AKTUALITY

Nová expozícia Vulkanológia

V Pohronskom múzeu sa nám podarilo výrazne zmodernizovať jednu zo svojich stálych expozícií. Predtým expozícia Putikov vŕšok sa dnes zmenila na expozíciu Vulkanológie, ktorá je jedinou expozíciou tohto typu na Slovensku.

Múzeum sa ešte v roku 2021 zapojilo do výzvy o poskytnutie nenávratného finančného príspevku cez Integrovaný regionálny operačný program, kde sprostredkovateľským orgánom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Hlavným cieľom projektu s názvom „Zvýšenie kvality poskytovaných služieb v jedinej vulkanologickej expozícii na Slovensku“ bola podpora udržateľnosti a odolnosti kultúrnej inštitúcie, ktorá sa dosiahla prostredníctvom dvoch hlavných aktivít projektu: 1. Zvýšenie kvality poskytovaných služieb a 2. Zlepšenie úrovne hygienických štandardov.

Úspešná implementácia projektu prináša novú možnosť sprostredkovať návštevníkovi poznanie a zážitok prostredníctvom zmodernizovanej expozície ako kultúrne spracovaného diela.

Modernizáciu expozície Vulkanológie realizovala firma Ústav technológií a inovácií, s. r. o. Bratislava. Odborným garantom expozície je vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied RNDr. Jaroslav Lexa, CSc. Ideový návrh expozície sa opiera o moderné spôsoby prezentácie s ohľadom na zachovanie hodnoty exponátov. Hlavné exponáty – sopečné horniny zo Slovenska, najmä zo sopky Putikov vršok, najmladšej sopky v strednej Európe i sveta /Etna, Lipari, Hekla/ tu dostali výnimočné miesto v moderných vitrínach. Tieto sú doplnené bohatým digitálnym príbehom a obsahom, ktorý určite zaujme návštevníka.

Nakoľko tento projekt vznikol v dobe, kedy bol stále aktuálny celosvetový problém s pandémiou COVID, jednou z hlavných aktivít projektu bolo aj zlepšenie hygienických štandardov. Pre tento účel bolo obstaraných sedem kusov germicídnych žiaričov a jedna čistička vzduchu. Umiestnené sú v expozícii Vulkanológie, ako aj v ostatných expozičných a výstavných priestoroch múzea.

Cieľovou skupinou novej expozície sú návštevníci všetkých vekových kategórií a to nielen regiónu Nová Baňa, ale aj celého Slovenska a zároveň zahraničia. Všetkým návštevníkom budú pomocou moderných a nových interaktívnych technológií predstavené témy geológie, vulkanológie a sopečnej činnosti.

Projekt „Zvýšenie kvality poskytovaných služieb v jedinej vulkanolgickej expozícii na Slovensku“ – modernizácia materiálno-technického a technologického vybavenia stálej expozície je realizovaný poskytnutím nenávratného finančného príspevku z výzvy MK SR – IROP-PO7-SC77-2021-75 a spolufinancovaný zo zdrojov Banskobystrického samosprávneho kraja.

Raritný minerál farmakosiderit

Akvizícia múzeí znamená nadobúdanie, získavanie zbierkových predmetov. S potešením môžeme napísať, že sa nám v roku 2023 podarilo získať raritný minerál farmakosiderit. Cestu k nám hľadal okľukou – doslova cez more. Na tento projekt nám prispel Fond na podporu umenia sumou 1200 €. Spoluúčasť bola hradená z účelovo určených prostriedkov od Banskobystrického samosprávneho kraja, nášho zriaďovateľa, v sume 960 € a zvyšok, 240 €, z vlastných zdrojov. Predmet –  minerál farmakosiderit – je vzorka raritného minerálu pochádzajúceho z Novej Bane. Jeho výskyt na území Slovenska je vzácny. Jeho ložisko v novobanskej lokalite bolo nájdené v 19. storočí a informácie o náleze publikované v rokoch 1874 a 1875. Išlo o prvý nález tohto minerálu v rakúsko-uhorskej monarchii a zároveň tretí potvrdený výskyt farmakosideritu na svete. Náš exemplár farmakosideritu je pravdepodobne nálezom ešte z 19. storočia, keďže v súčasnosti nevieme jeho ložisko v Novej Bani identifikovať.

Knihy do múzea

Projekt s názvom „Knihy do múzea“ si kládol za úlohu doplniť odbornú literatúru do našej muzeálnej knižnice, v ktorej sa nachádzalo vyše 3900 titulov z rôznych vedných odborov. Najviac zastúpená je história a regionálna literatúra týkajúca sa hlavne Novej Bane. Taktiež u nás nájdete aj publikácie z oblasti etnografie, archeológie, umenia, pomocných vied historických, techniky, staviteľstva, prírody a rôzne zborníky či encyklopédie. Okrem požičiavania kníh podľa potreby poskytujeme aj metodickú pomoc pri SOČ, ŠVOČ, diplomových, bakalárskych, seminárnych a ročníkových prácach. Preštudovať si u nás môžete aj regionálnu tlač, historické knižné fondy, mapový materiál, rukopisy či archiválie.

Nové publikácie skvalitnili knižničný fond a možnosti poskytovania služieb pre odborných pracovníkov múzea a pre bádateľskú verejnosť. Fond na podporu umenia prispel z verejných zdrojov sumou 2000 €, spolufinancovanie bolo hradené z rozpočtu Pohronského múzea a činilo sumu 250 €. Zakúpených bolo 113 kníh z rôznych vedných odborov, napr. Slovenské lesné železnice, Na sklonku dňa, Pes v mytológii, náboženstve a folklóre staroveku a stredoveku či Fosílne chobotnáče v zbierkach SNM – Prírodovedného múzea.

 

 

 

Oltárny obraz

Pohronské múzeum sa každoročne zapája do výzvy Fondu na podporu umenia, ktoré sa týka reštaurovania. V roku 2023 išlo už o druhú etapu reštaurovania oltárneho obrazu Kristus na hore Olivovej, ktorý namaľoval nám všetkým známy Novobančan Karol Dodek. Obraz reštaurovala akademická maliarka Zuzana Komendová. Oltárny obraz je signovaný a datovaný v ľavej dolnej časti – „K. Dodek, 1916. Kým hlavným prínosom prvej etapy reštaurovania bola celková stabilizácia zachovaného originálu obrazu podlepením maľby novým plátnom, doplnením chýbajúcej časti zhoreného plátna novým vhodným plátnom do roviny originálu a vypnutie obrazu na nový klinový podrám, prínosom druhej etapy je rekonštrukcia maľby podľa prístupných fotografií. Týmto krokom sa zachovala celistvosť výjavu. Druhú etapu reštaurovania z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia sumou 2 000 €, spoluúčasť bola hradená z účelovo určených prostriedkov od Banskobystrického samosprávneho kraja, nášho zriaďovateľa, v sume 1 560 €.

Jedným z úspešných projektov Pohronského múzea bola 1. etapa reštaurovania oltárneho obrazu.

V roku 2022 sme si pripomenuli 100. výročie úmrtia významného novobanského rodáka, prvého povojnového mešťanostu, národovca, amatérskeho maliara, kováča… Karola Dodeka (1867-1922), ktorý reštaurovaný predmet – oltárny obraz Kristus na hore Olivovej – namaľoval na objednávku evanjelického zboru na hodrušských Kopaniciach. Obraz bol umiestnený ako ústredný oltárny obraz v strede stĺpového oltára z roku 1858 v Kostole evanjelickej cirkvi a. v. na Kopaniciach, keď nahradil pôvodný obraz s motívom ukrižovania Krista. Tvorili hnuteľnú kultúrnu pamiatku umiestnenú v Národnej kultúrnej pamiatke – kostole. Oltárny obraz bol vážne poškodený počas požiaru. Bola poškodená pravá strana oltárneho obrazu približne na 45 % plochy. Pôvodný vlastník, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Hodruša- Hámre, Dcérocirkev Kopanice, sa rozhodol obraz premiestniť do Pohronského múzea, keďže spadá do oblasti zberu múzea. Premiestnenie schválil aj Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica. Oltárny obraz Kristus na hore Olivovej je signovaný a datovaný v ľavej dolnej časti – „K. Dodek, 1916. Obraz bol namaľovaný na objednávku. Je namaľovaný technikou olejomaľby na plátennej podložke. Má rozmery 114,5 cm x 176,5 cm. Na obraze je zobrazená figúra s biblickým motívom častá na prelome 19. a 20. storočia. Výjav zobrazuje kľačiaceho a modliaceho sa Ježiša Krista na hore Olivovej tesne pred jeho odsúdením, umučením a ukrižovaním. Z ľavého obhoreného rohu pomedzi tmavú oblohu vychádzajú lúče symbolizujúce nebeskú, božiu silu. Lúče osvetľujú tvár Krista. Ruky má vystreté pred sebou, položené na skale a dlane zopäté k modlitbe. Kristus je odetý do dlhého spodného rúcha ružovej farby. Cez spodný odev má ovinutý modrý plášť. Zahaľuje celú postavu a voľne padá na zem. Vľavo pod skalou je namaľovaná halúzka. V pozadí na pravej nezachovanej časti sa nachádzala krajina. Náš príspevok informuje o uskutočnenej prvej etape reštaurovania, ktoré vykonala akad. maliarka Zuzana Komendová. Z verejných zdrojov reštaurovanie podporil sumou 2000 € Fond na podporu umenia. Spoluúčasť bola hradená z účelovo určených prostriedkov od Banskobystrického samosprávneho kraja, nášho zriaďovateľa, v sume 3270 €. V súčasnosti je naplánovaná druhá etapa reštaurovania, o výsledkoch ktorej Vás budeme informovať. K oltárnemu obrazu Kristus na hore Olivovej patrí aj zdobený zlátený rám, ktorého reštaurovanie je naplánované do ďalšej, už tretej etapy.

Milí priatelia!

S radosťou Vás chceme informovať o ďalšom úspešnom projekte nášho múzea. Tentokrát ide o projekt akvizícia múzeí. Akvizícia znamená nadobúdanie, získavanie. A my sme získali do fondu Pohronského múzea ručne šitý ženský kožúšok. Na projekt s názvom „Kožúšok z Novej Bane“ nám prispel Fond na podporu umenia. Spoluúčasť bola hradená z účelovo určených prostriedkov od Banskobystrického samosprávneho kraja.

Ide o druh vrchného odevu z kožušiny, bez rukávov, do pása, tzv. krátky kožuch. Bol súčasťou sviatočného ľudového odevu; symbolom bohatstva, niektorých častiach Slovenska aj súčasťou vena, častokrát súčasťou dedičstva.

Kožúšok je ručne šitý. Vyrobila ANNA SUCHÁ z Novej Bane, kožušníčka, majsterka ľudovej umeleckej výroby, v roku 2022. Lícna strana je z hnedej blany – kože, rubovú tvorí čierna kožušina. Okraje kožúška, rukávov a goliera sú lemované pásom bielej ovčej vlny/kožušiny. Kožúšok je zdobený výšivkou z farebnej vlnenej priadze. Výšivka je kombinovaná s koženou aplikáciou v červenej a bielej farbe (hlava a telo kohúta).Výšivka sa nachádza na chrbte v centrálnej časti a na oboch predných dieloch. Hlavný motív je animálny vzor – kohút (na kútnych plachtách mal ochranno-magickú symboliku). Pod kohútom je štylizovaný rastlinný motív v odtieňoch zelenej, po stranách sú tulipány – kvet tulipána pozostáva zo stredovej časti a dvoch bočných lupeňov fialovej farby. Nad kohútom je tiež rastlinný ornament – vetvičky, puky, lístočky a tulipán červenej farby. Motív kohúta – vtáčika sa objavuje na ľudovom odeve z oblasti Novej Bane, čo dokladuje Zápisník kožušníckeho tovariša z Novej Bane, 1871, fotografie sú uverejnené v publikácii: PALIČKOVÁ-PÁTKOVÁ, Jarmila. Ľudové kožušníctvo na Slovensku. Bratislava: Veda, 1981.

Mente et malleo

V jubilejnom roku Pohronského múzea sme zorganizovali konferenciu pod názvom Mente et malleo, v preklade Rozumom a kladivom. Venovali sme ju 300. výročiu postavenia Potterovho ohňového stroja v Novej Bani. Nakoľko nedisponujeme vhodnými priestormi, konferencia sa konala na novobanskom Gymnáziu F. Švantnera. Na podujatí sa stretlo niekoľko zaujímavých, vzdelaných ľudí, vedcov i amatérskych historikov, ktorí sa venujú problematike baníctva a veciam okolo nich. Odzneli prednášky venované samotnému Potterovmu stroju, témou bol aj poľský záujem o tento fenomén, či prednáška venovaná Jánovi Lillovi, ktorý je neodmysliteľne spätý s dejinami baníctva bývalého slobodného baníckeho a kráľovského mesta Nová Baňa. Ako môže vyzerať expozícia baníctva bola téma ďalšieho príspevku, kde sme sa zoznámili s postupným budovaním Múzea Bane Všechsvätých v Hodruši-Hámroch. Problematike mlynských kameňov a lomov na ne sa venoval nasledujúci príspevok od zahraničného účastníka. Prvý deň bol zakončený exkurziou po baníckych dielach vrátane archeologického náleziska Althandel so základmi strojovne Potterovho stoja. Počas druhého rokovacieho dňa témami príspevkov boli banícke uniformy, náš novobanský Banícky poriadok, ktorého znenie bolo prevetrané po obsahovej i jazykovej stránke. Nahliadli sme aj do novej expozície baníctva a hutníctva v Baníckom múzeu v Rožňave či do fungovania Zväzu stredoslovenských banských miest. Na záver konferencie si záujemcovia mohli prezrieť expozície a aktuálne výstavy Pohronského múzea. Teší nás, že na časť prednášok zavítali aj študenti z gymnázia. Ďakujeme všetkým aktívnym i pasívnym účastníkom konferencie i garantovi našej konferencii Mgr. Petrovi Konečnému, PhD. za odborný dohľad. Konferenciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a dofinancoval Banskobystrický samosprávny kraj.

V pracovni Karola Dodeka

Aj v roku 2021 sme dali zreštaurovať ďalšie krásne predmety z nášho zbierkového fondu. Tento krát išlo o pár – písací stôl so stoličkou. Na projekt „V pracovni Karola Dodeka“ nám prispel Fond na podporu umenia. Spoluúčasť bola hradená z účelovo určených finančných prostriedkov od Banskobystrického samosprávneho kraja. Konečný výsledok práce reštaurátora Tibora Kováča je nádherný a tešíme sa, že predmety uvidíte na pripravovanej výstave venovanej 100. výročiu úmrtia Karola Dodeka. Písací stôl má drevenú nadstavbu a pochádza z obdobia biedermeieru. Má esovité nohy, do ktorých je vložená podstolina s piatimi zásuvkami. Na doske stola je vložená imitácia kože s ozdobnou potlačou v rohoch. Drevená nadstavba má po stranách výsuvné zásuvky, nad nimi odkladacie plochy a v strede opäť zásuvka. Každá zásuvka má kľúčovú dierku, kľúče sa však nezachovali. K stolu sa patriaca stolička tiež pochádza z obdobia biedermeieru. Podobne ako stôl aj ona má esovité nohy. Operadlo je ukončené štylizovanou rezbou s rokajovým motívom. Operadlo pravdepodobne nie je kompletné. Sedacia časť je čalúnená, ale je pravdepodobné, že poťah nie je pôvodný. Na poťahu je badať stopy po maliarskej farbe. Počas reštaurátorského zásahu bol stôl najskôr demontovaný, aby sa mohli uvoľnené časti očistiť a postupne zlepiť. Dyhy na stole boli očistené a chýbajúce časti doplnené identickou orechovou dyhou. Písacia plocha bola očistená od atramentu a čierneho tušu. Do zásuviek boli dodané dobové kľúče, ktoré slúžia zároveň ako tiahlo. Poškodená imitácia kože bola nahradená jemnou brúsenou kozľacou kožou v tmavohnedom odtieni. Aj stolička bola najskôr demontovaná. Konštrukčné spoje nedržali, a preto ich bolo treba nanovo upevniť. Doplnená bola dyha v operadlovej časti i po obvode celého rámu. Africká tráva zo sedáka bola chemicky vypratá a doplnená. Sedák sa opätovne vytvaroval prešitím jednotlivých vrstiev, prevedením pikýru a očalúnením novou poťahovou látkou. Čalúnená časť sedáku bola v závere olemovaná ozdobnou zlatou bortou.

                                         

Akvizícia knižnice PM

V Pohronskom múzeu môžete okrem stálych expozícií a aktuálnych výstav navštíviť aj odbornú knižnicu, v ktorej sa nachádza vyše 3900 titulov z rôznych vedných odborov. Najviac zastúpená je história a regionálna literatúra týkajúca sa hlavne Novej Bane. Taktiež u nás nájdete aj publikácie z oblasti etnografie, umenia, pomocných vied historických, techniky, staviteľstva, prírody a rôzne zborníky či encyklopédie. Okrem požičiavania kníh podľa potreby poskytujeme aj metodickú pomoc pri SOČ, ŠVOČ, diplomových, bakalárskych, seminárnych a ročníkových prácach. Preštudovať si u nás môžete aj regionálnu tlač, historické knižné fondy, mapový materiál, rukopisy či archiválie. Vďaka projektu z Fondu na podporu umenia zahájenom v roku 2020 sme mohli tento rok (2021) nakúpiť nové publikácie a osviežiť tak knižničný fond. Príspevok z verejných zdrojov bol vo výške 2000 eur a zakúpených bolo 86 kníh z rôznych vedných odborov. Knižnica je pre verejnosť otvorená každý pracovný deň v čase od 8:00 do 16:00 a členom sa môže stať každý záujemca a to bezplatne.

Akvizícia Sandrik

S radosťou Vás chceme informovať o ďalšom úspešnom projekte nášho múzea. Tentokrát ide o projekt „z trochu iného súdka“.  Boli sme úspešní pri podávaní projektu na akvizíciu múzeí. Akvizícia znamená nadobúdanie, získavanie. A my sme získali do fondu Pohronského múzea kolekciu luxusného stolového náčinia, ktoré vyrábala svetoznáma továreň Sandrik v Dolných Hámroch, neskôr v Hodruši-Hámroch. Na projekt s jednoduchým ale výstižným názvom „Akvizícia Sandrik“ nám prispel Fond na podporu umenia. Spoluúčasť bola hradená z účelovo určených prostriedkov nášho zriaďovateľa Banskobystrický samosprávny kraj. Továreň v Dolných Hámroch bola založená už v roku 1895. Založil ju rytier Róbert von Berks, ktorý sa vyjadril, že je to najväčšia továreň na spracovanie striebra v Európe. Od roku 1900 začali používať striebrenú alpaku. V tej dobe továreň viedol Ján Peterka. Svetoznáma sa stala najmä výrobou príborov. Počas prvej svetovej vojny vyrábala pre potreby armády. V 30. rokoch začala vyrábať výrobky z nehrdzavejúcej ocele ako napr. kotle, nádoby pre operačné sály,.., ale aj výrobky zo striebra a alpaky čoho dôkazom sú „naše“ predmety. Dokopy sme zakúpili 36 kusov predmetov v štýle art deco. Ide o luxusnú čajovú súpravu, fajčiarsku súpravu, kazetu na cigary, súpravu na likér na dizajnovom podnose, ornamentom zdobenú misu na kompót nazývanú aj kompotiéra, ktorá má vložku z brúseného krištáľu, pár strieborných svietnikov, vázu na kvetiny a súpravu na víno pre 12 osôb.

         

Záchrana barokového obrazu neznámeho autora z konca 17. až prvej polovice 18. storočia

Ďalším úspešný projektom Pohronského múzea je Reštaurovanie barokovej olejomaľby z 18. storočia od neznámeho stredoeurópskeho školeného maliara.Do zbierok múzea bol predmet prijatý ako fragment olejomaľby neznámeho svätca v havarijnom stave. Reštaurovanie sa podarilo vďaka dotácie z Fondu na podporu umenia a dofinancovaniu tohto projektu zo strany nášho zriaďovateľa, ktorým je Banskobystrický samosprávny kraj.Umelecko-historický rozbor diela pre nás vykonala pracovníčka Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Mgr. Miloslava Borošová –Michalcová, PhD. Realizáciu reštaurátorských prác sme s dôverou zverili šikovným rukám  akad. mal. Zuzany Komendovej zo Žarnovice, s ktorou nás viažu veľmi dobré skúsenosti z viacerých realizovaných spoločných projektov.Na obraze najskôr uskutočnila reštaurátorský výskum. Medzi jeho metódami bol aj výskum pomocou RTG snímkov, ktoré  vyhotovilo pracovisko Slovenskej národnej galérie  na  Zvolenskom zámku. Táto metóda priniesla prekvapenie v podobe nájdenia viacerých premalieb a dokonca aj nápisu „ Petrus de Alcantara“, čím bola identifikovaná totožnosť vyobrazeného svätca. Obraz teda zachytáva španielskeho kňaza a mystika sv. Petra z Alcantary (1499 – 1562).Záchrana pre tento obraz, ktorý už stál na hranici fyzického dožitia prišla v hodine dvanástej. Porovnajte si snímky pred a po reštaurovaní, sú príkladom toho, čo dokáže trpezlivosť a šikovné ruky reštaurátorky.

     

Reštaurovanie zástavy Jednoty Orla

Chceme informovať o úspešnom projekte záchrany kultúrneho dedičstva regiónu. Na projekt „Reštaurovanie zástavy jednoty Orla“ nám prispel Fond na podporu umenia. Spoluúčasť bola hradená z účelovo určených finančných prostriedkov od Banskobystrického samosprávneho kraja. Konečný výsledok práce reštaurátoriek Mgr. art. Sylvii Birkušovej a akad. maliarky Ľuby Wehlend je skvelý a my sa tešíme, že sme zachránili ďalší kus našej histórie.

Zástava Jednoty Orla z Hodruše-Hámrov bola prijatá do zbierok v roku 2018 napriek zlému fyzickému stavu s tým, že v budúcnosti bude reštaurovaná. Do PM ju doniesol uvedomelý amatérsky historik Peter Fridrich, ktorý sa už od svojich 15 rokov stará o klopačku v obci Hodruša-Hámre. Našiel ju poskladanú pod strechou rímsko-katolíckeho farského Kostola svätého Mikuláša.

Jednota Orla bola celočeskoslovenská organizácia. V Banskej Hodruši (dnes súčasť Hodruša-Hámre) vznikol spolok Orol v roku 1922 pod názvom Telocvičná jednota Orol. Katolícka mládež z Orla sa venovala cvičeniu a nacvičovala aj divadlá.  Jednota Orla bola ale v roku 1930 zrušená.

Reštaurovaná zástava Jednoty Orla je obojstranná, vyrobená zo vzorovej hodvábnej damaskovej tkaniny béžovej farby, po stranách má tmavozelené textilno-kovové strapce. Je zošitá z troch šírok tkaniny a nie je kompletná, chýba približne 40 cm. Na oboch stranách zástavy, ďalej od žrďovej strany s kovovými krúžkami na zavesenie, sa nachádza olejomaľba v kruhu obšitom textíliou, vďaka ktorej je olejomaľba pripevnená na brokát. Na jednej strane je namaľovaný symbol spolku – orol nesúci kríž. Pod ním je trojvršie. Na kríži je orolský pozdrav „Zdar Boh!“, schválený telocvičnou radou v roku 1914, ktorý je tiež aj baníckym pozdravom. Obsahuje aj kruhopis, názov „Jednota Orla v Hodruši“. Znak je ovenčený vavrínovo-dubovými ratolesťami previazanými stuhou nachádzajúcimi sa priamo na brokáte, t.j. mimo kruhu so znakom. Na druhej strane je namaľovaný kresťanský symbol podávajúcich rúk podobne ovenčený ratolesťami. Zástava vznikla niekedy po roku 1922 po založení spolku

   

Doplnenie odbornej literatúry

V Pohronskom múzeu v Novej Bani môžete okrem stálych expozícií a aktuálnych výstav navštíviť aj odbornú knižnicu, v ktorej sa nachádza vyše 3800 titulov z rôznych vedných odborov. Najviac zastúpená je história a regionálna literatúra týkajúca sa hlavne Novej Bane. V roku 2018 sa knižnica obohatila o nové knižničné prírastky vďaka verejnoprávnej inštitúcii Fond na podporu umenia. Príspevok z verejných zdrojov bol vo výške 1000 eur a zakúpených bolo 54 kníh z rôznych vedných odborov. Knižnica je pre verejnosť otvorená každý pracovný deň v čase od 8:00 do 16:00 a členom sa môže stať každý záujemca a to bezplatne.

2018 – Reštaurovanie dvoch cenných základných rukopisných dokumentov z histórie slobodného kráľovského a banského mesta Nová Baňa zo 17. a 18. storočia

S radosťou Vás informujeme, že vďaka úspešnému projektu sa podarilo zachrániť dva dôležité rukopisné dokumenty z našej histórie. S finančnou pomocou Fondu na podporu umenia a Banskobystrického samosprávneho kraja bol komplexne reštaurovaný najstarší zachovaný prepis „Artykúl“ (regule baníckej mládeže) a „Juramenbuch“ (kniha mestských právnych predpisov a vzorových prísah mešťanov a funkcionárov mesta).

Rukopisná kniha „Artykule -Reguly baníckej mládeže“ predstavuje súbor 16 pravidiel, ktorými sa riadil priebeh tradičného fašiangu novobanskej baníckej mládeže – banícky poriadok. Napísané sú dvojjazyčne, najprv v nemeckom jazyku a potom nasleduje ich slovenský prepis. Okrem nich kniha obsahuje aj rôzne dobové zápisy a tiež mená kromrichtrov a pomocných baníckych mládencov. Prvý hodnoverný zápis je z roku 1789, posledný až z roku 1954.

Druhý z dokumentov, Kniha mestského práva, nariadení, meštianskych a služobných prísah, nazývaná Juramenbuch obsahuje mestské právne predpisy. Bola napísaná v roku 1675, ale nariadenia vznikli skôr. Najsamprv uvádza štatúty siedmych banských miest z roku 1619, potom nasleduje prepis štiavnického mestského práva z roku 1665 z čias panovania Ferdinanda III. Kniha ďalej obsahuje vzorové prísahy volených funkcionárov i zamestnancov mesta a tiež vzory prísah používaných pri ďalších činnostiach a príležitostiach, ktoré sú zaznamenané sčasti v nemeckom, sčasti v latinskom jazyku. Prísahy predstaviteľov obce Brehy sú písané v slovenskom jazyku.

Oba rukopisy boli značne poškodené mechanicky aj chemicky. Po schválení dotácie z Fondu na podporu umenia a dofinancovaní projektu z účelových prostriedkov od nášho zriaďovateľa – Banskobystrického samosprávneho kraja tieto dve cenné pamiatky zreštauroval Mgr. Radovan Blaho, člen komory reštaurátorov a tiež vyhotovil ich kópie, ktoré môže verejnosť vidieť v našich expozíciách. Nakoľko by sa vzácne reštaurované originály mohli poškodiť svetlom, teplom, UV žiarením a pod. je ich vystavovanie možné len pri ojedinelých príležitostiach, aj to na krátky čas.

                                                                                           

Reštaurovanie mestskej knihy z polovice 18. storočia

V roku 2017 sme získali finančné prostriedky z Fondu na podporu umenia na komplexné reštaurovanie mestskej knihy z 18. storočia. Mestská kniha bola súčasťou fondu Mestského magistrátu slobodného kráľovského a banského mesta Nová Baňa v bývalom novobanskom mestskom archíve. V stave, v ktorom sa kniha pôvodne nachádzala, nebolo možné študovať v nej zapísaný obsah, pretože už len samotným prevracaním stránok by dochádzalo k jej ďalšiemu poškodzovaniu. Na reštaurovanie sa podujal Mgr. Radovan Blaho, ktorý je špecialistom na reštaurovanie papiera, dokumentov a knižných väzieb. Kniha je písaná formou kronikárskych ročných záznamov úhľadným rukopisom na  ručnom papieri. Písaná bola železo – dubienkovým atramentom, viazaná v jahňacej koži a obsahuje 656 strán textu. Počas reštaurovania musela byť celá knižná väzba demontovaná, pamiatka dezinfikovaná, čistená a neutralizovaná. Bolo nutné doplniť tiež chýbajúce časti tekutou papierovinou, celý knižný blok opätovne zošiť, zhotoviť nové knižné dosky a reštaurovať aj kožený pokryv. Nakoľko je reštaurovaná pamiatka veľmi vzácna a mohla by sa poškodiť svetlom, teplom, UV žiarením a pod. je vystavovanie jej originálu možné len pri ojedinelých príležitostiach, aj to na krátky čas. V rámci projektu bola vyhotovená presná kópia, ktorá je prístupná bádateľom v Pohronskom múzeu.

                                                           

Reštaurovanie kamenného článku z 18. storočia s reliéfom, erbu mesta Nová Baňa

Zámerom projektu, ktorý sme podávali do Fondu na podporu umenia, bola záchrana a následná prezentácia kamenného článku s reliéfom historického erbového motívu slobodného kráľovského a banského mesta Nová Baňa, od neznámeho autora z 2. polovice 18. storočia. Práce vykonal Mgr. art. Igor Hovorič. Tento kamenný článok sa v minulosti nachádzal na vstupnom portáli na severnej strane radnice. Na kameni je vytesaný motív pôvodného erbu Novej Bane, používaný do roku 1976. Cieľom reštauračných prác bola v prvom rade záchrana hmotnej podstaty diela, aby bolo zamedzené jej ďalšej deštrukcii. Vynovený kamenný článok môžu návštevníci Pohronského múzea vidieť pri vstupe. Reštaurovanie podporil Fond na podporu umenia a dofinancované bolo z účelových finančných prostriedkov Banskobystrického samosprávneho kraja.

   

Doplnenie chýbajúcej odbornej literatúry do knižnice Pohronského múzea

Pohronské múzeum v Novej Bani prakticky od svojho vzniku v roku 1952 buduje odbornú knižnicu, ktorej členom sa môže stať každý záujemca a to bezplatne.

V knižnom fonde obsahujúcom približne 3000 kusov publikácií sa nachádzajú knihy z oblasti archeológie, histórie, etnografie, rôznych iných vedeckých oblastí. Študovať u nás, v budove Pohronského múzea, môžete historické mapy, tlače či iné študijné materiály  témou zasahujúcu mesto a región.

V tomto roku (2016) sme sa rozhodli doplniť knižničný fond „väčšou kopou“ kníh a rozšíriť tak informačnú hodnotu knižnice o novšiu literatúru. Podarilo sa nám to vďaka podpore verejnoprávnej inštitúcie Fond na podporu umenia, ktorá nám z verejných zdrojov prispela sumou 1000 euro na nákup odbornej literatúry z viacerých vedných oblastí. Bolo zakúpených 76 kusov kníh.