AKTUÁLNE VÝSTAVY
„POTULKY PO VIETNAME A KAMBODŽI“
10.3. 2023 – 14.5.2023
Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „ Potulky po Vietname a Kambodži“, ktorá je výstavou fotografií cestovateľa Jána Grausa.
Ján Graus, sa na svojich fotografiách z ciest snaží zachytiť bežný život tak, ako sa odohráva na uliciach. Ľudia na jeho reportážnych fotografiách sú zachytení v práci, či pri odpočinku a jeho „zátišia“ sú späté s ľudskou činnosťou. Na vystavených fotografiách z jeho dvoch ciest do Vietnamu a Kambodže vidíme to, čím žijú obyčajní Vietnamci, ale aj kus prírodného a kultúrneho dedičstva obidvoch zemí.
Výstava je časťou z rozsiahlejšej výstavy realizovanej v roku 2021 v
Revúcej, rodnom meste autora, ktorý teraz žije v Novej Bani.
Srdečne pozývame!
„VARIÁCIE ZO SKLA“
17.2. 2023 – 23.4.2023
Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Variácie zo skla“ , ktorá je výstavou sklených výrobkov zo sklárne Nová Baňa zo zbierok Pohronského múzea, zo zbierok súkromnej zberateľky, od súkromného sklárskeho majstra Petra Dolinaja a tiež Spojenej školy Púchov – jedinej sklárskej školy na Slovensku.
Sklo je homogénna, anorganická látka a je vlastne najstaršou umelou látkou. Prvá písomná zmienka o výrobe skla na dnešnom území Slovenska pochádza z roku 1550. Ide o kúpnu zmluvu, v ktorej sa spomína sklárska huta v Sklených Tepliciach. Píše sa v nej, že už viac ako 200 rokov sa tu vyrába sklo pre potreby banských miest Kremnica a Banská Štiavnica. Od 14. storočia na našom území evidujeme približne 70 sklárskych hút. Sklárne mohli fungovať vďaka priaznivým prírodným podmienkam: rozsiahlym bukovým lesom. Drevo potrebovali na vykurovanie ale hlavne pri výrobe dôležitej sklárskej suroviny – potaše (salajky), ktorú získavali z popola bukového dreva a nahrádzali ňou sódu.
Pre potreby baníctva sa technické a chemické sklo do stredoslovenskej banskej oblasti dovážalo z Pasova a Poľska, čo bolo veľmi nákladné. Táto skutočnosť zohrala asi najdôležitejšiu úlohu pri zakladaní sklární v oblasti. Jednou z nich bola aj sklená huta, ktorú založili v novobanských bukových lesoch v roku 1630. Okolo huty vznikla osada, ktorá je v písomných prameňoch označovaná ako Sklená Huta. Po založení sklárne v Obyciach v polovici 18. storočia sa začala označovať ako Stará Huta, keďže obycká dostala prímenie Nová. Sklenú hutu založil sliezsky majster Michal Ulmb, ktorý 4. júna 1630 na Banskom súde podpísal zmluvu s Banskoštiavnickou komorou. Hoci nemala starohutská skláreň dlhú tradíciu, Štiavnická banská komora sa o skle z nej hneď v začiatkoch vyjadrila, že má vysokú kvalitu a prevyšuje výrobky zo zahraničia, ktoré boli často „neupotrebiteľné“. Hoci sa špecializovala na laboratórne sklo – banky, lieviky, retorty a skúmavky, vyrábala aj duté či tabuľové sklo chýrnej kvality. Skláreň v Starej Hute fungovala až do likvidácie v roku 1762.
Na dnešnej ulici zvanej Železničný rad boli položené základy novobanskej sklárne fungujúcej na mieste terajšej fabriky Knauf Insulation, s. r. o. Skláreň tu bola založená v roku 1907 Jánom Göpfertom z významného sklárskeho rodu, ktorý si v roku 1903 vzal za ženu dcéru majiteľa rudnianskej sklárne. Spočiatku tu pracovalo 57 cudzích odborníkov- fúkačov skla a brúsičov a 67 domácich robotníkov. Vyrábalo sa tu úžitkové sklo, poháre, žiarovky, lisované, lekárnické i brúsené sklo.
V ďalších rokoch prešla skláreň obdobiami rozvoja, stagnácie, mnohými zmenami vlastníckych vzťahov, až v roku 1953 definitívne skončila výrobu obalového skla. Novú históriu začala písať prebudovaním sklárne na závod pre výrobu liateho čadiča a izolačných výrobkov na báze čadičových vlákien, čo umožňovalo ložisko čadiča v susedných Brehoch. Od roku 1969 sa stabilizoval súčasný program tepelných, zvukových a protipožiarnych izolácií z minerálneho vlákna, ktoré sa vyrába dodnes.
V Novej Bani fungovala od roku 1922 aj Schwarzovská brusiareň skla. Založili ju bratia Vojtech a Peter. Vybudovali tu prosperujúce podnikanie „Rafinériu skla“, ktorá sa venovala brúseniu a predaju skla. Sklo brúsili na objednávky z celého dnešného Slovenska. Brúsené sklo pre nich predávali aj stáli predajcovia (napr. z Brehov), ktorí tovar vozili aj do iných lokalít. Brusiareň spracovávala čisté úžitkové sklo z viacerých známych sklární (hlavne Slovenské sklárne v Málinci), ako aj pre súkromné zákazky či predaj. Najtypickejšími vzormi bola výzdoba typu astra, ďatelinka, klasy či vinič. Po poštátnení bola prevádzka súčasťou komunálnych služieb a ako sklenárstvo pôsobila na pôvodnom mieste až do postavenia dielní vo dvore novej budovy na Bernolákovej ulici.
Súčasná výroba skla je zastúpená Petrom Dolinajom, ktorý pracoval v sklárni Valaská Belá. Po zatvorení sklárne začal snívať o vlastnej sklárskej peci a tu prišlo rozhodnutie, že prerobí starú hospodársku budovu a postaví v nej malú piecku. Začal fúkať sklo, ale tak, ako to spomínali starí majstri sklári, lebo sklo je kúzelné a dá sa z neho spraviť všeličo. Sklo fúka a tvaruje ho ručne, používa staré tradičné postupy, tvorené sú na malej sklárskej peci, každý výrobok vytvaruje sám. Pre Petra Dolinaja je žeravé sklo naozaj kúzelné, a ponúka mu stále nové a nové výzvy. Ministerstvo kultúry SR mu v roku 2021 udelilo čestný titul – majster ľudovej umeleckej výroby.
Na výstave sú zastúpené i študentské práce Spojenej školy Púchov, ktorej súčasťou je Stredná odborná školy sklárska. Žiaci sa môžu vzdelávať v umeleckom odbore – Výtvarné spracúvanie skla so zameraní na výrobu sklenej vitráže alebo v študijnom odbore operátor sklenej výroby so zameraním na výrobu dutého a lisovaného skla alebo brúsenie skla.
Srdečne pozývame!
ARCHÍV VÝSTAV
Obrázok pre Darinku
Trvanie výstavy 25.8. 2022 – 25.9.2022
Výstava výtvarných prác celoslovenskej výtvarnej súťaže detí predškolského veku.
Projekt Obrázok pre Darinku je celoslovenská výtvarná súťaž detí predškolského veku, ktorá vznikla myšlienkou učiteliek pôsobiacich v materskej škole v Novej Bani. Ide už v poradí o druhý ročník , ktorý nesie názov VOŇAVÉ LETO. Hlavným cieľom celého projektu je podporiť vzdelávaciu oblasť umenie a kultúru v predprimárnom vzdelávaní, rozvíjanie nadania a talentu na základe súťaživosti detí. Súťaž je spojená s prehliadkou výtvarných prác a ukončená slávnostným odovzdávaním cien oceneným deťom v jednotlivých kategóriách.
Výstava výtvarných prác celoslovenskej výtvarnej súťaže detí predškolského veku „OBRÁZOK PRE DARINKU“ – Voňavé leto je jednokolová. Zapojili sa do nej organizácie s deťmi predškolského veku (jasle, materské školy, súkromné materské školy, špeciálne materské školy, základné umelecké školy s prípravnými ročníkmi). Rozdelené sú do kategórií A – 2-3 ročné deti, B – 4-5 ročné deti, C – 6ročné deti, D – deti so ŠVVP.
Do súťaže boli zaradené práce vyhotovené technikami – maľba, kresba, kombinovaná technika formát A4, A3.
Súťaž podporuje a napomáha vyhľadávaniu talentovaných tvorcov, zároveň vytvára aj priestor pre rozvoj umeleckej tvorivosti i technickej zdatnosti detí spojenú s prezentáciou diel tematického i žánrového zamerania (ročné obdobia). Poskytuje príležitosť pre porovnanie ich umeleckej i technickej úrovne. Rozvíja talent, kreativitu, nápaditosť, technické danosti detí. Vzdelávacia časť súťaže prispieva k ďalšiemu rozvíjaniu vedomosti a zručností v oblasti umeleckej tvorby, vytvára možnosť pre ďalšie vzdelávanie sa v umeleckej oblasti.
Na obrazoch nájdete stvárnené rôzne letné zážitky detičiek: hry v prírode, výlety k vode, stretnutie s kamarátmi a všeličo iné, čo pohladí oko nielen detského diváka.
Skvosty z múzea
Trvanie výstavy 1.7. 2022 – 2.10.2022
Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Skvosty z múzea“ pripravenú pri príležitosti 70. výročia založenia nášho múzea.
Pohronské múzeum vzniklo pôvodne ako Okresné múzeum 8. augusta 1952 uznesením Rady ONV v Novej Bani. Prvým správcom múzea bol novobanský obuvník a zberateľ starožitností Anton Solčiansky. Jeho rozsiahla súkromná zbierka a predmety uchovávané dovtedy v mestskom archíve sa stali základom zbierkového fondu múzea. Z pôvodných niekoľko sto predmetov sa zbierky v múzeu rozrástli na presne 18 861 kusov.
Od svojho začiatku múzeum sídli v budove historickej radnice. Počas jej opravy v rokoch 1967 – 1972 boli predmety z múzea umiestnené v priestoroch dnešného Park café, pričom na ich prezentovanie slúžilo výkladné okno.
Do roku 1972 múzeum riadili nadšenci histórie a dejín mesta. Nástupom Alexandra Zrebeného získalo múzeum odborné vedenie. Začala sa robiť odborná evidencia predmetov, konali sa rôznorodé výstavy, položili sa základy odbornej knižnice a fotoarchívu.
V roku 1996 bolo múzeum premenované a získalo dnešný názov Pohronské múzeum. Počas rokov do zbierok pribúdali rozličné artefakty – kúpou, darom, zberom, prevodom.
Múzeum plní svoje poslanie zachraňovať, chrániť, uchovávať a prezentovať doklady histórie, o čom najlepšie svedčí náš zbierkový fond. Stav zbierkových predmetov je pravidelne kontrolovaný, sú ošetrované a podľa potreby sa na nich vykonávajú konzervátorské alebo reštaurátorské práce v záujme ich ochrany pre ďalšie generácie. Pre verejnosť je sprístupnených 11 stálych expozícií a každoročne usporiadame v priemere 8 výstav. Pracovníci múzea pripravujú pre verejnosť rôzne výchovno-vzdelávacie a kultúrno-spoločenské podujatia, veľmi obľúbená je napríklad Večerná prehliadka.
Výstava Skvosty z múzea zoznámi návštevníkom s muzeálnymi pojmami ako je akvizícia, depozit, či samotný zbierkový predmet. Cez príbehy predmetov predstavíme jednotlivé súčasti múzejnej práce, ktoré každodenne zabezpečujú aktívni zamestnanci. Hlavnou ideou výstavy je priblížiť rozmanitý zbierkový fond, ktorý budovali generácie múzejníkov od roku 1952. Okrem hlavnej zbierkotvornej činnosti predstavíme činnosť konzervátorskej dielne či muzeálnej knižnice.
Vo výstave predstavíme najväčší obraz našich zbierok v kontraste s najmenším, najstarší predmet v opozite s najmladším. Progres v technológiách sa prejavil aj v takom detaile ako je forma vedenia Prírastkovej knihy, čo dokladujeme kópiou listov z nich. V kontraste sú napríklad aj svadobné šaty z ľudového a mestského prostredia.
Rozmanitosť zbierkového fondu ilustrujeme cez tematické okruhy, do ktorých sa snažíme vtesnať jedinečné a netradičné zbierkové predmety. Napríklad okruh „Predmet v predmete“ je pozoruhodný tým, že do zbierok sa prijal jeden predmet, v ktorom reštaurátorka pri rozobratí a ošetrovaní našla ďalší, skrytý pred zrakom všetkých. Počas prehliadky sa stretnete s okruhmi ako Militárie, Kresťanstvo, Mesto Nová Baňa alebo Reštaurovanie. Vôbec po prvý krát budú vystavené dvere z mestského väzenia, ktoré sa kedysi nachádzalo v budove novobanskej radnice. Bohatý fond archeológie je tu zastúpený lótovými závažiami a aj fosíliou zubu nosorožca srstnatého.
Naše – Vaše múzeum sa rozvíja. Poprajme si ešte veľa plodných rokov: veľa krásnych výstav, veľa zaujímavých prednášok, mnoho unikátnych nových zbierok, prepracované a interaktívne stále expozície a hlavne tisíce spokojných návštevníkov.
„Moji susedia v Novej Bani “
27.9. 2022 – 20.11.2022
Portréty Novobančana Vladimíra Tužinského
Autor výstavy „Moji susedia v Novej Bani“ Vladimír Tužinský sa narodil v Banskej Bystrici 12. marca 1958. Svoje detstvo prežil so svojimi rodičmi a dvoma súrodencami na Viničnom vrchu v Novej Bani, kde absolvoval základnú školu, počas ktorej navštevoval výtvarný krúžok. Svoj talent na kreslenie v tej dobe odpozoroval od starého otca, ktorý vedel krásne ručne obrábať drevo a vyšívať.
Po skončení základnej školy viedli jeho kroky na SUŠ v Kremnici – odbor umelecký kováč, no o dva roky školu opustil z nezištných dôvodov. Potom ho to zavialo na kamenársku učňovku v Krupine, ktorú šťastne ukončil. Nasledovala dvojročná základná vojenská služba. Po vojne pracoval ako kamenár po celom Slovensku. Príležitostne spolupracoval s rôznymi sochármi. Jeho cesty sa neskôr uberali do gastronómie. Dnes je už dôchodcom.
Počas voľných chvíľ rád maľuje a kreslí. Medzi techniky, ktoré používa, patria pastel, akvarel, ceruzka. Dnes už má aj vnúčatá, ktoré možno zdedia po starkom len to dobré. Výstava „Moji susedia v Novej Bani“ je treťou autorskou výstavou v priestoroch Pohronského múzea.
Na portrétoch nájdete aj notoricky známe postavy Novej Bane ako hrobárku Lojzku, či hudobníka Mikiho Nováka.
„Rok vo zvykoch slovenského ľudu “
10.10. 2022 – 31.1.2023
Ľudové zvyky a tradície na Slovensku
Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás
srdečne pozýva na výstavu „Rok vo zvykoch slovenského ľudu“, ktorá je pripravená
v spolupráci s národopisnou Šatnicou Matice slovenskej v Martine.
Šatnica Matice slovenskej ako matičná požičovňa krojov a kostýmov potvrdzuje svoje
kvalitné služby a pozoruhodný obsah desaťročia budovaného depozitu v Martine. Šatnica, ako
sa jej dlho a dôverne hovorí na celom Slovensku a tak ju často vníma aj slovenské zahraničie,
totiž pravidelne oblieka účinkujúcich komerčných reklám (LIDL), divadelníkov a ochotníkov
(divadelné scénky Mladej Matice), účastníkov slávnostných sprievodov a kultúrno-
spoločenských podujatí po celom Slovensku. Na našej výstave Rok vo zvykoch slovenského
ľudu spolu priblížime návštevníkom zvyky ako Fašiangy, Vítanie jari, Dožinky, Mikuláš,
Betlehemci.
Aj v dnešnej uponáhľanej a rýchlej dobe informačných technológií nás neprestávajú zaujímať
témy spojené s minulosťou. Ako v minulosti ľudia žili, z čoho sa tešili, pred čím sa obávali
alebo nad čím smútili. Platí presvedčenie, že bádanie o našej minulosti je nevyhnutné, ak sa
chceme dozvedieť niečo podstatné o našej súčasnosti a rozmýšľať o nej. Je to tak aj v prípade
poznávania slovenských ľudových tradícií. Mladí ľudia majú stále väčší záujem spoznávať
tradície svojich predkov a tak im prostredníctvom výstavy aspoň niektoré priblížime. Starší si
zas zaspomínajú na to, aké veselé boli oslavy Fašiangov, či ako sa oslavovala bohatá úroda na
poli. Na Slovensku sa tradičné spôsoby maskovania i masiek zachovali v obyčajoch a hrách
viazaných hlavne na obdobie zimného slnovratu. Masky a maškary boli súčasťou praktík,
ktorých primárnym cieľom bolo zaručiť hospodársky úspech, osobné šťastie a ochranu pred
škodlivými silami. Zo zimného obdobia spomeňme obchôdzky masiek na Luciu a na
Mikuláša.
Jarný cyklus obradových hier reprezentujú fašiangové sprievody. Široká paleta postáv
všetkých druhov a rôznorodý výskyt masiek sú príznačné pre fašiangové obchôdzky. Vo
fašiangových obchôdzkach bolo množstvo postáv, dvojíc, ktoré priamo zaťahovali divákov do
hry. Najrozšírenejšou maskou v každom kúte Slovenska boli cigán s cigánkou, medveď či
dvojfigurína muža s bábkou ako napr. muž v koši či husár na koni.
Známe sú zvieracie – zoomorfné masky, ktoré sa na našom území prezentovali v dvoch
rovinách: v zimných obradových hrách a vo fašiangových obchôdzkach. Najznámejšia
zvieracia maska je medveď, ktorý symbolizoval silu.
Vďaka rekvizite „vianočného hada“ priblížime návštevníkom aj typickú novobanskú
obchôdzkovú hru Adam a Eva v raji.
Viac zvykov a tradícií spoznáte u nás v Pohronskom múzeu.
„Generácie na plátne “
25.11. 2022 – 26.2.2023
Výber z tvorby troch pokolení umelcov
Pohronské múzeum Nová Baňa – organizácia Banskobystrického samosprávneho kraja Vás srdečne pozýva na výstavu „Generácie na plátne“ výber z tvorby troch pokolení umelcov – Michala Tencera, Petra Kopernického a Šimona Kopernického.
Talent na maľovanie Petra Kopernického odhalili jeho rodičia, ktorí ho prihlásili do Ľudovej školy umenia, ktorú úspešne absolvoval. Iskričky svojho talentu začal opäť rozfúkavať približne pred 15 rokmi. Po návšteve martinského skanzenu mu natoľko učarovala ľudová architektúra, že ceruzkou nakreslil niekoľko jeho domčekov. Potom prišiel na rad Vlkolínec, Pribylina a plamienok sa postupne začínal zväčšovať. V hľadaní sa v rôznych technikách, mu učarovala hlavne ceruzka a tvrdý pastel. Svoj čas na tvorbu nachádza hlavne v zimných mesiacoch, počas dlhých večerov. K jeho hlavným témam patrí história mesta Nová Baňa, jej budovy, tradície a baníctvo.
Michal Tencer bol starým otcom Petra Kopernického. Narodil sa v roku 1901 ako prvý z desiatich súrodencov na gazdovskom dvore u Miškov. Tento sa nachádzal v miestnej časti Horná zem, nad údolím Starohutského potoka. Odmalička postupne odhaľoval svoj vrodený talent. Rád kreslil a v škole pekne písal. Práve pre svoj krasopis mal na vojne funkciu pisára. K maľovaniu obrazov sa dostal až dôchodkovom veku. Maľoval iba v zimných mesiacoch, keď bolo práce na malom hospodárstve menej. Námety na obrazy čerpal hlavne z pohľadníc a časopisov. K jeho obľúbeným témam patrila hlavne príroda a poľovníctvo, pretože túžil stať sa horárom. Maľoval tiež zátišia a náboženské témy. Obrazy rád daroval rodine k rôznym výročiam, ale mal nimi vyzdobený aj svoj domček u Hanesov. Zomrel v roku 1994.
Šimon Kopernický je najstarší syn Petra Kopernického. Úspešne preberá generačnú štafetu. Už od malička rád kreslil. Prechádzal obdobiami svojich tém, ku ktorým patrili vodopády, vrchy a končiare, mapy…
Absolvoval Základnú umeleckú školu v Novej Bani a po ukončení základného vzdelania viedli jeho kroky na Súkromnú školu umeleckého priemyslu v Hodruši Hámroch. V súčasnosti absolvuje na tejto škole nadstavbové štúdium v odbore grafik vizuálnych komunikácii. K jeho obľúbeným témam patria hlavne realistické kresby – portréty, zvieratá či zátišia. Rád kreslí ceruzou, tvrdým pastelom i perokresbou.
Srdečne pozývame a prajeme všetkým príjemný umelecký zážitok.
PRIPRAVUJEME
PODUJATIA
12. 5. 2023
Deň múzeí – deň otvorených dverí
Voľný vstup pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí.
13. 5. 2023
Noc múzeí a galérií 2023
PM v Novej Bani sa i v roku 2022 zapojí do tejto medzinárodnej akcie. Prehliadka expozícií a výstav spojená s kultúrnym programom so ZUŠ Nová Baňa.
29. 7. 2023
Večerná prehliadka múzea
už tradične konaná cez letné prázdniny, vždy v prvú sobotu v mesiaci od 18°° do 22°°.
26. 8. 2023
Večerná prehliadka múzea
už tradične konaná cez letné prázdniny, vždy v prvú sobotu v mesiaci od 18°° do 22°°.
Október 2023
Jesenný koncert
Koncert žiakov a učiteľov ZUŠ v Novej Bani venovaný dôchodcom, pri príležitosti Mesiaca úcty k starším.
December 2023
Vianočné koncerty v múzeu
Koncerty pre deti z MŠ, seniorov, i pre širokú verejnosť, ktoré prispievajú k sviatočnej nálade v predvianočnom čase.
