odbor konzervovania a reštaurovania tlače, papiera a knižnej väzby a maľbu klasických disciplín u prof. Ľ. Hološku na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Žije a tvorí v Novej Bani.

Kurátorka výstavy a autorka textu: Mgr. Michala Lenčová

„Generácie  “

8.3. – 3.4.2024

13 výtvarníkov, 13 jedinečných pohľadov na svet a život

V Pohronskom múzeu Nová Baňa (organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja) sa 8. marca 2024 sprístupnila druhá výstava Generácie konaná pri príležitosti osláv 60 rokov existencie výtvarného odboru ZUŠ Nová Baňa, ktorá vzniká v rámci spolupráce so ZUŠ Nová Baňa, za podpory oboch zriaďovateľov. Vystavuje tu 13 absolventov ZUŠ Nová Baňa naprieč generáciami, výtvarnými odbormi (kresba, maľba, scénografia, záhradná a krajinná architektúra, módny a industriálny dizajn, animácia. architektúra) a individuálnymi riešeniami. Výstava má ambíciu ukázať význam výtvarného umenia a umeleckého školstva na Slovensku od základného až po vysokoškolské v prospech celej spoločnosti. Nosnou myšlienkou je vytváranie mostov medzi profesionálnou a laickou verejnosťou na základe presvedčenia autorov, že výtvarná rôznorodosť spája, obohacuje, podporuje slobodného ducha a rozvíja hodnoty ľudskosti a užitočnosti. Výtvarníctvo je prítomné s nami v každodennom živote a poznaním jeho jazyka je beletriou poznania.

 

Vystavujúci autori sú: Viktória Barniaková, Samuel Bratko, Mgr. Zuzana Bratková, Mgr. art. Frederika Brodzianska, Bc. Michal Budinský, Bc. Mária Debnárová, Nina Doubravová, Martina Gabrišová, Barbora Hvizdáková, Zuzana Kasanová, Mgr. Michala Lenčová, Ing. Katarína Naďová, MgA. Vierka Vojčiaková.

 

Kurátorka výstavy a autorka textu: Mgr. Michala Lenčová

„VANDROVALO VAJCE… “

8.3. – 19.4.2024

14. ročník celoslovenskej výstavy prehliadky výrobcov kraslíc

Pohronské múzeum – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja v spolupráci s OZ Slovenský vidiecky parlament, OZ Vidiecky parlament mladých na Slovensku a Jednotou dôchodcov v Novej Bani pripravili výstavu celoslovenských výrobcov kraslíc v nasledovných 5 kategóriách: maľované-voskované-batikované; odrôtované; vyškrabávané; obliepaná technika – slama, bavlnky, látka, sitina, korálky; perforované – madeira, richelieu.

Do dnešných dní sa na Slovensku zachovalo niekoľko techník zdobenia. Farbenie bez ornamentálnej výzdoby: vajíčka sa namáčali, varili v odvaroch rôznych tráv, kôry stromov, či kupovaných farbách. Vajíčka s jednoduchou výzdobou: voskovaním – farebný včelí vosk alebo parafín sa nanášajú špendlíkovou hlavičkou alebo trubičkou na vajíčko v podobe reliéfnych ornamentov. Pri ďalšej technike – batikovaní so špendlíkom alebo trubičkou sa nanáša na vajíčko, ktoré sa už vopred zafarbilo, vosk a neskôr sa vosková výzdoba teplom z vajíčka odstráni. Ďalšou technikou bolo leptanie. Vajíčko sa zafarbilo a husím brkom alebo drievkom sa na ňom leptali ornamenty nanášaním kyseliny soľnej.

Nemenej zaujímavá je aj technika vyškrabávania. Na zafarbenom vajíčku sa ostrým pilníkom alebo nožom vyškrabávajú ornamenty. V dedinách pod Tatrami sa okrem ornamentov na vajíčka vyškrabávali aj texty veršíkov – odtiaľ názov „písanka“. Starou technikou zdobenia je aj oblepovanie vajíčka sitinou (dužinou močiarnej trávy) alebo slamou. Neskôr na oblepovanie slúžili kúsky látky, bavlnka, priadza, či farebná koža. Medzi najstaršie techniky zdobenia vajíčok patrí aj odrôtovanie či kovanie. Novodobou technikou je perforovanie, nazývané aj madeirovanie alebo dierkovanie. Povrch nezafarbeného, ale i zafarbeného vajíčka sa mechanicky perforuje malou vŕtačkou. Drobné dierky, lístky, srdiečka, hviezdičky, čiarky i oblúčiky výrobcovia domaľúvajú bielym alebo farebným voskom.

Obdarovať niekoho škrupinou bez obsahu sa v minulosti považovalo za urážku. Dnes je tomu celkom inak. Dnes sú kraslice hotovými umeleckými dielami.

„STRETNUTIA A REMINISCENCIE. AKORD žIVOTA A UMENIA. “

12.4. – 26.5.2024

Vyznania maliara Mariána Rumana a sochára Víta Pacalaja

 

Nová výstava Stretnutia a reminiscencie. Akord života a umenia akademického maliara Mariána Rumana a sochára Víta Pacalaja sa koná do 26. mája. Je to tretia výstava v rámci osláv 60 rokov výtvarného odboru pod záštitou ZUŠ Nová Baňa a Pohronského múzea Nová Baňa za podpory nášho mesta a BSSK. Verejnosť môže vidieť po takmer 40 rokoch maliarske dielo rodáka z Tekovskej Breznice Mariána Rumana. Krajiny a veduty najmä z okolia Banskej Štiavnice, obrazy koní a jazdcov a neznáme básne a surrealisticko-abstraktné maľby, obe majú svoju premiéru v Pohronskom múzeu. Autor ukončil SUPŠ Kremnica, odbor odlievanie kovov, pokračoval v štúdiu komornej maľby na VŠVU v Bratislave pod vedením prof. E. Lehotskej, doc. J. Kresila a doc. F. Stoklasa. Druhý vystavujúci sochár Vít Pacalaj je z Malej Lehoty, vystavuje po prvý krát v Novej Bani svoje viacrozmerné sochy na dvoch miestach, v areáli a priestoroch Pohronského múzea a školy, čím vyzýva sa prejsť k nim. Jeho sochy z dreva a kameňa, väčšinou monolity nezaprú veľký sochársky talent. Počas štúdia ho viedli a podporovali osobnosti sochárstva, na SUPŠ v Bratislave V. Korkoš, na VŠVU doc. V. Havrilla, prof. J. Meliš, prof. J. Jankovič. Autor hovorí, že jeho snahou je zachrániť a rozozvučať hlas dreva, kameňa a spolu s ním vyrozprávať príbeh o živote.

Kurátorka výstavy a autorka textu: Mgr. Michala Lenčová

Absolventi ZUŠ Nová Baňa 

31.5. – 30.6.2024

Výstava Absolventi ZUŠ Nová Baňa v Pohronskom múzeu bola 31. mája slávnostne otvorená za prítomnosti absolventov a rodičov, ako aj primátora mesta Nová Baňa, vedenia múzea a školy a ich pedagógov. Potrvá do 30. júna. Výstava predstavuje verejnosti 21 mladých výtvarníkov, tohtoročných absolventov výtvarného odboru ZUŠ Nová Baňa po 9 rokoch základného štúdia z tried M. Lenčovej a Ž. Oklapekovej. Koná sa ako štvrtá výstava v rámci osláv 60 rokov výtvarného odboru ZUŠ Nová Baňa pod záštitou ZUŠ Nová Baňa a Pohronského múzea Nová Baňa za podpory mesta a banskobystrického samosprávneho kraja. Návštevníci uvidia jedinečné výstupy každého absolventa. Ukážky rôznych zobrazení, techník a predstáv v kresbe, maľbe, fotografii, grafike a keramike. Z tém a žánrov prevažujú motívy zvierat (pes, žirafa, papagáj, jastrab, orol, rybárik, kolibrík), prírodnej a mestskej krajiny (Kremnica, Nová Baňa, Bojnice, Bratislava, fantazijné), portréty blízkych a známych osobností (osobnosti školy, mesta, umenia), kópie významných výtvarných diel (E. Zmeták, F. Foltýn, L. Čemický, J. Lorincz, C. Monet, P. Cézanne, S. Dali), ale aj symbolické diela s viacnásobným obsahom. Nielen výber tém a motívov, ale aj spôsob spracovania a najmä rukopis odzrkadľuje jedinečnosť duše dospievajúceho človeka, budúci kameň našej spoločnosti a krajiny. Fascinujúca sila, odvaha a krása mladého človeka je zároveň veľmi krehká, lebo závisí častokrát od nás dospelých, podmienok, ktoré mladým ľuďom vytvárame. Je dôležité neprehliadať ho a načúvať mu, viac sa s mladým človekom rozprávať a snažiť sa chápať jeho non-verbálne prejavy aj cez jeho výtvory a diela. Aj táto výstava je príležitosť načúvať mladým ľuďom cez ich diela.

text © Mgr. Michala Lenčová, výtvarný odbor ZUŠ Nová Baňa, kurátorka výstavy

 

„Denníky krajiny, zeme a hliny“

2.8. – 8.9. 2024

Výstava je premiérou akademického sochára Juraja Vojčiaka a záhradnej a krajinnej architektky Martiny Víglašskej v rodnom meste a poslednou akciou v rámci osláv 60 rokov výtvarného odboru pod záštitou ZUŠ Nová Baňa a Pohronského múzea Nová Baňa za podpory nášho mesta a kraja. Výstava bývalého učiteľa a jeho žiačky symbolicky ukotvuje pokračovanie spolupráce našej školy s múzeom pri organizácii výstav a sprievodných akcií bývalých absolventov výtvarného odboru každý druhý rok a zakladá tradíciu oslavy výtvarného umenia a umeleckého školstva a ich významu pre región a Slovensko, spoločného posilňovania mostov porozumenia, úcty a podpory medzi laickou verejnosťou a profesionálnymi tvorcami.  Návštevníci môžu vidieť aj na tejto výstave výtvarné súznenie, ale aj odlišnú jedinečnosť videnia a cítenia, ktoré nezabraňuje vytvárať mosty a symbiózy a spolu-existovať vedľa seba nielen v jednom priestore múzea, ale aj v živote. Oboch autorov spája živel zeme a premeny krajiny časom, počasím, zásahom prírody a človeka. Keramické plastiky Juraja Vojčiaka vznikli ako improvizácia autora na podnety zvonka – krajiny, živého a neživého, aj na časť fotografií Martiny a nadobudli prekvapivé a nezávislé formy od poznaného sveta. Pohybujú sa na hranici medzi abstraktno-geometrickými tvarmi a odkazmi na okolitý svet a slobodnou dušou autora. V najnovších  dielach Juraj spracúva ideu života, ktorý vychádza z oceánu. Jeho inšpiráciou boli štvormetrové vlny na Tenerife, v každej sekunde premenlivé plastické prúdy vody a peny, ktoré narážajú do útesov. Ako absolvent keramiky ŠUP Bratislava pokračoval v štúdiu keramiky a porcelánu na UMPRUM v Prahe u prof. Otta Eckerta. Má za sebou sympóziá a výstavy aj v zahraničí, diela v súkromných zbierkach aj mimo Slovenska. V rokoch 1986 – 1998 bol výtvarným pedagógom na ZUŠ Nová Baňa. Tvorí v Novej Bani. Fotografie Martiny Víglašskej z málo známych kútov sú reálnymi portrétmi krajiny a predsa pôsobia nereálne až fantasticky, miestami dokonca maliarsky. Máme dojem, že mizne všetko konkrétne a zostáva len duša a podstata krajiny. Je to dané tým, že autorka je absolventkou krajinnej a záhradnej architektúry SPU – FZKI Nitra a pri svojej práci potrebuje poznať a mať rada krajinu, jej flóru a faunu. Predovšetkým jej ide o udržateľnosť, ekologický dizajn, prispôsobovanie vegetácie zmenám klímy. Pri fotografiách dokumentuje krajinu a jej zmeny v pozitívnom i negatívnom zmysle. Navrhuje pre súkromné a právnické osoby, zúčastňuje sa medzinárodných projektov. Žije vo Viedni.

text © Mgr. Michala Lenčová, výtvarný odbor ZUŠ Nová Baňa, kurátorka výstavy

 

„Koža a kožušina – Od úžitku k luxusu “

10.5. – 8.9.2024

 

Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu Koža a kožušina – od úžitku k luxusu. Ako uvádza autorka výstavy a kurátorka etnografie Baníckeho múzea v Rožňave, od ktorého je výstava prevzatá, Mgr. Barbora Šumská: „Cieľom výstavy je prezentovanie materiálu kože a kožušiny v kontexte viacerých odborov, histórie regiónu a etnológie, spôsobu remeselného spracovania materiálu a prostredníctvom ukážky rôznych druhov výrobkov. Návštevníci vďaka tomu získajú komplexný pohľad na tému.“

Koža je materiál, ktorý ľudstvo sprevádza od počiatku jeho existencie a vďaka vynikajúcim vlastnostiam ponúka široké možnosti využitia. Jej náročné spracovanie si vyžiadalo špecializáciu výroby, ktorej sa venovali samostatné

cechy a remeselníci, medzi nimi garbiari, obuvníci (ševci), čižmári, kožušníci a ďalší. Mnohí z nich boli bohato zastúpení nielen v regióne Gemer, ale aj u nás v Novobansku. Okrem cechovej činnosti bola v Rožňave aj manufaktúra na spracovanie kože. V bývalej administratívnej budove manufaktúry dnes sídli Banícke múzeum v Rožňave. Kožené a kožušinové výrobky boli prirodzenou súčasťou odevu, obuvi a pracovných pomôcok baníkov, remeselníkov, roľníkov, pastierov či furmanov. Odev doplnený vzácnymi kožušinami bol však aj znakom najvyšších spoločenských vrstiev a stal sa symbolom sociálneho statusu. Na výstave je prezentovaná napríklad i vzácna pohrebná prikrývka čižmárskeho cechu z roku 1824.

Výstava predstaví aj výrobky poslednej aktívnej kožušníčky z nášho regiónu- Anny Suchej. Táto je dcérou kožušníka a vyučila sa v kožušníckej škole v Dobšinej, s praxou u novobanského kožušníckeho majstra Vojtecha Ditteho. Šitie kožúškov jej počas aktívneho života ostalo ako koníček. Kožuchy či kožúšky vyrába od spracovania kože, farbenia, strihania, šitia, až po ručné šitie a vyšívanie sama podľa historických predlôh z múzeí alebo od starších ľudí, ktorí kožúšok zapožičali. V roku 2020 bola Anna Suchá na Ministerstve kultúry SR ocenená titulom MAJSTER ĽUDOVEJ UMELECKEJ VÝROBY.

K výstave Koža a kožušina – od úžitku k luxusu sme v Pohronskom múzeu pripravili viacero sprievodných aktivít, a tiež interaktívnu hru pre malých aj veľkých – Tajomstvo múzea, o ktorých Vás budeme postupne informovať.

Mediálny partner: pravé slovenské

Výstava je prístupná počas otváracích hodín Pohronského múzea nasledovne:

Jún – september

Nedeľa – piatok: 10,00 – 18,00

Srdečne pozývame!